Toto bude taká malá veľká retrospektíva. Desať rokov je dostatočne dlhá doba na to, aby mal človek na čo spomínať. A že to boli roky intenzívne, plné všakovakých zážitkov, spoznávania ľudí s rovnakou vášňou a tiež zdolávania vrcholov, o ktorých som pred desiatimi rokmi buďto nevedel že vôbec existujú, alebo by som neveril že ich dokážem zdolať vlastnou silou.
Ku každému roku v sedle priložím jednu sumárnu a tri ďalšie fotky, ktoré ho najviac charakterizujú a pripomínajú rôzne, pre mňa zásadné, okamihy a míľniky. Poďme na to!
2011: Začiatok
Rok prvý. Začalo to 10. apríla 2011 a odvtedy sa to nezastavilo. Vybrať tri fotky je pomerne jednoduché, pretože som toho najazdil a nafotil málo. Teda vtedy mi to tak neprišlo. 1000 kilometrov bolo fakt číslo. Jazdil som hlavne po blízkom okolí. Absolútny vrchol sezóny potom predstavovalo zdolanie Veľkého Polomu a neuveriteľne dlhý 50. kilometrový výlet do Horní Lomné. V lete som kúpil nový MTB bicykel na ktorom ešte aj dnes stále jazdím, hoci od jari 2020 slúži už len ako MTB do zlých podmienok. V auguste som potom mesiac starý bicykel pokrstil pádom.
18. apríl a historicky prvý výjazd do kameňolomu Padyšák na Megoňkách.
13. jún a prvý výjazd na Veľký Polom. To tam ešte stála stará "rozhľadňa", ale už tam žiaľ nebola chata Tetřev. Zdolanie Polomu bolo tak veľkou udalosťou v mojom vtedy začínajúcom cykloživote, že som sa o tom dokonca rozpísal na facebooku. Vyberám jednu veselú pasáž (komentár k fotke):
11. júl a kúpa nového MTB. Od tohto dňa som to začal brať vážne. Okrem nového bicykla som kúpil aj prilbu a základné cyklistické oblečenie, pretože dovtedy som jazdil v tenisovom úbore :) Prilba mi mesiac na to zachránila hlavu pri spomínanom páde a tak som musel kupovať ďalšiu.
2012: Za hranice
Rok druhý. Niesol sa v podobnom duchu ako rok predchádzajúci. Jazdil som však častejšie, hoci stále hlavne po asfalte a len po blízkom okolí. Najkrajšie a najdlhšie výlety viedli preto opäť na Polom, údolím rieky Lomné a na Trojmedzie cez Hrčavu.
12. máj a Pekárna v Dolní Lomné. Na tento a pár ďalších rokov sa stala obľúbenou zastávkou pri potulkách miestnym krajom. Káva a jablkový závin asi najviac charakterizujú rok 2012 v mojich spomienkach.
16. august a leto v plnom prúde. Výlet cez Hrčavu na Trojmedzie. Prvýkrát s bicyklom v Poľsku, hoci len kilometer. Vôbec som vtedy netušil koľko nádherných lesných ciest a chodníčkov tam v okolí je.
3. október a babie leto v Beskydách. Stúpanie do sliezskych Šancí sa stalo takmer denným rituálom. Sprvu som často pristavoval na hranici a fotil túto krajinku s Veľkým Polom na pozadí. Ešte aj dnes po toľkých rokoch sa pristihnem, ako na tomto mieste krútim hlavou a kochám sa.
2013: Odvážne do lesa
Rok tretí. Nenápadne a pozvoľna začal som z asfaltových ciest odbočovať čoraz častejšie do lesa. Zákopecké osady a všakovaké šotolinové cestičky v podhorí Veľkého Polomu. To boli lokality ktoré som v roku 2013 začal objavovať a spoznávať. Okrem toho výlety nad 50. kilometrov neboli tohto roku už takou raritou. Makov a hlavne cyklotrasa bystrickou dolinou sa stali bežnou súčasťou letného itinerára.
19. máj a najdlhšia trasa. 69.8 km! Bolo to síce len po rovine, ale do stovky už veľa nechýbalo. V roku 2013 som si na túto métu však ešte netrúfal.
20. jún a Košařiska. V Dolní Lomné som nepokračoval pod viadukt, ale som odbočil do prava. Do neznáma. Cez dedinky po asfalte, ale s výhľadom na majestátne beskydské vrcholy. Bolo to asi práve v tento deň, keď mi uhranuli. Zatiaľ som sa ich naučil poznávať len na mapách a na fotkách. Kozubová, Ostrý, Javorový...
4. júl a búrka v Javorníkoch. Konečne som v Zákopčí opustil asfalt a začal som stúpať do kopcov. Na Petránkach som už zažil kadečo, ale takúto nefalšovanú letnú búrku len pri historicky prvej cyklonávšteve.
2014: Efekt snehovej gule
Rok štvrtý. Rok, ktorým to v skutočnosti naozaj začalo. Tri roky som po špičkách našliapaval okolo plota, cez medzierky nakúkal dnu, ale neodvážil sa preliezť za. A potom som skúsil svoju prvú stovku a vletel som do Beskýd. Zrazu nebolo cesty späť. Začalo sa to všetko nabaľovať, vrstviť na seba. Jedna stovka, druhá stovka, Kasárne, Slavíč a Kamenitý, Ochodzita... A mnoho ďalších miest a vrcholov. V neposlednej rade potom rok 2014 bol rokom, keď som čoraz častejšie jazdil v skupine.
17. jún a prvá stovka. Vlastne to bola úplne tuctová jazda do Oščadnice a do Vychylovky. Jasné, tá stovka z toho urobila niečo extra, ale inak tam nebolo nič, na čo by človek mal roky spomínať. Teda okrem toho točeného Bernarda v Starej Bystrici, toho si pamätám :)
2. august a Beskydy Tour. Ten okruh som začal detailne plánovať už v zime pred sezónou. Hľadal som v mapách kadejaké málo frekventované cestičky a skúmal som fotky len aby to, až si na to trúfnem, všetko klaplo. Nakoniec som si trúfol v jedno hmlisté sobotné letné ráno. Bolo z toho 117,8 kilometrov a takmer šesť hodín v sedle. Bolo to tak epické, že to položilo základy tradícii krútiť tento pre mňa legendárny okruh rok čo rok. Každý rok trasu trochu upravujem, hrajkám sa s detailmi. Je to prosto veľká srdcovka!
9. október a Beskydy. Na jeseň 2014 som onen symbolický plot preskočil. Znovu stačilo tak prekvapivo málo. Odbočiť v Dolní Lomné na lesnú cestu. Nenápadnú cestu, okolo ktorej som za minulé roky išiel bez povšimnutia už mnohokrát. Doviedla ma na horské chaty Kamenitý a Slavíč. Brána Beskýd sa otvorila.
2015: Beskydy krížom -krážom
Rok piaty. Tam kde to vlani na jeseň začalo, v tomto roku sa naplno rozvinulo. Nešlo by však prejazdiť Beskydy krížom krážom bez jedného zásadného pomocníka. Kúpil som ho v apríli a až do konca sezóny som ho vlastne nedal dole. Strešný nosič od firmy Thule. Okrem nosiča mi do ruksaka počas zimy pribudol nový fotoaparát a na sklonku roka pribudol do zbierky cestný bicykel. Bol to v skutku prelomový rok. A len tak mimochodom, v tomto roku som začal písať na tento blog :)
7. júl a Lysá hora. Ale tiež Radhošť a Pustevny, Javorový, Velký Javorník (ten pri Rožňove), Ostrý, Bahenec, či Biely Kríž. Zdolaných beskydských vrcholov bolo v tomto roku vďaka nosiču požehnane.
17. september a Štramberk. Malé mestečko na kopci. Štramberská trúba, námestie, lesopark s jaskyňou Šípka a samozrejme Bílá hora s rozhľadňou. Už si ani nedokážem predstaviť nejsť na cyklovýlet cez Štramberk.
8. november a zamykanie Beskýd na Kamennej chate. V tejto dobe sa začal náš maličký klub na STRAVE rozrastať. Dnes už má 140 členov a žije si vlastným životom. V roku 2015 som ale osobne poznal každého jedného člena. Vznikla tak pekná tradícia koncom roka stretnúť sa pri jednom točenom na Kamennej chate, ktorú prerušila až aktuálna situácia s kovidom. Hádam ešte v budúcnosti dokážeme na ňu nadviazať.
2016: Späť na asfalt
Rok šiesty. Beskydy (ale aj Valašsko, či Orava) sa dajú objavovať aj zo sedla cestného bicykla. Na konci minulého roku som si jeden taký kúpil, ale stihol som ho len tak letmo vyskúšať a už bola zima. Jeho čas skutočne nadišiel až v roku 2016. Späť na asfalt!
5. apríl a vrchol Veľkého Polomu. Bude to znieť priam neuveriteľne, ale až v šiestom roku som si konečne trúfol zdolať na bicykli samotný vrchol Polomu. Dôvody sú triviálne. Trail po červenej nie je najvhodnejší pre bicykel vzadu neodpružený a aj celkovo náročnosť tohto chodníka je pre mňa už ďaleko za hranou, takže niektoré úseky som nútený chodiť pešo. A nie je ich málo. Sporadicky sa sem s bicyklom síce vraciam, ale pravidlom to nie je. Vrchol Polomu radšej zdolávam ako peší turista.
30. apríl a Vrátna dolina. Bola to moja prvá stokilometrová jazda na cestnom bicykli. Nič náročného, žiaden okruh, jednoducho z Čadce do Vrátnej a Štefanovej a späť. Práve som zistil, že 100 kilometrov sa dá zajazdiť pod 4 hodiny. Odvtedy som cestných stoviek najazdil už mnoho, ale táto bola prvá.
26. august a Jakubovský vrch. Najobľúbenejší kysucký kopec som konečne vyšliapal na bicykli. Dnes netuším, prečo mi to trvalo tak dlho, veď peši som tam už chodil niekoľko rokov pravidelne.
2017: Rok vynútenej turistiky
Rok siedmy. Rok poznačený viac ako dvomi týždňami marodenia po komickom, avšak bolestivom úraze. Potom mi ešte zhruba mesiac trvalo, než som znovu začal jazdiť dlhé trasy. To všetko v lete, keď obvykle kilometre naskakujú, že ich nestíham počítať. Nuž, aj také sa stáva.
20. jún a Malá Fatra. Samozrejme bez bicykla. Jazdiť sa pre úraz síce nedalo, ale kráčať áno, tak prečo neobjavovať miesta, kde som nikdy nebol. Malá Fatra očarila.
25. augusta a noc v Štramberku. Novým zážitkom pre mňa rozhodne bol dvojdňový výlet do Štramberka cez Pustevny spojený s prenocovaním. Príjemný, trochu introvertný, zážitok.
31. august a 2142 výškových metrov. A nielen to, ale aj 100 kilometrov a viac ako šesť hodín v sedle MTB. Nádherný okruh z domu cez Beskydy. Tohto roku ešte bez čerešničky na torte v podobe stúpania na Lysú horu.
2018: Vysoko do oblakov
Rok ôsmy. Neviem kde začať. V roku 2018 som toho zažil a prejazdil neskutočne veľa. Tri fotky stačiť nebudú, no pokúsim sa. A to som ešte v lete stihol aj rebro zlomiť.
31. máj a Praděd. Zdolaná najvyššia hora Moravy. 1491 metrov nad morom.
15. júl a Lysá hora z domu. Tak sa mi to konečne podarilo. Minulý rok to bolo ešte bez stúpania na kráľovnú Beskýd, ale v roku 2018 už som ju do MTB trasy zaradil.
18. september a Kráľova hoľa. Dvojdňový výlet do Telgártu zavŕšený stúpaním na najvyšší slovenský vrchol dosiahnuteľný po oficiálnej cyklotrase. 1946 metrov nad morom je najvyššia méta, do ktorej som sa dokázal s bicyklom vyštverať.
2019: Veľmi veľa kilometrov
Rok deviaty. Rok v ktorom mi vyšlo hádam všetko okrem jedinej veci. Na sezónnych osemtisíc kilometrov to tesne nevydalo. Inak si skutočne nemôžem sťažovať.
11. august a najdlhšia trasa. 141,61 kilometrov a priemerná rýchlosť 26,6 km/h. To sú parametre najdlhšieho výletu tejto dekády. Cez Semeteš do Žiliny, potom do Vrátnej doliny na halušky a nakoniec domov cez Lutiše.
29. august a Orava Tour. Stalo sa dobrým zvykom jazdiť na sviatok SNP ku Oravskej priehrade. v roku 2019 to však nabralo úplne nový rozmer, keď sme si tento výlet zokruhovali. Okrem priehrady sme tak navštívili Dolný Kubín, Oravský Podzámok, Tvrdošín a napríklad aj miniskanzen v Podbieli. Orava a výhľad na Kubínsku hoľu mi natoľko učarovali, že som sa do Kubína o niekoľko dní znovu vrátil s MTB a vyšliapal si aj na Hoľu.
13. október a Vysoké Tatry. Presnejšie 90. kilometrový výlet z Ružomberka okolo Liptovskej Mary až na Popradské a Štrbské pleso.
2020: Jedna korona vládne všetkým
Rok desiaty. Rok ktorý poznačila pandémia choroby Covid-19. Rok, ktorý síce nepriniesol žiadne najväčšie stúpania ani najdlhšie trasy, ale nakoniec nebol po cyklistickej stránke vôbec zlý. Na jednu stranu mi síce zhatal uskutočniť jeden veľký tajný plán a sen, na stranu druhú, vymenil som po 10 rokoch MTB za nový kus. A to sa počíta!
7. máj a nové MTB. Bez dvoch mesiacov 10 rokov mi dobre slúžil MTB Scott Scale 50. Tento rok však už citeľne dosluhoval a tak som doma ustajnil nového tátoša.
5. júl a Kroměříž. Toto nádherné moravské mesto v mojich predsezónnych plánoch figurovalo v rámci istého veľmi špeciálneho a tajného "eventu", ale nakoniec som bol rád aj za tento jednodňový príjemný výlet cez mestá ako Vsetín, Kroměříž či Zlín. Nehádžem bicykel do žita, možno sa tá veľká vec podarí v roku 2021.
9. august a Liptov s Oravou. K dokonalosti vylepšený klasický "oravský" cestný okruh cez Liptov a Oravu. Bolo to to najkrajšie, čo som tento rok na cestnom bicykli zažil.
===
A to je všetko. Dekáda v sedle bicykla ubehla ako voda v Kysuci. Je celkom zábavné sledovať ako som sa postupne od opatrného jazdenia takpovediac okolo domu za tých desať rokov posunul k jazdeniu cez Vysoké i Nízke Tatry, cez Beskydy a Javorníky po kadejakých značených i neznačených trasách. Čo prinesú ďalšie roky netuším, ale ak budú aspoň z polovice tak zábavné ako tieto, tak sa mám rozhodne na čo tešiť.
Vlado
