nedeľa 27. augusta 2017

Dvojdňový výlet do Štramberka

Meteorologické leto končí za pár dní a predo mnou posledná skutočne veľká letná výzva. Dvojdňový výlet. V hlave to nosím už asi 3 roky, ale vždy sa našlo 10 dôvodov prečo to nevyšlo. Tohto roku to bolo podobné, zvlášť keď ubytovanie na Orave, ktoré som mal vyhliadnuté pri priehrade už pár dní pred plánovaným výjazdom bolo plne obsadené. Tak zase nič? Zase o rok? Nevzdávam to a začínam hľadať inú lokalitu, kde po príjazde bude možné ešte niečo podniknúť –prehliadku hradu, menšiu túru po okolí, alebo niečo podobné. Tiež zvažujem či pôjdem na cestnom, alebo horskom bicykli. Prví adepti ma napadajú hneď –Lysá hora, Hukvaldy, Vizovice, Štramberk. Hľadám ubytovanie cez všemožné trivága, búkingy a ďalšie stránky. Kruh sa uzatvára, v hre ostávajú Hukvaldy a Štramberk. Oboje veľmi dobre poznám a v momente keď idem bookovať ubytovanie v Hukvaldoch (deň pred odjazdom), zisťujem že už je vypredané.
Všetky fotky robené starým kompaktom, pretože normálny foťák sa nezmestil
Takže to bude Štramberk, kde šťastena praje a ja rezervujem izbu v peknom, štýlovom rodinnom penzióne asi 300 metrov od centra mestečka. Navrhnúť trasu nebolo vôbec ťažké, mám to tu pojazdené krížom-krážom a tak mám ani nie za štvrťhodinu hotovo. Napakovať ruksak, skontrolovať a premazať bicykel, dobre sa vyspať a ráno štart.

Piatok
Keďže odchádzam cez pracovný deň, rátam s kolónami, kamiónmi a rátam správne. Cez Čadcu peklo, cez Rakovú a Staškov práce na ceste a cez Bumbálku aj nejaký ten kamión. Ubytovanie mám dohodnuté od 16-tej hodiny a tak sa nikam neženiem.
Opúšťam Slovaneko
V stúpaní na Pustevny začínam pociťovať nepríjemnú tiaž ruksaku. Nabalil som okrem iného aj civilnú obuv a oblečenie, na váhe to je poznať. Chrbát síce zatiaľ nebolí, ale nemá k tomu ďaleko. Konečne som na najvyššom mieste celej trasy. 
Ten pocit keď som konečne zhodil ruksak je k nezaplateniu, sedím v Kolibe Valaška a čakám na kurací steak, očami čo chvíľa pozerám po bicykli, pretože ho nemám priamo pri sebe, ale dole pod terasou a ak by nejaký chmaták naň siahol tak aj tak by som nestihol nič urobiť. Dobré je že popod terasu nechodí veľa ľudí a navyše tu chlapík štiepe drevo tak som bicykel oprel až takmer o neho :)
V stánku kupujem tradičný frgáľ a zapíjam ho výborným ľadovým čajom s ľadom a pomarančami. Ak sa nieto niekedy ocitnete na Pustevnách, určite skúste, je výborný. Nie je tu síce narváno ako cez víkend, ale ľudia pribúdajú, zatiaľ čo ja spokojne nasávam atmosféru a chytám bronz.
V tejto chate robia onen dokonalý domáci ľadový čaj
Pred zjazdom ešte zopár fotiek a už valím dole kopcom po novučkom asfalte po knížecí ceste do Trojanovic.
To biele vzadu v strede fotky je lom pri Štramberku
Stále z kopca valím až do Frenštátu pod Radhoštěm. Čas na poludňajšiu kávu! Priamo na námestí v peknej kaviarničke uchlipávam pomaly presso.
Mačacie hlavy vo Frenštáte
Do cieľa to mám okolo 10 km a treba preliezť už len taký menší kopec za Lichnovom.
Pohľad na Beskydy z kopca za Lichnovom
Dole pod Štramberkom bývala ešte vlani stará cesta z mačacích hláv (pavé). Dnes je tu asfaltka, nemám z toho dobrý pocit. No ale už krútim posledné stovky metrov do kopca až na samotné námestie. Stále mám ešte asi hodinu do ubytovania a tak usadám do mestského pivovaru a dávam si cieľovú odmenu v podobe lahodného jedenásť stupňového mierne nasladlého svetlého „Trubača.“
Námestie v Štramberku
11° Trubač
V momente keď sa konečne ocitám pred penziónom „V Podhradí“, nikde nikto. Klopkám, búcham, stále nič. Je tu u dverí taký guľatý „zvonček“ reku skúsim, pritlačím na to a on to zvonček nebol. Navyše ten plast ostal premačknutý dovnútra, to je začiatok... Sused spoza plotu na mňa volá že mám volať na telefón, že paní príde do 10 minút. Tak volám a pri čakaní zvažujem čo s tým „zvončekom.“ Našťastie kým milá paní príde na svojom e-biku tak ten plast sa začína vydúvať do pôvodného tvaru :) Potom sa len tak medzi rečou pýtam že čo to je a vraj svetelné čidlo, no chvalabohu večer zisťujem že funguje takže to dobre dopadlo. Konečne dávam sprchu a vyrážam na túru.
Penzión V Podhradí
K jaskyni Šipka, na Trúbu, na večeru znovu do Mestského pivovaru. Zaujímavé je že od turistov tu všade prevláda slovenčina nad ostatnými jazykmi.
Jaskyňa Šipka
Okolie jaskyne tvorí "Národní sad" s množstvom sôch
Zraz motorkárov pod Trúbou
Hrstkova chata pri Trúbe
Najkrajší výhľad z Trúby je na Štramberk a beskydský masív v pozadí
Štramberská Trúba
Ku večeri (báječná sviečková na smotane) ešte jeden Trubač, trochu sa zarozprávať so spolusediacimi, čo pred pár rokmi dovolenkovali „na Turzovce“ a zrazu západ slnka a ja sa už temer po tme presúvam na izbu. 
Bol to v skutku výnimočný deň, taký ten dovolenkový, keď z hlavy všetko všedné vyfučí a človek si to užíva plnými dúškami. Je to síce fest introvertný výlet, som tu sám, ale vôbec mi to tak neprišlo. Vždy keď som niekde sedel tak sa dalo s niekým porozprávať, mal som asi šťastie na príjemných a zhovorčivých ľudí. Aj pani majiteľka penziónu ako cyklistka má pre mňa pochopenie a dáva ma dokonca do trojposteľovej izby, vraj aby som mal „dost prostoru když budu mít kolo u sebe.“ Zhasnúť a spať.

Sobota
Vstávam s východom slnka a idem na nákup cestovného proviantu v podobe magnézie, koly a horaliek do asi kilometer vzdialených potravín.
O pol deviatej už na mňa čakajú výborné raňajky vo vínnom „sklípku“ v pivnici penziónu. S paní majiteľkou sa rozlúčime a ja som už na ceste domov, tentokrát  cez Kopřivnici, Tichú a okolo nádrže Šance smer Klokočov.
Idylka sobotného rána. Prázdna cesta a tradičná beskydská hmla konca leta
Celý čas až niekam do Turzovky mám pod mrakom a teplota neprekročí 23°C. Na to že predpoveď bola v očakávaní tropického dňa je to príjemná zmena. A keď občas fúkne tak zásadne do chrbta, nie ako cestou do Štramberku keď mi z Čadce až do Bečvy fúkalo proti. Robím jedinú zastávku v Čeladné na „Šelke“ kde kupujem jednu vodu a už ma nič nezastaví. Tri hodinky a čosi k tomu a som doma. 
Príjazd na Slovensko
Celkovo toto dobrodružstvo môžem hodnotiť len a len pozitívne. Vyhli sa mi technické a iné problémy, počasie bolo priaznivé, ubytovanie fantastické a zážitok na veľmi dlho. Fakt som si to užil. Do budúcna si viem predstaviť si toto zopakovať, ideálne aj v rámci nejakého väčšieho skupinového výletu.


PS: Pri písaní blogu zisťujem že som si NEKÚPIL legendárne štramberské uši! Trubač asi dosť otupuje zmysly :) 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára