Meteorologické
leto končí za pár dní a predo mnou posledná skutočne veľká letná výzva.
Dvojdňový výlet. V hlave to nosím už asi 3 roky, ale vždy sa našlo 10
dôvodov prečo to nevyšlo. Tohto roku to bolo podobné, zvlášť keď ubytovanie na
Orave, ktoré som mal vyhliadnuté pri priehrade už pár dní pred plánovaným
výjazdom bolo plne obsadené. Tak zase nič? Zase o rok? Nevzdávam to a začínam
hľadať inú lokalitu, kde po príjazde bude možné ešte niečo podniknúť –prehliadku
hradu, menšiu túru po okolí, alebo niečo podobné. Tiež zvažujem či pôjdem na cestnom,
alebo horskom bicykli. Prví adepti ma napadajú hneď –Lysá hora, Hukvaldy,
Vizovice, Štramberk. Hľadám ubytovanie cez všemožné trivága, búkingy a ďalšie
stránky. Kruh sa uzatvára, v hre ostávajú Hukvaldy a Štramberk. Oboje
veľmi dobre poznám a v momente keď idem bookovať ubytovanie v Hukvaldoch
(deň pred odjazdom), zisťujem že už je vypredané.
Všetky fotky robené starým kompaktom, pretože normálny foťák sa nezmestil |
Takže to bude Štramberk, kde šťastena praje a ja rezervujem izbu v peknom, štýlovom
rodinnom penzióne asi 300 metrov od centra mestečka. Navrhnúť trasu nebolo
vôbec ťažké, mám to tu pojazdené krížom-krážom a tak mám ani nie za
štvrťhodinu hotovo. Napakovať ruksak, skontrolovať a premazať bicykel,
dobre sa vyspať a ráno štart.
Piatok
Keďže odchádzam cez pracovný deň, rátam s kolónami,
kamiónmi a rátam správne. Cez Čadcu peklo, cez Rakovú a Staškov práce
na ceste a cez Bumbálku aj nejaký ten kamión. Ubytovanie mám dohodnuté od
16-tej hodiny a tak sa nikam neženiem.
Opúšťam Slovaneko |
V stúpaní
na Pustevny začínam pociťovať nepríjemnú tiaž ruksaku. Nabalil som okrem iného
aj civilnú obuv a oblečenie, na váhe to je poznať. Chrbát síce zatiaľ nebolí, ale
nemá k tomu ďaleko. Konečne som na najvyššom mieste celej trasy.
Ten pocit
keď som konečne zhodil ruksak je k nezaplateniu, sedím v Kolibe Valaška
a čakám na kurací steak, očami čo chvíľa pozerám po bicykli, pretože ho
nemám priamo pri sebe, ale dole pod terasou a ak by nejaký chmaták naň siahol
tak aj tak by som nestihol nič urobiť. Dobré je že popod terasu nechodí veľa ľudí a navyše tu chlapík štiepe drevo tak som bicykel oprel až takmer o neho :)
V stánku
kupujem tradičný frgáľ a zapíjam ho výborným ľadovým čajom s ľadom a pomarančami.
Ak sa nieto niekedy ocitnete na Pustevnách, určite skúste, je výborný. Nie je
tu síce narváno ako cez víkend, ale ľudia pribúdajú, zatiaľ čo ja spokojne
nasávam atmosféru a chytám bronz.
V tejto chate robia onen dokonalý domáci ľadový čaj |
Pred
zjazdom ešte zopár fotiek a už valím dole kopcom po novučkom asfalte po
knížecí ceste do Trojanovic.
To biele vzadu v strede fotky je lom pri Štramberku |
Stále z kopca
valím až do Frenštátu pod Radhoštěm. Čas na poludňajšiu kávu! Priamo na námestí
v peknej kaviarničke uchlipávam pomaly presso.
Mačacie hlavy vo Frenštáte |
Do cieľa
to mám okolo 10 km a treba preliezť už len taký menší kopec za Lichnovom.
Pohľad na Beskydy z kopca za Lichnovom |
Dole pod
Štramberkom bývala ešte vlani stará cesta z mačacích hláv (pavé). Dnes je
tu asfaltka, nemám z toho dobrý pocit. No ale už krútim posledné stovky
metrov do kopca až na samotné námestie. Stále mám ešte asi hodinu do ubytovania
a tak usadám do mestského pivovaru a dávam si cieľovú odmenu v podobe
lahodného jedenásť stupňového mierne nasladlého svetlého „Trubača.“
Námestie v Štramberku |
11° Trubač |
V momente
keď sa konečne ocitám pred penziónom „V Podhradí“, nikde nikto. Klopkám, búcham,
stále nič. Je tu u dverí taký guľatý „zvonček“ reku skúsim, pritlačím na
to a on to zvonček nebol. Navyše ten plast ostal premačknutý dovnútra, to
je začiatok... Sused spoza plotu na mňa volá že mám volať na telefón, že paní
príde do 10 minút. Tak volám a pri čakaní zvažujem čo s tým „zvončekom.“
Našťastie kým milá paní príde na svojom e-biku tak ten plast sa začína vydúvať
do pôvodného tvaru :) Potom sa len tak medzi rečou pýtam že čo to je a vraj
svetelné čidlo, no chvalabohu večer zisťujem že funguje takže to dobre dopadlo.
Konečne dávam sprchu a vyrážam na túru.
Penzión V Podhradí |
K jaskyni Šipka, na Trúbu, na večeru znovu do Mestského pivovaru. Zaujímavé je že od
turistov tu všade prevláda slovenčina nad ostatnými jazykmi.
Jaskyňa Šipka |
Okolie jaskyne tvorí "Národní sad" s množstvom sôch |
Zraz motorkárov pod Trúbou |
Hrstkova chata pri Trúbe |
Najkrajší výhľad z Trúby je na Štramberk a beskydský masív v pozadí |
Štramberská Trúba |
Ku
večeri (báječná sviečková na smotane) ešte jeden Trubač, trochu sa zarozprávať so spolusediacimi, čo pred pár
rokmi dovolenkovali „na Turzovce“ a zrazu západ slnka a ja sa už temer
po tme presúvam na izbu.
Bol to
v skutku výnimočný deň, taký ten dovolenkový, keď z hlavy všetko
všedné vyfučí a človek si to užíva plnými dúškami. Je to síce fest introvertný výlet, som tu sám, ale vôbec mi to tak neprišlo. Vždy keď som
niekde sedel tak sa dalo s niekým porozprávať, mal som asi šťastie na
príjemných a zhovorčivých ľudí. Aj pani majiteľka penziónu ako cyklistka má pre mňa pochopenie a dáva ma dokonca do trojposteľovej izby, vraj aby som mal „dost
prostoru když budu mít kolo u sebe.“ Zhasnúť a spať.
Sobota
Vstávam s východom slnka a idem na nákup cestovného
proviantu v podobe magnézie, koly a horaliek do asi kilometer vzdialených potravín.
O pol deviatej už na
mňa čakajú výborné raňajky vo vínnom „sklípku“ v pivnici penziónu. S paní
majiteľkou sa rozlúčime a ja som už na ceste domov, tentokrát cez Kopřivnici, Tichú a okolo nádrže Šance smer Klokočov.
Idylka sobotného rána. Prázdna cesta a tradičná beskydská hmla konca leta |
Celý
čas až niekam do Turzovky mám pod mrakom a teplota neprekročí 23°C. Na to
že predpoveď bola v očakávaní tropického dňa je to príjemná zmena. A keď
občas fúkne tak zásadne do chrbta, nie ako cestou do Štramberku keď mi z Čadce
až do Bečvy fúkalo proti. Robím jedinú zastávku v Čeladné na „Šelke“ kde
kupujem jednu vodu a už ma nič nezastaví. Tri hodinky a čosi k tomu
a som doma.
Príjazd na Slovensko |
Celkovo toto dobrodružstvo
môžem hodnotiť len a len pozitívne. Vyhli sa mi technické a iné problémy,
počasie bolo priaznivé, ubytovanie fantastické a zážitok na veľmi dlho.
Fakt som si to užil. Do budúcna si viem predstaviť si toto zopakovať, ideálne
aj v rámci nejakého väčšieho skupinového výletu.
PS: Pri písaní blogu zisťujem
že som si NEKÚPIL legendárne štramberské uši! Trubač asi dosť otupuje zmysly :)
Znie to zaujímavo a určite to bol skvelý zážitok. Ja by som sa ale sama asi nikam nevydala. Nie, že by som sa bála, ale bolo by mi smutno. Keď by som sa nemala večer s kým rozprávať, tak by to bolo také zvláštne. Ja jazdím na výlety a cesty jedine s priateľom. Pokojne iba pod stan, je mi to jedno kam. Máme veľké batohy , do ktorých si zbalíme zákaldné veci a môžeme vyrziť kamkoľvek do kempu.
OdpovedaťOdstrániť