Pred pár dňami som jazdil cez Lietavu a Súľov, rozplýval sa nad krásami miestneho kraja a spomenul tiež, že by som sa tu rád vrátil na jeseň absolvovať pešiu túru po skalách obkolesujúcich lúky nad Súľovom. Lenže kto by vydržal čakať do jesene...
 |
| Masívna skala oproti je tzv. horný hrad, náš cieľ |
Hlavným cieľom našej pešej túry bol Súľovský hrad a prechod po náučnom chodníku. Okruh to nie je príliš dlhý čo sa kilometrov týka a tak sme si ako podružný cieľ ešte pridali Štefánikovu vyhliadku kúsok od sedla pod Bradou.
Prudké stúpanie náučným chodníkom začína hneď na parkovisku pod hradom. A už od začiatku je na čo pozerať. Kde tu skala vynárajúca sa z listnatého lesa, schody z koreňov stromov, drevené náučné tabule. Človek nevie čo skôr sledovať a pritom musí stále hľadieť aj pod nohy kam stúpa.
Na jednom z miest kúsok schádzame z chodníka aby sme sa pokochali výhľadom na Gotickú bránu a tiež aby sme krátkym odpočinkom nabrali síl do ďalšieho stúpania členitým terénom.
Chodník nás teraz vedie priamo po skalách a je bohatý na výhľady. Takisto sa trochu nečakane úplne vyjasnilo a tak je tu radosť fotiť.
Po chvíli už sme znovu v lese medzi skalami a blížime sa k hradu. Je tu aj pár rebríkov, ale nič náročného. Najväčším nepriateľom tak naďalej ostáva prudký sklon.
Konečne na hrade! Dostať sa na plošinu hore už predsa len vyžaduje trochu obratnosti, ale všade sú tu rozumne umiestnené kovové madlá a jeden malý rebrík, takže nakoniec to išlo pomerne ľahko. Vyliezť na hornú plošinu cez úzky otvor v skale však má opodstatnenie. Sú odtiaľto vážne nádherne výhľady a zároveň je to vhodné miesto na malé občerstvenie a oddych. Pre rodených horolezcov je tu ešte jedna skala s plošinou na zdolanie, ale s mojim strachom z výšok je už aj toto miesto dostatočne strašidelné a vyššie už nelezieme.
Bez ujmy na zdraví v celku pohodlne zliezame späť dole na rázcestie pod hradom aby sme mohli pokračovať po náučnom chodníku a ďalej smerom na vyhliadku.
Aj tu na nás čaká poriadne technický úsek plný rebríkov a zábradlí, ale sme už skúsení lezci a tak si to celkom vychutnávame. Zdola nahor by to tu ale bol poriadny očistec, to Vám poviem.
Chodník po červenej turistickej značke do sedla pod Bradou je síce mierne do kopca, ale už tu na nás nečíhajú žiadne technické vylomeniny a tak postupujeme rýchlo. Môžeme obdivovať všadeprítomné skaly, kde tu nám prebehne popred nohy malá jašterica a hlavne je tu nezvykle veľký pokoj. Pár turistov (prevažne cudzojazyčných) sme stretli, ale žiaden nával.
Štefánikova vyhliadka je pre fóbiou trpiaceho človeka nočnou morou. Aj preto len tíško a s veľkým odstupom od bradla fotím panorámu údolia. Škoda že sa obloha zatiahla a navyše je výhľad situovaný proti slnku. Je tu fakt pekne! V skoré ráno s trochou inverzie, či večer pred západom slnka to tu musí byť luxusné.
Cesta dole do Súľova nám ubehla príjemne rýchlo, držíme sa červenej turistickej značky. Nachodili sme síce len sedem kilometrov, ale stáli za to. Nebolo tu hluchého miesta, stále bolo čo obdivovať.
Výlet na Súľovský hrad môžem len a len doporučiť!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára