Dnes to nebude ani tak o texte, ako o fotkách. Zima 2017/2018 bola skromná čo do počtu pekných slnečných dní a tak som až do 19. februára trpezlivo čakal na ideálne podmienky pre vysokohorskú turistiku. Keď som si potom v to pondelkové ráno privstal, čakala ma jasná obloha a webkamera na Lysej naznačovala že aj hore sú geniálne svetelné podmienky. Trasu som tentokrát zokruhoval, tak ako som ju mal pôvodne vymyslenú už vlani, ale nakoniec som sa vtedy vracal po tej istej trase, pretože bez nešmykov som nechcel riskovať v komplikovanom zľadovatelom teréne. Tentokrát už s nešmykmi v ruksaku, vyrazil som z Malenovic od hotela Bezruč smer mohyla Ivančena, poza Malchor a cestou dole najprv po červenej "diaľnici" a neskôr okolo Ondrášovych dier a osady u Veličků. Nič extra sa počas túry neprihodilo, ľudí bolo nezvykle málo, človeka som stretol v priemere možno každú piatu minútu a aj na vrchole bol nečakaný pokoj. V "Bezručke" mali výborné bryndzové halušky so slaninou a vonku panovalo úplné bezvetrie pri -4°C. Toľko sprievodný komentár a teraz už fotky, ktorých bude vďaka fakt dobrým svetelným podmienkam veľa:
 |
| Už pri stúpaní na Ivančenu párkrát vykukla veža |
 |
| Vpravo dole Hotel Bezruč a zasnežené svahy po ktorých som išiel dole. |
 |
| Kúsok pred Ivančenou, vzadu je Kykulka (996 m n. m.). |
 |
| Mohyla Ivančena |
 |
Za Ivančenou znovu vidno vežu, tu niekde začína
strmšia časť túry. |
 |
| Ešte jeden zoom na vrchol. |
 |
Úsek po modrej medzi Ivančenou a Malchorom
je už v slušnom sklone. |
 |
| Zo stromu mi do záberu pekne sneh spadol. |
 |
Cesta hore bola stále proti slnku,
ktoré sa príležitostne schovávalo poza stromy. |
 |
| Krížik pod Malchorom s výhľadom na Ondřejník. |
 |
| Chodník občas viedol statným lesom. |
 |
| Rovinka za Malchorom a už dobre vidno aj záverečnú stenu. |
 |
| Najstrmší úsek na trase, vrchol je blízko. |
 |
Kopec uprostred je viackrát spomínaný Malchor (1219 m n. m.),
v diaľke vidno smog na Ostravsku. |
 |
| Záverečné metre a zmrznutá chata patriaca asi horskej službe. |
 |
| Tieto práporky vo mne evokujú Himaláje a Nepál :) |
 |
| Priblíženie krajiny a dobre zreteľný smog, toto dýchame priatelia. |
 |
| A zase ten vysielač, z bližšia ho už odfotiť nešlo. |
 |
| Chaty za vysielačom, Desítka a Maratón. |
 |
Obľúbený pohľad od vysielača, smer Kysuce,
v diaľke aj Malá Fatra a dokonca Tatry. |
 |
| Tatry! |
 |
| Minimum ľudí pred chatou Maratón. |
 |
| Na úplnom vrchole Lysej hory, za mnou meteostanica. |
 |
| Lysá hora (1323 m n. m.) |
 |
| Južný pohľad od obelisku. |
 |
Kde sa vzal, tu sa vzal, cyklista. Sú tam jednoducho
v každej ročnej dobe. |
 |
Stretol som ho aj cestou dole, keď okolo mňa frknul cez
Ondrášove diery. |
 |
Jedno otočenie za obeliskom
a hurá do Bezručky na halušky. |
 |
| Ako v rozprávke. |
 |
| Jednoducho nádhera. |
 |
Ani pred Bezručkou sa to ľuďmi nehmýrilo,
vnútri nás bolo asi desať. |
 |
| Serpentína cestou dole, s nešmykmi na nohách pohoda. |
 |
| Cestička bola poriadne vyšliapaná. |
 |
Nešmyky, galoše a palice.
Výbava bez ktorej by som v zime hore neliezol. |
 |
| Ani tu živej nohy, bolo tam ozaj nezvykle ľudoprázdno. |
 |
| "Naháčov" som stretol asi troch, ten najznámejší tu na fotke - Ján Čupa. |
 |
| Zimná idylka. |
 |
| Slnko kúzlilo aj poobede. |
 |
| Posledný pohľad na vežu. |
 |
Nešmyky -pre tých čo to nepoznajú,
jedná sa o návleky s kovovými hrotmi. |
 |
| Ondrášove diery boli zasnežené, len kde tu skala trčala. |
 |
| A už som takmer dole, osada s hostincom u Veličků |
 |
| Posledná fotka a záverečný kilometer ku autu. |
 |
Takto ma hore cvakla webkamera
aj s mojim dočasným fotografom :) |
 |
| Profil celej trasy |
Videoprezentácia trasy:
Tak a je to, kto tam nebol, nech tam beží, ostatní vieme svoje :)
