Velocipédia: októbra 2018

Ak nájdeš cestu bez prekážok, určite nikam nevedie

Arthur C. Clarke

Každá sezóna začína poctivým zimným tréningom. Táto nebola výnimkou, akurát ku pešej turisitke, tenisu a príležitostnej lyžovačke pribudol doma cyklo-trenažér.

Veľká Rača a Malá Fatra z Kozubovej

Čadca z Capkovho vrchu

Radegast na Radhošti

Všetky zimné túry boli fantastické. Občas sa bolo treba snehom brodiť, občas snehu nebolo. Aj nohy tu a tam boleli aj soplík sa objavil. Nad všetkými zimnými výstupmi ale už druhým rokom čnie výstup na Lysú horu. Tento rok som si na ideálne počasie počkal do 16. februára a stálo to za to. Kto si chce pozrieť celý fotoalbum tak klikne sem. Pre ostatných aspoň jedna fotka:

Január a február sú v očiach cyklistu nekonečne dlhé mesiace. Zároveň s tým ako sa deň predlžuje, sneh sa mení na mokrú brečku a teploty stúpajú; duša cyklistu pookreje.

O to viac poteší keď sa už v marci teplota motá okolo 10°C a ja môžem konečne v sedle zdolávať kopce. Koncom mesiaca som sa cítil na prvý tohtoročný Husárik.

Kaplnka na Husáriku

Zatiaľ čo marec teplotne a zrážkovo nevybočoval z dlhodobých priemerov, apríl sa kompletne zbláznil. Celý mesiac bolo prevažne slnečno a teplotné maximum v druhej polovici mesiaca sa pár dní pohybovalo dokonca nad 25°C. Vďaka takto atypicky stabilnému počasiu som v apríli najazdil rekordných 1024 kilometrov. A neboli to len také motačky okolo domu, ale už aj poriadne horské i cestné nakladačky.

Kostol sv. Antona Padovského (Malá Prašivá)

Tatry, Malá Fatra a Martinské Hole z Jakubovského vrchu

Dokonca som bol obzrieť aspoň malý kúsok legendárnej hrebeňovky medzi Bielym Krížom a Muřinkovým vrchom. Prešiel som asi len kilometer a pol poza hotel Kysuca, ale aj tento úsek stál za to.

Ešte stále v apríli som stihol urobiť prvé dva sezónne 100+ km výjazdy. Nakoniec som ich za rok nazbieral pekných 13. Hlavne jazda cez Kasárne do Veľkých Karlovíc bola vizuálne tradične na jednotku.

Galéria sôch v bikeparku Kyčerka (Veľké Karlovice)

Kondícia vystrelila v apríli raketovo hore a tak sme si na sviatok práce dali dostaveníčko na Lysej hore. Tento rok som mal v pláne pokračovať v tom čo som v minulosti započal a teda zjazdiť postupne ďalšie neznáme cyklotrasy na vrchol. V prvý májový deň sme to s Jožom vzali z mojej obľúbenej beskydskej dedinky Malenovice. Lesné zvážnice, serpentíny, hustý les. Tak to máme radi.

Zľava: Jozef, ja, Juraj, Petra a Mirec na Lysej hore

V máji som bol na kopcoch už ako doma. Na hrebeňoch panovalo sucho a tak som začal jazdiť po posledných kysuckých lesných chodníkoch a cestičkách, ktoré som doteraz prejdené nemal. Či už cez Ochodnicu na Petránky a cez osady pod Chotárnym kopcom, alebo nádhernú hrebeňovku cez Javorské a Lieskovú. Bola to vlastne okružná trasa okolo celého údolia Čadečky.

Niekde za osadou Burdovci pod Chotárnym kopcom

Stúpame na Javorské

Takýchto pre mňa doposiaľ neznámych úsekov je v okolí Čadce prekvapivo ešte stále dosť. Napríklad aj nádherné lúky s poľnými cestami v okolí Rakovej a Olešnej. Jednu z nich som prešiel v máji, ďalšie potom v lete. Táto z Petrovej do Maslíkovcov mala len jednu chybu. Bola krátka.

Lúky ponad Rakovú a Olešnú

V zimných mesiacoch je dosť času na vymýšľanie kadejakých cieľov. A kedže tu v Beskydoch a Javorníkoch vrcholov na zdolanie už veľa neostáva, tak sa myšlienkami čoraz častejšie upieram do väčších diaľav a výšok. Neinak tomu bolo aj teraz. Lákadiel je mnoho a medzi tie najväčšie patrí určite najvyššia hora Moravy - Praděd (1491 m n. m.). Hoci som ju mal tento rok v itinerári, predstavoval som si to sprvu ako dvojdňový letný výlet s prenocovaním niekde v Jeseníkoch. Počasie a súhra náhod však spôsobili, že sme sa na Praděd vydali už 13. mája a to v rámci jednodňového výjazdu autom do Bruntálu a stadiaľ viac ako 70 km dlhým cyklovýletom na vrchol hory s najdrsnejším podnebím v rámci celej Českej Republiky.

Ak by som z celej tohtoročnej sezóny mal vybrať len tri najzaujímavejšie výjazdy, tak výlet na Praděd by v tejto trojici určite figuroval. Tak pre svoju náročnosť, ako aj pre krásne prostredie Jeseníkov. To že výlet to bol zábavný a jedinečný dokazuje aj fakt, že som o ňom dokázal celý blog napísať.

Ako zaujímavosť dodám, že hoci stúpanie na Praděd (z Vrbna pod Pradědem) nie je určite jednoduché, tak klasika z Papežova na vrchol Lysej hory v tomto smere predsa len dominuje. Avšak aj vďaka prejazdu Karlovovu Studánkou a Ovčárnou Praděd tesne vyhráva aspoň cenu v kategórii vizuálnych efektov.

Karlova Studánka

Zvyšku mája potom kraľovali cestné výjazdy. Hlavne dva stokilometrové celodenné výlety. Týždeň po Pradědu sme s Jurajom otočili Pustevny z Čadce a posledný májový víkend som sa vybral na jednu oslavu jubilea do Kopřivnice originálne na bicykli cez obľúbené Hukvaldy, Štramberk a Příbor. Cestu z oslavy domov som absolvoval v aute.

Farný Kostol narodenia Panny Márie (Příbor)

Samozrejme našiel sa čas aj na poctivé MTB v okolí. A pri ňom som zažil takmer na rok a deň presne nepríjemné déjà vu. Pred rokom začiatkom júna som si privodil zranenie, ktoré ma odstavilo hneď na tri týždne od sedla. Tentokrát na konci mája som miesto na chirurgii skončil rovno na urgente. Zlomené rebro. Doporučenie doktorov bolo minimálne šesť týždňov pokoja, hltať lieky proti bolesti a absolvovať pravidelné kontroly na chirurgii. "Šesť týždňov teraz na začiatku leta! Ma porazí!" Veru sa to nepočúvalo ľahko, zvlášť keď každý jeden nádych cez deň i v noci bol nepríjemne bolestivý. Ako to nakoniec celé dopadlo a ako som napokon strávil letné mesiace bude pojednávať druhá časť.

Na záver ešte "malá" fotopríloha toho, čo sa inam nevošlo: