piatok 15. januára 2021

Kysucká zima

Normálne v tomto zimnom čase, chodil by som často po beskydských kopcoch na českej strane. Lysá hora, Radhošť a Pustevny, Slavíč, Javorový, Gírová a ďalšie monumenty ako stvorené na zimnú turistiku, boli by rad radom zdolávané (presne ako po minulé zimy). Niežeby som sa tým našim kysuckým kopcom vyhýbal, len jednoducho chodil by som aj inde. Lockdown a ďalšie opatrenia však spôsobili, že celú zimu leziem len po kysuckých vrcholoch. A nesťažujem si, ba naopak užívam si to tak, že o tom teraz píšem ďalší blog. Dôležité upozornenie: nejedná sa o žiaden rebríček podľa obľúbenosti, ale všetko sú to túry zoradené chronologicky od konca novembra 2020 do polovice januára 2021, tak ako som ich, respektíve sme ich absolvovali. 
Celkom často som dopytovaný na rôzne tipy na výlet po Kysuciach. Kratšie i dlhšie túry toť po okolí, že či by som niečo neporadil kam ísť za výhľadmi, alebo si len tak zájsť na prechádzku do prírody. Tak teda tu je súpis mojich tohtozimných túr aj s mapkami pre inšpiráciu. U každej trasy napíšem približnú vzdialenosť a orientačný čas - ten je samozrejme veľmi individuálny.

Biely Kríž (Súľov) z Vrchpredmiera = 9,0 km / 2h 30m
Chalupa na Zadnej lúčke s výhľadom na Lysú horu
Na Biely Kríž sa dá dostať viacerými spôsobmi, môj najobľúbenejší zimný okruh je z Vrchpredmiera. Auto necháme v časti U Papíkov pri malých potravinách, kde hneď začína stúpanie po žltej turistickej značke. Posledná drevenica je v osade U Jančíkov a potom sa už široká cesta zanorí do lesa, z ktorého  nás znovu vyvedie až tesne pred horským rekreačným strediskom. 
Popri štátnej hranici po červenej značke
Ešte než sa vydáme na cestu späť, odporúčam Vám prejsť sa okolo zatvoreného hotela Kysuca ku kaplnke a ďalej po červenej značke za ňu, aspoň ku chalúpke s výhľadom na Lysú horu. Z Bieleho Kríža vedie potom červená turistická značka popod vrchol Súľov a po štátnej hranici. Dovedie nás popri Vlčej skale až do Chylíkov. V brehu oproti nám tu stojí chata Doroťanka, my však pri prvých domčekoch odbočíme doľava a neznačená cesta nás privedie späť ku štartovnému bodu.
Fotografie z marca 2018
Jedná sa o nenáročnú túru s množstvom zaujímavostí po trase, či už v podobe dreveničiek, alebo výhľadov na Beskydy z horského strediska. Zdatnejší turisti isto dobre vedia že cez Biely Kríž vedie územím Kysúc aj známa turistická trasa medzi Bumbálkou a Veľkým Polomom. 

Rozhľadňa Na Kamenitom a Zajacova kaplnka = 9,4 km / 2h 30m
Mikovčákova rozhľadňa na Kamenitom
Hneď v úvode musím napísať, že priložená mapa nezodpovedá trase tak, ako sme ju absolvovali my. Trasa z mapky sa striktne drží príjazdovej cesty do osady Mračkovci (pretože žiaľ nie je možné v mapách.cz naklikať rôzne skratky po neoznačených cestách). My sme ešte pred stúpaním do tejto osady odbočili na veľmi nenápadný lesný chodník doprava a prešli sme cez drobné usadlosti až na križovatku ku smerovníku nad Vrchriekou. V mapke som odbočku cez usadlosti označil bodom (2) a križovatku trás kde sme prišli na červenú trasu zase bodom (3). Kto sa však bude pridŕžať mapky a pôjde cez osadu U Mračkov, určite nič tým nepokazí.
Auto môžete nechať v obci Dlhá nad Kysucou pri škole, alebo obecnom úrade. Kúsok treba prejsť po nefrekventovanej hlavnej ceste, z ktorej približne po kilometri odbočíme na lesnú asfaltku do Mračkov. Tu je práve možnosť ísť až do osady, alebo odbočiť cez les a skrátiť si trochu trasu prechodom cez usadlosti. Tak či onak, obe možnosti nás nakoniec dovedú ku rázcerstníku Nad Vrchriekou, kde na konci veľkej lúky začneme stúpať lesom až ku rozhľadni. Kúsok pod ňou sa nachádza stará kaplnka. Je to veľmi príjemné miesto s výhľadmi tak na slovenskú, ako aj českú stranu.
Zajacova kaplnka
Od kaplnky a rozhľadne sa vydáme z kopca dole po žltej trase. Pozor však, žltou farbou sú tu značené hneď dva chodníky. Jeden vedie kolmo dole pod rozhľadňu do Turkova, na druhý sa musíme kúsok vrátiť po červenej značke a odbočiť doľava do Dlhej nad Kysucou. Nenáročná trasa príjemným kopaničiarskym prostredím spestrená výhľadmi z rozhľadne. Hneď pod rozhľadňou je super lúka vhodná na bobovačku :)

Veľký Polom a Murínkova kaplnka = 15 km / 3h 30m
Na Veľkom Polome
Môj najobľúbenejší cyklokopec nesklame ani v zime. Podobne ako pri predchádzajúcej trase, aj tu mapka nezobrazuje trasu tak, ako sme ju išli my. Využili sme totiž lesnú skratku medzi bodmi (5) a (6). Komu nevadí urobiť si menšiu zachádzku, môže sa určite držať trasy tak, ako je zakreslená v priloženej mape.
Pekné výhľady z lesnej komunikácie mimo modrú značku
Auto je možné nechať na Korcháni pri potravinách, kúsok pod kostolom, alebo aj niekde vyššie podľa uváženia. V centre je asi najlepšie parkovisko. Okolo kostola vedie cesta, ktorá nás privedie k opustenej chate Dolina (ďalšie možné parkovisko). Lesom tu vedie nová asfaltová cesta ktorej sa radím držať a nejsť tak po oficiálnej modro značenej trase. Z jednoduchého dôvodu - z modrej trasy nie sú tak pekné výhľady ako z tejto lesnej komunikácie, navyše modrý úsek využijeme na konci pri návrate na Korcháň. Cez veľké rúbanisko prídeme až ku kaplnke na Medvedej skale, kde sa konečne na onú modrú trasu pripojíme. Prudký, približne kilometrový úsek po štátnej hranici preverí trénovanosť našich nôh a to zvlášť v prípade že bude hore viac snehu. Dá sa to však prežiť. Navyše ak sa sem tam obzrieme cez rameno, môžeme zazrieť aj západné Tatry pomedzi stromy, čo tu ešte ostali.
Západné Tatry - Roháče
Na konci stúpania po modrej vchádzame do chránenej oblasti bez výrubu. Konečne. Vedie tu červená turistická trasa po hrebeni. Vydáme sa po nej smerom doľava. Ak by sme išli vpravo, narazíme po chvíli na horské chaty stojace ale už na českej strane pohoria. 
Po štátnej hranici cez vrchol Polomu
Charakteristické pre vrchol Veľkého Polomu sú všadeprítomné staré stromy. Často už odumreté a polámané. Pahýle sa tu spínanú k oblohe ako mlčiaci svedkovia z lepších časov. Môže sa stať, že chodník hrebeňom bude zapadaný práve takýmito stromami. Na určité nebezpečenstvo a na vstup na vlastné riziko tu upozorňuje aj tabuľa. Určite sem nechoďte, ak je veterná predpoveď počasia a prítomnosť zvážte aj vtedy, ak je povrch zľadovatelý a vy nemáte vhodné príslušenstvo v podobe mačiek (nešmykov). Najrizikovejší úsek je potom v klesaní zo skaly pod vrcholom smerom ku kaplnke na Murínkovom vrchu. 
Najkritickejší úsek na trase
Kaplnka je už blízko, po chvíli sa vynorí za stromami. Je výborným miestom na občerstvenie. Sú tu lavice, sú tu prírodné toalety (tzv. kadibudky :) a priamo pri kaplnke vyviera pitná voda. Pravdepodobne tu stretnete ďalších turistov, pretože sa tu krížia dve horské trasy. 
Murínkova kaplnka
Pred nami je záverečné dlhé klesanie na Korcháň. Môžeme si ho skrátiť po lesnom chodníku spomenutom v úvode. A potom je tu stále tá modrá trasa, ktorej sme sa na začiatku túry vyhli. Táto trasa je zvlášť v zimných mesiacoch už o niečo náročnejšia, ale nejedná sa o žiaden extrém, teda v prípade že nevyrazíte keď noc pred túrou napadne pol metra čerstvého prašanu. Všetko je to o zvážení a triezvom uvažovaní čo je ešte vhodné a čo už nestojí za to riziko.

Veľká Rača = 12,0 km / 3h 0m
Pri Kríži na vrchole
1236 metrov nad morom. Najvyšší vrch Kysúc nemôže chýbať. Budem sa opakovať, ale mapka znovu trochu klame. Samozrejme dá sa ísť presne podľa nej, ale zároveň sú na trase miesta, kde sa dá odkloniť. Na vrchol sa dá vyliezť rôznymi trasami, ja som však v tomto zvlášť v zime dosť konzeravatívny a chodím tam s drobnými modifikáciami stále rovnako a to cez Zadedovú, respektíve po zjazdovke na Dedovke. Dostaneme sa k tomu.
Lesná cesta pod Zadedovou
Auto necháme na parkovisku v Dedovke pod lanovkou. Do Zadedovej nás od Medveďa privedie žltá turistická trasa. Mimochodom, keď píšem o farbách trás, často sa ma ľudia pýtajú že čo tie farby vlastne znamenajú. Tak podľa môjho výskumu a hlavne podľa osobných skúseností sa to má takto:

Červená: Zvyčajne najdlhšie trasy často s cezhraničným presahom. Obvykle prechádzajú po hrebeňoch hôr. Typickým príkladom na Kysuciach sú hlavne hrebeňovka Javorníkmi a hrebeňovka Beskydom.
Modrá: O niečo kratšie trasy, obvykle bez medzinárodného presahu. Modrú trasu by ste v celej jej dĺžke mali zvládnuť za jeden deň, čo sa o červených trasách nedá vždy povedať. Ako príklad nám môže poslúžiť trasa z Turzovky na Jakubovský vrch
Žltá: Obvykle dĺžkou veľmi krátka trasa vedúca z údolia na vrchol kopca, či na hrebeň, kde sa napája na ďalšie trasy. Jej úlohou je priviesť nás najkratšou možnou trasou do kopcov. Z napísaného potom vyplýva, že žlté trasy sú často pomerne strmé a ešte častejšie extrémne krátke. Typickým príkladom sú žlté trasy do osady Griečovci, ležiacej  kúsok za hotelom Husárik. 
Zelená: Trasa, ktorej súčasťou býva často nejaký náučný chodník. Je možné tu nájsť rôzne výkladové tabule. Ak tu náhodou žiadne tabule nie sú, tak môžete s istotou očakávať na zelenej trase nejakú významnú vizuálnu zaujímavosť. Môže sa jednať o rôzne prírodné útvary (staré stromy, skaly, jaskyne, a pod.), miestnu špecifickú architektúru (drevenice, kaplnky, sochy, mosty a pod.), alebo inú zaujímavosť (výhľady). Z Oščadnice Vyšného Konca, cez osady Moskali a Zadedová, vedie zelená trasa na vrchol Veľkej Rače. Svojho času bol na mapách.cz zelenou vyznačený aj tzv. Kronerov chodník zo Staškova na Murínkový vrch, ale z mne neznámeho dôvodu tento chodník v mapách.cz už zakreslený nie je (trasa však stále existuje, aj s peknými informačnými tabuľami)
Ale poďme späť na Raču. V Zadedovej môžeme ísť ďalej po žltej až ku kaplnke kde sa napojíme na zelenú trasu, alebo si cestu skrátiť po neznačenom chodníku v mape označenom bodom číslo (2). My sme kaplnku tentokrát vynechali, ale inak je to pekné miesto, môžete si ku nej trasu kúsok predĺžiť. Zelená trasa nás potom konečne dovedie až na samotný vrchol.
Na hrebeni, v lete plnom čučoriedok
Cestou sa môžeme kochať takmer nepretržite výhľadmi do ďalekej krajiny, ale tiež pôvodným bukovým lesom. Nechýba ani Malá skalná diera (viem, celkom nudný názov, ale je oficiálny) a na vrchole samotnom potom Kríž a už na poľskej strane aj zrekonštruovaná horská chata.
Poľská chata na vrchole
V zime býva často dobrá viditeľnosť a tak môžeme z vrcholu obdivovať okrem masívu Beskýd či Malej Fatry aj Fatru Veľkú, dobre viditeľný je Kľak a nechýbajú ani Západné Tatry. Súčasťou vrcholu je aj maličká rozhľadňa, ktorú permanentne okupujú poľskí turisti :)
Výhľad z rozhľadne na vrchole
Cestou dole ideme po tej istej trase až ku chate Koliba a ku rozhľadni pri hornej stanici lanovky na Dedovke. Je to jedno z mála miest na Kysuciach kde to na kopci trochu žije. Sú tu horské chaty, detské ihrisko, rozhľadňa, bobová dráha a napríklad aj takáto veselá lavička.
Lavička na Dedovke
V dobe, keď lanovky nepremávajú môžeme dole na parkovisko zbehnúť po zjazdovke. Mapka mi nedovolila nakresliť trasu aj cez legendárne esíčko, ale nie je žiaden problém pridať si približne kilometer a zísť záverečný úsek po príjazdovej ceste. Na mape bod (4). Výstup na Raču rozhodne patrí medzi náročnejšie túry, ale nie je to nič extrémneho, čo by nezvládol pomalším tempom a s prestávkami aj menej zdatný turista.

Vojtovské sedlo = 7,5 km / 1h 45m
Inovať vie byť poriadne fotogenická
Po dvoch vysokohorských túrach je čas na niečo kratšie a energeticky menej náročné. Vojtovské sedlo je obľúbeným cieľom mnohých turistov. Predstavíme si teraz jednu z najkratších variant ako sa do neho dostať a pritom si užiť aj cestu do neho a z neho.
Lesná cesta nad Vojtami
Túru začíname v osade Vojty. Stadiaľto sa dá ísť po značenej žltej a následne červenej trase až ku kaplnke nad osadou Burdovci, alebo ako som to urobil ja a ako je to vidieť na priloženej mape, po lesnej zvážnici nad osadou Vojty. Aj táto cestička nás nakoniec privedie ku onej kaplnke.
Kúsok nad kaplnkou odbočíme doľava na neznačený chodník, ktorý nás po chvíli privedie do sedla. V prípade dobrej viditeľnosti je tu pekný výhľad na hrebeň Malej Fatry. Oddýchnuť si môžeme na prítomnej lavičke. Vojtovské sedlo má svoje čaro aj keď výhľady pre hmlu nie sú zrovna najlepšie. 
Zelená turistická značka nás potom zo sedla dovedie do osady Kýčera odkiaľ vedie dole do časti Rieka asfaltová komunikácia. V zime môže byť nepríjemne zľadovatelá. Do cieľa u Vojtov to máme potom už len pár stoviek metrov. Táto mini túra patrí medzi tie jednoduchšie, pozor si treba hlavne dať na možný ľad na asfaltových úsekoch. 

Rozhľadňa na Marťákovom kopci = 7,6 km / 2h 0m
Na Marťákovom kopci
Je mnoho spôsobov kadiaľ sa dostať ku hádam najznámejšej a najpopulárnejšej rozhľadni na Kysuciach. Stojí nad osadou Petránky a sú z nej panoramatické výhľady do všetkých svetových strán. Zasnežený svah pod rozhľadňou je cez víkendy plný sánkujucich sa detí. 
Kaplnka U Cabukov
Auto necháme pri kaplnke U Rulcov a pomedzi domy po neznačenej ceste sa vydáme do osady Zbunovci. Z tohto provizórneho parkoviska sa dá ku rozhľadni dostať aj podstatne rýchlejšie cez osadu U Trnkov, ale je tu jeden pádny dôvod, prečo Vás vediem na hrebeň Javorníkov okľukou. Je ním nová kaplnka v osade U Cabukov. Osada leží necelých 100 metrov od trasy po pravej strane. Na mapke pri bode (2).
Potvor
Nad osadou U Cabukov sa napojíme na červenú turistickú trasu a pokračujeme po nej doľava. Ak sa jej budeme presne pridŕžať, dovedie nás najprv ku soche Potvora a po chvíli aj do osady Petránky, nad ktorou stojí rozhľadňa. 
Umelecká výzdoba na rozhľadni
Od rozhľadne potom už len zbehneme do osady u Trnkov a pokračujeme ďalej strmým klesaním až ku kaplnke U Rulcov, kde parkujeme. Je možné pri rozhľadni aj využiť skratku a zísť do Trnkov cez osadu Marťákovci.
Rozhľadňa na Marťákovom kopci

Okolo Dlhej nad Kysucou = 16,5 km / 4h 15m
rozsiahly blog s fotkami z tejto túry: Dlhá ponad Dlhú
Váhal som, či túto túru do zoznamu zaradiť. Je pomerne dlhá, pričom začína a končí na dvoch rozdielnych miestach. Ale pretože je na nej mnoho zaujímavých vecí k videniu, nakoniec ju tu máme. Odkaz na rozsiahly fotoreport je potom nad fotkou.
Turzovka z Bukoviny
Trasa začína v Turzovke pri soche drotára. Modrá turistická trasa nás z mesta vyvedie okolo amfiteátra ku kaplnke na Bukovine. Je to pár minút a už vidíme v diaľke za mestom Lysú horu. Držíme sa modrej značky. Ideme postupne cez osady U Bogáni a U Ninikov a cez vrchol kopca Solisko. 
Výhľad zo Soliska
Modrej značky sa držíme aj keď prechádzame ponad osadu Strakovci a smerujeme ďalej na Jakubovský vrch. Mimochodom, tento vrchol som nedávno v osobnom rebríčku označil za kopec s najkrajším výhľadom na Kysuciach. Ak niekoho zaujíma celý rebríček, nájde ho tu: Ikonické kysucké výhľady
Na Jakubovskom vrchu
Ak budete mať šťastie na dobrú viditeľnosť, môžete sa pokochať výhľadom na kysucké brdky, ale aj na mnohé beskydské tisícovky, na hrebeň Malej Fatry, na Veľkú Fatru, Martinské Hole a samozrejme Západné Tatry. Je tu aj stôl a lavice, kde je možné dať si poriadnu turistickú svačinu s čajom z termosky. 
U Mračkov
Na "Jakubáči" končí modrá trasa a ďalej pokračujeme cez les po červenej. Táto nás prevedie osadou U Mračkov a ďalej ku rozhľadni na Kamenitom. O tejto sme si už písali skôr. Tu musím upozorniť na to, že v okolí osady Mračkovci býva cesta rozmáčaná a rozbahnená a tak sem nechoďte ak nie je zem poriadne zmrznutá, alebo ak nie je bohatá snehová nádielka. Inak by Vám to tu skazilo dojem z inak perfektného poldňového výletu.
Po žltej od rozhľadne Kamenité do Turkova
Jednu túru cez Kamenité som už popisoval. Končila zostupom po žltej smerom do Dlhej nad Kysucou. My sme tentokrát pokračovali takisto po žltej, ale smerom do Turkova. Je to príjemná široká lesná zvážnica. Celkovo sa jedná z hľadiska časového už o náročnejšiu túru, ale fyzicky tu nie je zase nič komplikované k zdolaniu. Žiadne veľhory. Navyše trasu si môžete rôzne modifikovať. Či už skrátiť, alebo aj predĺžiť napríklad tak, že z Kamenitého budete pokračovať po červenej ďalej na Semeteš. Je to na Vašej fantázii a chuti :)

Vysocké osady a Luby = 15,6 km / 4h 0m
Pri rozhľadni Luby
Táto túra bude na orientáciu a popis trochu náročnejšia. V priloženej mape je našťastie zakreslená presne. Nie je sa čoho báť. Túru začíname (aj končíme) pred kostolom vo Vysokej nad Kysucou. Žltá trasa nás po chvíli privedie na križovatku so širokou lesnou cestou . Odbočíme práve na túto cestu a pokračujeme ďalej doprava. Po chvíli sa ocitneme na asfaltovej ceste do osady Vrchrieka. Po nej stúpame hore, ale kúsok za Žilinčiarmi a pred Vrchriekou odbočujeme do lesa vpravo.  
Lesný chodník do Záblatia
Sprvu pohodlná široká lesná cestička postupne mení charakter. Zužuje sa a ak by nebola pôda premrznutá a zasnežená, asi by sme si aj blatom poskákali. Ideme tu pomerne dlhý úsek lesom. Vykúpením nám je osada Záblatie s kaplnkou a útulným altánkom. Kúsok odtiaľto je horské sedlo Pančava a hostinec Melocík. My však pôjdeme opačným smerom.
Kaplnka a altánok v Záblatí
Po červenej trase smerom ku rozhľadni. Poradím Vám však nenápadnú odbočku z tejto červenej trasy, ktorá Vás privedie rovno ku vysokej drevenej veži a nebudete sa musieť ku nej vracať, ak by ste pokračovali neustále po červenej. V mape má táto odbočka číslo (9). 
Drevená veža Luby
My sme si kvôli hmle výhľady neužili, ale verte, je na čo pozerať. A nemusíte kvôli výhľadom ani riskovať a loziť na vežu. To Vám napokon ani nemôžem odporúčať, pretože jednak je vstup na ňu oficiálne zakázaný a druhák, veža je viditeľne poškodená a kto vie čo všetko sa môže prihodiť, ak ju zaťažíte.
Od veže pokračujeme po červenej cez vizuálne príťažlivé vysocké osady Vrchrieka, U Šupíkov a Solíkovci. Je tu mnoho zachovalých dreveníc a tiež zvonička s Krížom.
U Šupíkov
Za Solíkovcami je križovatka. Doprava by sme došli do sedla Semeteš, ktoré je veľmi blízko, ale my pôjdeme po žltej doľava. Je to žltá trasa, po ktorej sme na začiatku už časť túry absolvovali. Čaká nás pomerne strmé klesanie po lesnom chodníku. Nič zásadné tu už k videniu nie je a po chvíli sme z kopca dole vo Vysokej nad Kysucou. Ako v predchádzajúcom prípade, aj tu sa bavíme už o časovo pomerne náročnej túre, zvlášť ak by bolo viac snehu. Časť trasy totiž prechádza miestami, kde nie je oficiálna trasa a nedá sa preto čakať, že tam bude v snehu vyšliapaný chodník. Je treba na to pamätať pri plánovaní výletu.

Jakubovský vrch = 7,4 km / 1h 50m
Nebojte, nemáte pocit Déjà vu, o Jakubovskom vrchu už bola reč. Bol súčasťou dlhej túry okolo Dlhej nad Kysucou. Tentokrát Vám ale predstavím trasu naň tak ako ju chodím v zime najradšej. S priloženou mapou máme ale problém. V skutočnosti začíname aj končíme pri Hoteli Severka v Zákopčí U Polievky. Do mapy však nejde zakresliť stúpanie okolo osady U Zjavkov do Zbunov, tak skúste prosím zapojiť predstavivosť a nestratiť sa tam :)
Niekde pri osade U Cabukov
Nad osadou Zbunovci odbočíme po lesnej ceste doprava. Prejdeme lesom, tiež popri osade U Cabukov s peknou drevenou kaplnkou a prídeme až na rázcestie na hrebeni Javorníkov. Pri jednej z minulých túr (na rozhľadňu na Marťákovom kopci) sme tu na červenej trase odbočili doľava, tentokrát pôjdeme doprava.
U Jurdov
Spoločnosť nám tu môže často robiť vysoká zver, alebo ak je dosť snehu, tak bežkári na Beskydsko-Javorníckej magistrále. Prejdeme okolo kamenného stromu v osade U Jurdov, až napokon dôjdeme na samotný Jakubovský vrch.
Beskydy z Jakubovského vrchu
Z kopca dole do Polievky vedie viacero neznačených chodníčkov, ja Vás však prevediem po tých značených. Najprv z kopca dole až do osady Strakovci po modrej a potom pomedzi chalupy po žltej turistickej značke. V iných časoch by bol dole otvorený hotel Severka, v súčasnosti žiaľ na malé občerstvenie zabudnite.
Ak by ste predsa len radi skúsili alternatívny zostup z vrcholu, skúste v mape očami pohľadať chodníček cez osady Staníčkovci a Komákovci. Nebudete ľutovať.

Horelická Kýčera = 10,0 km / 2h 45m
Aj tu budeme trochu bojovať s priloženou mapou. Štart a cieľ som umiestnil ku Bille na Žarci, ale v skutočnosti sa do prírody dostaneme až pri domove dôchodcov. Povedie nás zelená trasa do osady Kýčera. Kúsok za kaplnkou odbočíme po modrej z kopca dole. Podľa mapy nás táto modrá trasa dovedie až na lesnú cestu ktorá sa kľukatí popod Horelickú Kýčeru a vedie späť na sídlisko Žarec, lenže my si urobíme malú odbočku cez kopec. Do mapy sa zakresliť nedala, nachádza sa však medzi bodmi (4) a (5). Ak sa na to necítite, držte sa určite oficiálnej trasy tak ako je v mapke, pripravíte sa tak ale o nádherné výhľady na Čadcu, Oščadnicu a Malú Fatru.
Jeden z mnohých výhľadov z Horelickej Kýčery

Chotárny kopec = 7,3 km / 1h 30m
Keď je dobrá viditeľnosť - rok 2019
Začíname v Zákopčí u Holých, kde po žltej trase vystúpame až do osady Blažkovci. Tu sa napojíme na beskydsko-javornícku magistrálu a tá nás privedie až na samotný vrchol Chotárneho kopca. 
Kríž v osade Blažkovci - rok 2019
Ak by sa niekomu nechcelo cez vrchol, kúsok pod kopcom existuje nenápadná a neznačená cestička lesom až do osady Črchľa. Vynechať vrchol však nedáva zmysel, zvlášť ak je dobrá viditeľnosť. Malá Fatra, Veľká Fatra, Ľadonhora, či Vreteň, to všetko z Chotárneho kopca dobre vidieť. K tomu treba pridať výhľad smerom na Beskydy s dominantnou Lysou horou.
Tohto roku som si výhľady príliš neužil
Z vrcholu je možné zísť po zelenej značke smerom do Ochodnice, my však ostávame na červenej s krátkou zachádzkou cez Vojtovské sedlo. Bol by hriech vynechať ho a to aj v prípade že sa kvôli nízkej oblačnosti nemôžeme nabažiť výhľadov na fatranský hrebeň.
Vojtovské sedlo
Turistický chodník nás napokon zvedie až na rázcestie za osadou Griečovci. Tu sa dá pokračovať mnohými smermi, my zídeme späť do Holých po žltej značke cez osadu Ivorovci.
žltá trasa do Holých vedie pomedzi dreveničky

Chata Kmínek z Nižného Kelčova = 9,5 km / 2h 30m
Bežkárska trasa po štátnej hranici
Táto trasa bola asi tou najzaujímavejšou, ktorú sme tento rok absolvovali. Zároveň bola aj fyzicky pomerne náročnou kvôli veľkému množstvu snehu. Ale postupne. Trasa nemá začiatok a koniec v jednom mieste. Začíname v Nižnom Kelčove pri železničnej zastávke a končíme vo Vyšnom Kelčove, kúsok pod sedlom Hluchánka. Od zastávky sa držíme zelenej turistickej značky. Nad obcou je v lesíku ukrytý chátrajúci židovský cintorín. Obďaleč na lúke potom stojí Dvojkríž.
Židovský cintorín v Nižnom Kelčove
Dvojkríž nad Kelčovom
Nad lúkou vstupujeme do hustého lesa a začíname sa brodiť snehom, lebo hoci sme na turistickom chodníku, tento je zjavne nevyužívaný. Nad osadou Pokrývky sa otvára pár skromných výhľadov, pribúdajú pasienky, ale inak k našej poteche, nie sú tu žiadne rúbaniská, všade vôkol zdravá hora. A sneh. Veľa snehu. Veľa neprešliapeného snehu :)
Pasienky a les na zelenej trase
Prvá väčšia usadlosť je až osada u Husľov. Je ako zjavenie z čistého neba. Nádherné udržiavané drevenice uprostred lesa. Medzi chalúpkami stojí malá drevená kaplnka. Končí tu Krížová cesta vedúca pravdepodobne odniekiaľ z Vyšného Kelčova. 
Osada Husľov
Turistický chodník vedie pomedzi chalúpky
Nad Husľovom sa na chvíľu odkláňame zo zelenej trasy a prechádzame po vynovenej Krížovej ceste. Po chvíli sa naše trasy znovu spájajú. Je to kúsok za zaniknutou samotou Volarská. Zároveň sa tu zo zelenej trasy pripájame na trasu červenú.
Ostala tu len diera v zemi
Kurnačovka. Ďalšia malebná kysucká osada na našej, teraz už červenou farbou značenej trase. Našli sme tu ďalšiu zachovalú osadu tradičného kysuckého kopaničiarskeho osídlenia. 
Osada Kurnačovka
Naše brodenie snehom nemá konca kraja. Obzvlášť v momente nad Kurnačovkou, kde sa rozhodujeme skrátiť si trasu prechodom cez lúku (v mape bod 3.) Snehu tu je nafúkaného vyše kolien. Náš hlavný cieľ je však už blízko.
Skratka na Kmínek
Ku chate Kmínek prichádzame príjemne unavení. Teplý čaj predávaný cez výdajné okienko je pre nás príjemnou odmenou. Stretávame tu vôbec prvých ľudí v rámci tejto túry. Po štátnej hranici tu vedie obľúbená bežkárska trasa. 
Chata Kmínek stojí presne na štátnej hranici
Bežkárska trasa vedie popri hranici
Práve táto upravená cestička nás privedie až do sedla Hluchánka, odkiaľ nám ostáva absolvovať už len prudký zostup po zamrznutej asfaltovej ceste. 
Výhľad na Beskydy zo sedla Hluchánka, 5 km odtiaľto je známe stredisko Bílá

Petránky a Jakubovský vrch 10 km / 2h 10m
Kaplnka v osade Petránky
Rozhľadňa na Marťákovom kopci i Jakubovský vrch som už bol spomínal, ale dajme si ešte jednu túru v tomto nádhernom kúte javorníckeho hrebeňa. Koniec koncov, patrí k tomu najkrajšiemu, čo na Kysuciach máme. Najprv však pár vysvetliviek k mape. Trasa začína v osade u Rulcov pri kaplnke a podľa mapy Končí v osade Komákovci. V skutočnosti si však môžete urobiť perfektný okruh, ak prejdete okolo Penziónu Severka a ďalej cez kopec a osadu Zbunovci späť do Ruľcov. V mape nie je možné trasu takto zakresliť. Nasledujúci opis trasy preto bude od Ruľcov do Komákov.
Nad osadou u Trnkov, oproti Zbunovci a vzadu Strakovci
Od kaplnky u Ruľcov vedie na hrebeň Javorníkov neznačená lesná cesta. Táto vedie aj cez osadu u Trnkov, kde krátko pretína modrú trasu od zákopeckého Kostola. V podstate sa tu nedá zablúdiť, stačí sa držať širokej cesty. Pri kaplnke v osade Petránky sa potom vydáme cez zjazdenú lúku strmo dohora až ku rozhľadni.
Výhľad z rohľadne za dobrej viditeľnosti
Od rozhľadne na Marťákovom kopci až na Jakubovský vrch potom ideme celý čas po beskydsko-javorníckej bežkárskej magistrále. V osade u Jurdov sa môžeme pristaviť a oddýchnuť si pod Kamenným stromom. 
Kamenný strom u Jurdov
Prechádzka po hrebeni ubieha rýchlo, pozor si treba dať akurát na to, aby sme bežkárom neničili stopu. Keď sú dobré podmienky, môžeme tu stretnúť zástupy bežkárov.
Beskydsko-Javornícka bežecká magistrála
Jakubovský vrch nás napokon odmení tým najkrajším výhľadom na Kysuciach. Ale nie je to koniec našej túry. Keď som predtým spomínal prechod cez tento vrchol, spomenul som možnosť zostupu cez osady u Staníčkov a u Komákov ako alternatívu. Dajme si preto záverom nejaké fotografie z týchto zákopeckých osád.
U Staníčkov
U Komákov

Dedovka cez Moskali = 8,9 km / 2h 0m
mapa: Dedovka
Biela tma na Dedovke
Veľkú Raču a Dedovku sme tu už tiež mali, ale na Deovku sa ešte raz vrátime, tentokrát cez osadu Moskali. Začíname v Oščadnici Vyšnom konci - pod ústavom a končíme na parkovisku v stredisku Dedovka.
Osada Moskali
Nenáročná zelená trasa nás prevedie najprv cez Predných a následne Zadných Moskali (fakt netuším ako sa tieto osady správne skloňujú, je to celkom rébus). Nad Moskali potom stojí kamenná Kaplnka a drevené sochy na Príslope. 
Kaplnka na Príslope
Zelená trasa nás dovedie až ku chatám na Rači - Dedovke. Nás tu prekvapila biela tma, takže výhľady sa nekonali. Kto bude mať viac šťastia na počasie, môže navštíviť novú rozhľadňu. My sme sa tu nezdržiavali a zbehli sme po zjazdovke a lesnej komunikácii až dole na parkovisko.

Poľana, Trojak a Slivkuľa = 10,8 km / 2h 30m
mapa: Skalité
Niekde za Slivkuľou
Orientačne asi najkomplikovanejšia trasa. Nemôžem ju v zime odporučiť ľuďom, ktorí si neveria pri navigácii zasneženým lesom. Aj mapu prosím berte len ako hrubý náčrtok. O čo ide? Prvá časť trasy, od kostola v Skalitom až po vrchol Kykuľa respektíve Trojak, po červenej trase je vlastne dosť jednoduchá a nenáročná. Vedie prevažne cez lúky a menší les. Navyše v zime tu býva upravená bežkárska stopa, čiže je doslova nemožné stratiť sa tu.
Pri vysielači na Poľane
Vrchol Kykuľa, známy aj ako Trojak leží na štátnej hranici s Poľskom. Je tu postavený nový prístrešok. Ak by som mal väčšie šťastie na počasie, videl by som okrem masívu Beskýd aj hrebeň Malej Fatry a myslím že aj západné Tatry. Tak to aspoň sľubovala tu prítomná veľká mapa aj s popisom.
Výhľad z Trojaka je za dobrej viditeľnosti úplne iný zážitok.
Z tohto vrcholu som potom pokračoval popri štátnej hranici až na Slivkuľu a do malej osady pod týmto nenápadným vrcholom. Musím však upozorniť, že v čerstvom snehu tu nie je miestami jednoduché rozpoznať, kadiaľ vedie chodníček a kadiaľ už nie. Je preto dobré mať so sebou buďto nejaké kvalitné GPS zariadenie s navigáciou, alebo aspoň mobilnú aplikáciu mapy.cz so stiahnutou offline mapou tejto oblasti. 
Po a popri hranici až na Slivkuľu
Postupne, niekde blízko poľskej usadlosti Siwoniowski, sa konečne dostaneme na klasickú lesnú zvážnicu a po nej sa už kráča o poznanie ľahšie. Pred stúpaním na vrch Pahorok som odbočil vľavo a cez lúky popri pár chalupám som nakoniec zišiel až dole do centra Skalitého. Na mape tento úsek nebolo možné zakresliť.
Pod Slivkuľou, oproti vysielač, kde sme začínali
Nedá mi nevyzdvihnúť miestnu prírodu hrebeňa obopínajúceho z oboch strán potok Rieka. Keď to porovnám s nekonečnými rúbaniskami zákopeckých, či oščadnických lesov, je to ako nebe a dudy. Tu žiadne rúbanisko nenájdete. Permanentne kráčate rozsiahlymi lúkami a hustým, tu starším, tu mladším lesom. Nie nutne vždy ihličnatým. Hotový balzam na dušu. Ak sa viete trochu orientovať v mape a priestore, určite si tento okruh niekedy dajte, stojí za to!

Javorské = 14,3 km / 3h 25m
mapa: Javorské
Rázcestník na Javorkom
Stúpanie na Javorské začína za Kostolom v Oščadnici. Po žltej značke prídeme najprv do osady Kubušovci, kam vedie asfaltová cesta. Záverečné stúpanie na vrchol je už po ceste hlinenej. V zime samozrejme je všade sneh, zvlášť na posledných približne 500 metroch stúpania ho tohto roku bolo viac ako dosť.
Keď sme vystúpili z rannej hmly, ocitli sme sa v inom svete
Tesnepod vrcholom, keď sme konečne vystúpili z hmly, otvoril sa nám za chrbtom nádherný výhľad smerom na Veľkú Raču a hrebeň Malej Fatry. A to sme ešte neboli na vrchole. Tam sa výhľad otvára aj na opačnú stranu a teda vidieť Lieskovú a Stnakovo hneď oproti, vidieť časť poľských Beskýd a samozrejme nechýbajú ani Beskydy Moravskosliezské.
Výhľad smerom na Beskydy
Od vrcholového rázcestníka a malej útulne, vydávame sa po hrebeni smerom na Čadcu. Kráčame prevažne listnatým lesom s nádhernými výhľadmi na obe strany. Vedie nás teraz červená značka. Na križovatke ciest pod Javorským stáčame vľavo, aby sme sa vrátili späť do Oščadnice. Z tohto miesta je však možné pokračovať viacero smermi. Napríklad na Drahošanku, či do Čadečky, alebo aj do už spomenutej Čadce cez časť Bukov.
Chodník listnatým lesom a výhľady na všetky strany
V zimnom období bežkármi hojne využívaná lesná cesta nás v  klesaní priviedla na ďalšiu križovatku. Vpravo sa dá zísť ku kaštieľu v Oščadnici, my pokračujeme do mierneho stúpania späť do osady Kubušovci. Tu sa vraciame dole do Oščadnice po tej istej žltej trase, ktorou sme našu túru začínali. Výstup na Javorské bol pre nás tou najlepšou bodkou za poctivou zimnou turistikou kysuckou prírodou. 
Malá Fatra v plnej kráse
To je z mojich zimných túr od novembra 2020 do konca februára 2021 už ozaj všetko.