2016: Mojich desať Everestov (1. časť)

S končiacim sa rokom a v sychravom počasí nastáva čas strašnej samochvály a zanechania odkazu budúcim generáciám :) Keď som rekapituloval minulý rok, bolo to formou akejsi kroniky. Keďže aj v tomto roku som väčšinu výletov znovu absolvoval v Beskydoch a Javorníkoch, reálne hrozilo že pri rovnakom štýle by som sa už len opakoval a písal vlastne o tom istom. Tento rok to preto pojmem inak. Rozpíšem sa v desiatich tematických okruhoch - akýchsi vrcholov, ktoré pre mňa najviac charakterizujú končiaci sa rok 2016.

Everest prvý: 6000+ kilometrov

V rokoch 2014 a 2015 som zhodne najazdil približne 5500 km. Po kúpe cestného bicykla na jeseň minulého roka som tušil, že tento rok môže padnúť „šestka.“ 

Aby sa tak stalo, bolo treba aby sa stretlo viacero faktorov. Zdravím počnúc, počasím končiac. A podarilo sa. Aktuálne je počítadlo na méte 6285 km a možno do konca roka ešte zopár čísel pribudne. Viac než kvantita bola pre mňa kvalita. Rok 2016 bol hlavne o bohatom obsahu, o miestach ktoré som nepoznal, kde som nikdy nebol. Biele miesta na mape. Hic sunt dracones.

Everest druhý: Kráľovské etapy

Každý rok sa objaví nejaký výlet, ktorý vyčnieva nad ostatné svojou dĺžkou, prevýšením, prostredím, účastníkmi a hlavne vynaloženým úsilím. Po kráľovskej etape človek musí byť na druhý deň rozbitý! A keď nie je rozbitý, musí byť extrémne spokojný až hrdý. Tento rok štatút kráľovskej etapy obsadili výlety tri. Jeden na cestnom a dva na horskom bicykli:

Beskydy Tour (cestný bicykel)

Okolo Beskýd jazdím od roku 2014 a striedam pri tom smer jazdy ako aj spolujazdcov. Tento rok to vyšlo na jazdu proti smeru hodinových ručičiek a v trojici s Jožom a Mirom. Do itineráru pribudlo zastavenie v minipivovare Kohútka a nechýbal prejazd malebnou obcou Malenovice s výhľadmi na Lysú horu. 

Príjazd do Malenovíc. Vľavo Lysá hora.

Celé to malo 118 km, trvalo to niečo málo cez 5 hodín a nastúpali sme 1700 metrov. Ako sa poznám, tak v zime nevydržím čakať a začnem plánovať trasu beskydskej Tour 2017.

Beskydy MTB Tour (horský bicykel)

To bol výlet, ktorému som venoval samostatný blog. Netreba k tomu už nič ďalšie pridávať, len zopakovať že tam sa zišlo všetko. Dobrá partia, zaujímavé a doposiaľ neznáme miesta, výhľady, viac druhov terénu a nechýbalo ani prudké stúpanie.

Kysucká MTB Tour (horský bicykel)

Koniec augusta bol riadne hektický. 20-tého sme otočili Beskydy MTB Tour a 26-tého sme s Vladom zajazdili okruh, ktorý som v hlave nosil od zimy a predstavoval spojenie dvoch najobľúbenejších lokalít v okolí. Najprv sme vyliezli ku chatám na Veľkom Polome, aby sme následne zbehli na chvíľu do civilizácie a cez Turzovku a Dlhú znova do hôr – na Jakubovský vrch a po hrebeni ďalej ku rozhľadni na Marťákovom kopci. 

Chata Skalka na Veľkom Polome.

Prvý krát s bicyklom na obľúbenom Jakubovskom vrchu.

Odtiaľ potom popod Chotárny kopec ku hotelu Husárik a konečne dole do Čadce. Možno to nebol najťažší ani najdlhší výlet, ale malo to v sebe presne to, kvôli čomu ma to baví. Radosť z jazdy a vlastne radosť zo života. Keď nejde o čas, kilometre, ale len o ten pocit. Keď človek len tak zastaví na lúke uprostred ničoho a päť minút sa kochá výhľadom. 

Kolega Vlado na spomínanej lúke.

Keď prejde kolesom cez ovčie hovno a nevadí mu to. Keď od smädu v hostinci u Lilly vypije liter kofoly a sediac na lavičke z ktorej vidí Lysú horu, debatuje s krčmárom o guľáši, dreve a turistických chodníkoch.

Everest tretí: Lysá hora trikrát inak

Aj keby som na jej vrchole v roku ani raz nestanul, aj tak o nej budem písať. Pretože ju je odvšadiaľ vidno. Kráľovnú. Som na Jakubovskom vrchu či Petránkach – vidím ju. Som na Veľkom Polome – vidím ju. Hľadím do diaľky niekde medzi Pustevnami a Radhošťom – vidím ju. Takisto z Bumbálky, Kasární, hoci aj z Briavy – furt vidím „tú“ horu. A vždy je ten pohľad úchvatný. 

Výhľad na Lysú horu niekde medzi
Bielym Krížom a Malým Polomom. 

No nechoď tam. To sa nedá. Aspoň raz za rok, povieš si. Lenže dáš ju v júni a čakať rok?! Tak ju dáš aj v auguste. A potom príde september so svojou jesennou inverziou. Spomenieš si ako si bol takto pred rokom na Lysej a aký neskutočný výhľad si mal. Tak ju dáš znova. Len pre ten výhľad, keď doliny sú zaliate hustou bielou hmlou a hore svieti zubaté horské slnko, je tam tak akurát teplo a už len zopár turistov. A zase čakáš do júna, zase chceš cítiť ťažobu v nohách na siedmom kilometri, dať si cesnačku v Bezručovej chate a urobiť si fotku pri obelisku na vrchole. 

Na vrchole

Tento rok som vyskúšal okrem asfaltky ďalšie prístupové cesty. Od priehrady Šance a od Visalají cez Vyšní Mohelnice. A vždy to malo niečo do seba. Tá chvíľa keď pri stúpaní hľadím pred seba a zrazu sa vynorí vrchol hory s vysielačom. Zrazu je tak blízko! 

To človeka nakopne, do nôh príde nová energia a zrýchli. Pravda nie na dlho, hlavu a nohy oklameš, srdce a pľúca nie :) Alebo keď sme išli hore po asfalte od Papežova a v pre mňa najťažšom úseku, kde prichádza prvá kríza, kráča tam asi 50 malých turistov. Tí vytvoria koridor popri ceste a povzbudzujú, tlieskajú a dokonca chvíľu bežia popri mne. Desaťročné deti s batôžkami a svačinkou v ruke. Atmosféra ako na Alpe d‘Huez! Kríza je razom preč a ja tento ťažký úsek zdolávam v osobnom rekorde. Taká je Lysá hora. No nechoď tam. To sa nedá...

Lesná cesta od nádrže šance na Lysú horu.

Everest štvrtý: Hrebeňovky

Konečne! Konečne som pojazdil viaceré známe beskydské a javornícke hrebene. Vyhýbam sa náročnému terénu, hlavne zjazdom. Horské hrebene som mal, ani neviem prečo, vždy spojené s tým, že je to tam samá roklina, korene, skaly cez cestu a za každým stromom číha medveď, alebo aspoň divá sviňa s mladými.

hrebeň Veľkého Polomu.

Skutočnosť je taká, že všetky hrebene ktoré som zdolal boli veľmi dobre zjazdné (s výnimkou Veľkého Polomu) a z divých zverí som natrafil akurát na srnky a zajace. A turistov. 

Srnka cestou na Petránky.

Tradičné lokality ako beskydsko-javornícku magistrálu a Radhošť doplnili novinky v podobe prechodu vrcholom Veľkého Polomu, po hrebeni Veľkého Javorníka, cez vrchol Javorového vrchu až na Slavíč a tiež od Bumbálky do sedla Hluchánka nad Kelčovom. Konečne padli aj čadčianske hrebene Briava a Jurošovský vrch.

Na Jurošovskom vrchu.

Z Bumbálky ku chate Kmínek.

Peši sme boli na prieskume nádhernej hrebeňovky od Soláňa na Bumbálku, budúci rok som tam určite aj s bicyklom.

Soláň.

Everest piaty: Stokilometrové dobrodružstvá

Zatiaľ čo hrebeňovky a Lysá hora boli doménou horskej cyklistiky, ostal tu trochu zanedbaný segment cyklistiky cestnej. A pritom je toho toľko o čom písať. Cestný bicykel otvoril úplne novú dimenziu poznávania známych aj neznámych ciest a cyklotrás. Jednoducho preto, že ísť sto kilometrov na horskom bicykli po asfalte je nezmysel. Sto kilometrov je už poriadna nakladačka hoci aj po rovine, nieto ešte cez kopce. Pri tejto vzdialenosti sa dá dostať už celkom ďaleko od domu a pritom samotná jazda netrvá zas až tak dlho. Počas roka som otočil osem stokilometrových výletov. Vyzdvihol by som hlavne dva okruhy. Prvý cez Vreščovku do Poľska a cez horský prechod Novoť – Glinka na Oravu a cez bystrickú dolinu domov. 

Druhý bol poznávaním Valašska. Z Bílé do Horní Bečvy a odtiaľ po príjemnej cyklotrase cez Rožňov až do Valašského Meziříčí. Späť do Bílé potom cez Frenštát, Čeladnú a Ostravici. 

Okrem toho som raz sám a raz s Mirom vybehli do Vrátnej doliny. Výjazd s Mirom bol zároveň najdlhším výjazdom roku 2016. Kvôli pravým terchovským haluškám pod Veľkým Rozsutcom sme otočili 125 kilometrov.

Halušky pod Rozsutcom.

K tomu dvakrát makovské Kasárne a tiež cez obľúbený Soláň.

Hotel Soláň a jeho výborná kuchyňa.

Koniec prvej časti. Zvyšných päť Everestov bude následovať v období Vianoc, keď skončí aj pešia turistická sezóna :) A o čom to bude? O pretekoch, o neznámych miestach, o tisícovkách, o pešej turistike a o Dubrovníku!

2. časť >>
3. časť >>