Stalo sa pekným zvykom že sezónu na blogu začínam fotkami z výstupu na Lysú horu. Nebude tomu inak ani tento rok. Ani sa mi veriť nechce, že je to už štvrtý zimný výstup. Tentokrát priniesol hneď dve novinky. Nebol som sám a bolo vidieť okrem západných Tatier aj niečo viac. Ale o tom o chvíľu.
Ako vidno, na Lysej je možné v zime stretnúť ozaj od všetkého trošku. Starých, mladých, mužov i ženy, cyklistov, psíčkarov, naobliekaných, aj borcov v kraťasoch. Dnes aj rodinku s upraveným kočíkom, kde miesto predného kolesa mali krátku lyžu :) No proste ako píšem, od každého rožku trošku.
Cestou hore je pri Kríži ideálne miesto urobiť fotku a dať si čaju z termosky.
Hoci dole to na zimu už nevypadá, tak nad tisíc metrami nad morom stále panuje zimná idylka.
Veľká, ba priam gigantická výhoda viac početnej túry tkvie okrem iného aj v tom, že mám zrazu dvorného fotografa :)
To je on. Tibor. Fotografia ho zachytáva v momente dve sekundy po tom ako zbadal strmú stenu, ktorú bolo treba vyšliapať. Kolorované :)
Kilometer pred vrcholom sa najprv ukázala veža vysielača aj so záverečným cik-cak chodníkom, ktorý ale dobrí ľudia prešľiapali poväčšinou kolmo hore, takže nakoniec to bola slušná zaberačka.
Potom sa ukázali západné Tatry. Bolo jasné že na výhľady to dnes bude viac než dobré.
Konečne hore. Tu to ešte tak nevidno, ale tam úplne vzadu, tam sa niečo dvíha k oblohe!
Prizrime sa tomu bližšie. To nie je mrak, to je Rumb... Jeseníky! Skutočne! Dnes okrem klasiky v podobe Malej Fatry a Tatier, prvý krát som z Lysej hory pozoroval najvyššiu horu Moravy - Praděd. Jednoducho dnes to vážne stálo za to! Kto netuší o čom meliem, tak tu jedna staršia reportáž z toho ako sme ho onehdá zdolávali na dvoch kolesách: Ako sme zdolávali neviditeľnú horu. Už len dodám, že ak to tento rok všetko klapne, tak ho plánujeme dať znovu! Záujemci, hláste sa na vrátnici u súdruha Žinčicu! Alebo píšte rovno mne, nech to na poriadok naplánujeme :)
Na obľúbenej severovýchodnej vyhliadke nesmie chýbať aspoň jedna panoráma.
No a samozrejme nechýba ani fotka pri obelisku, veď ma poznáte. Musí byť!
Cestou hore faj vyhládlo, takže sme si poctivo odstáli akademickú štvrťhodinku u Bezruča. Pečená krkovica bola ako vždy dobrá, k tomu pol litra čaju a greporadler. Tak sa mi to ľúbi, tak to mám rád.
Keď už teda tie Tatry vidno, tak aspoň jednu fotku poprosím :)
Čo sa počasia týka, dnes to bol fakt asi najkrajší deň tejto zimy. Nefúkalo, nešmýkalo. Aj preto ľudí bolo ako maku, ale nevadilo, lebo všetko to boli milí a usmievaví turisti. Teda samozrejme až na jedného borca v chate, starého protivu :) Ale tak nie sme v raji, aby bolo všetko dokonalé, že :)
Ideme spokojní dole. Z červenej diaľnice po chvíli točíme na pokojnejšiu žltú (alebo zelenú?) cez Ondrášove diery a po pekelnom klesaní, okolo konečne otvorenej hospody u Veličků, valíme ku autu. Za mňa 10/10 dnes!
Frajer na záver:
Je možné že išiel na baterke, neviem isto. Ale potom sme ho stretli ešte raz. Obiehal nás kúsok za dierami a zjazdoval veľmo pjekně!
A to je všetko, tá dydady dááá, alebo takňák...
