August si už pár rokov neviem predstaviť bez poriadneho 100+ kilometrového výletu na Oravu. Sprvu skromne cez Oravskú Lesnú ku priehrade a späť, neskôr veľkým okruhom popri všakovakých miestnych kultúrnych a iných atrakciách. Tohto roku som trasu vylepšil, dovolím si povedať, k absolútnej dokonalosti. Pridal som totiž "malú" zachádzku cez Liptov.
Autom do Dolného Kubína a stadiaľ už v sedle smer juh. Vyšný Kubín, Leštiny Osádka. Vyhýbam sa totiž hlavnému ťahu na Ružomberok. Predo mnou nenápadné stúpanie rázne pritvrdilo v sklone. 14% je tu bežné číslo. Kopec je to ale krátky a ja mám na začiatku cesty takto z rána síl na rozdávanie. Zjazd smerom na Lúčky v ničom nevyniká, ale ani nesklame. Cesta kvalitná až na pár dier v jednom úseku.
Najväčšie prekvapenie na trase ma čaká práve tu. Malé kúpeľné mestečko pod Chočom som vôbec nepoznal a aj cestu cezeň som volil len kvôli očakávanej nízkej premávke. V mape som síce videl že tam je v centre značka vodopádu, ale čakal som skôr niečo do výšky jedného či dvoch metrov a nie toto nádherné dvanásťmetrové monštrum. Z rána tu navyše bolo len minimum ľudí ktorí by mi liezli do fotky, takže sa zadarilo :)
Mimochodom, je povolené v ňom si aj zaplávať! Keď s predstavím že na čadčiansku "main street," teda Paláričku je dokonca zakázané ísť na bicykli, je toto celkom posun vo vnímaní aktívnej turistiky!
Autom do Dolného Kubína a stadiaľ už v sedle smer juh. Vyšný Kubín, Leštiny Osádka. Vyhýbam sa totiž hlavnému ťahu na Ružomberok. Predo mnou nenápadné stúpanie rázne pritvrdilo v sklone. 14% je tu bežné číslo. Kopec je to ale krátky a ja mám na začiatku cesty takto z rána síl na rozdávanie. Zjazd smerom na Lúčky v ničom nevyniká, ale ani nesklame. Cesta kvalitná až na pár dier v jednom úseku.
Najväčšie prekvapenie na trase ma čaká práve tu. Malé kúpeľné mestečko pod Chočom som vôbec nepoznal a aj cestu cezeň som volil len kvôli očakávanej nízkej premávke. V mape som síce videl že tam je v centre značka vodopádu, ale čakal som skôr niečo do výšky jedného či dvoch metrov a nie toto nádherné dvanásťmetrové monštrum. Z rána tu navyše bolo len minimum ľudí ktorí by mi liezli do fotky, takže sa zadarilo :)
Mimochodom, je povolené v ňom si aj zaplávať! Keď s predstavím že na čadčiansku "main street," teda Paláričku je dokonca zakázané ísť na bicykli, je toto celkom posun vo vnímaní aktívnej turistiky!
Na porekadle "Iný kraj, iný mrav" bude kus pravdy. Nie je to totiž jediný prípad kde tá naša Čadca s nezmyselným zákazom vjazdu vyniká. Aj v lokalitách ako Kroměříž (mesto zapísané v UNESCO) je možné, ba dokonca vítané, bicyklovať skrz námestie.
Som na Liptove a tak logickou voľbou je prejazd okolo Liptovskej Mary, než sa však ku nej dostanem, aspoň jedna momentka nad Bešeňovou. Cesty sú tu kvalitné a hlavne takto z rána aj prázdne.
Hladina Liptovskej Mary je pokojná. V diaľke v akomsi opare a slnečnom svite vzpínajú sa tie naše Tatry k oblohe. Prechádzam hrádzou a teším sa z výhľadu. Aj tu som dlho sám.
Prví pešiaci prechádzajú okolo až v momente keď dojedám banán a chystám sa na cestu. Rovnako ako ja fotia si vežu kostolíka, známeho symbolu Liptova. Na pláži pod ním vylihujú prví kúpači a slnkomilci. Dnes to do nich bude pražiť cez 30°C.
Pár kilometrov popri Mare ubehlo rýchlo. Cestou stretávam čoraz viac áut v protismere marne hľadajúcich posledné parkovacie miesta pri malých prírodných plážach. Je tu plno. Ja sa z toho hurhaja našťastie rýchlo vytrácam. Bočím na najväčšie stúpanie dnešného dňa. Huty. Sedlo medzi Holicou a Ostrým vrchom siaha do výšky nad 1000 metrov nad morom. Stúpanie naň už začína v malebnej dedinke Liptovské Matiašovce. V diaľke sa krčí malý kostolík pod horami, cesta sa vlní pomedzi lány a polia.
Stúpanie je plné serpentín a prudšie než som čakal. 8 až 10% je tu železným pravidlom. Našťastie je rozdelené hneď dvomi krátkymi zjazdmi. Tak akurát na vydýchanie. Prejazd vrcholom je nenápadný, cesta sa jednoducho preklopí na oravskú stranu a hotovo. Kúsok pod vrcholom však stojí koliba a ja už začínam mať hlad a chuť na niečo točené. Ovocný Birell a halušky preto prišli náramne vhod.
Zuberec a jeho okolie si nechám na inokedy. Habovka, Oravský Biely Potok. A predo mnou Podbiel. Ešte pred príjazdom do tejto dedinky stojí na lúke pri ceste ruina továrenskej haly. Františkova huta. Ani tu sa však nezdržujem, Podbielom tiež preletím, lebo dreveničky som tu fotil už vlani.
Pri drevenom Kostole Všetkých Svätých v Tvrdošíne (zapísaný v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO) si doprajem zúfalo roztečenú čokoládovú tyčinku. Doslova ju vylizujem z vnútra obalu. Fuj, prasa! Ale čo s ňou? Ju predsa nevyhodím, keď stála euro :)
Z Tvrdošína už je to čo by kameňom dohodil na hrádzu Oravskej priehrady. Tu je hladina búrlivejšia než bola dole na Liptove. Zastavujem v obľúbenom Slanickom dvore, aby som doplnil vodu do fľaší.
Po hladine priehrady sa preháňajú motorové člny, v tráve a vlastne všade okolo sa tu váľajú stovky ľudí. Sezóna zdá sa dnes vrcholila. Predo mnou posledné výraznejšie stúpanie ukryté za Lokcou, Babínom a Hruštínom, než sa prehupnem späť na kubínsku stranu.
Pred skompletovaním okruhu v Dolnom Kubíne ešte naposledy lovím z ruksaka fotoaparát, aby som zas a znovu zvečnil hrad. Posledné kilometre mimo hlavný ťah a je hotovo. Dnes to vážne stálo za všetku vynaloženú námahu.
trasa: gpx na stiahnutie
