piatok 24. júla 2020

Kysucké cyklotrasy a zaujímavosti

Keď som v apríli dokončoval blog o ikonických výhľadoch, ani vo sne by ma nenapadlo koľko ľudí ho bude čítať. Rozhodol som sa aj preto pôvodnú tému trochu rozšíriť o ďalšie, pohľadom cyklistu, zaujímavé miesta a trasy na Kysuciach. Rovnako tak ako v minulom rebríčku i teraz sa budem venovať hlavne lokalitám a trasám prevažne na horných Kysuciach, pretože tie dolné nemám toľko prejazdené ani prechodené aby som si trúfal hodnotiť ich.

30. Cez Grúň a Jurošovský vrch
Cez Kukoľanku, Bzdivonku a Prielač vedie od Korcháňa červená turistická trasa, ktorá trochu nečakane a nezmyselne pred Jurošovským vrchom odbočuje dole do Rakovej. Pritom by bola ohromná škoda ten kúsok hrebeňa cez Grúň a Jurošák vynechať. 
Celá hrebeňovka v dĺžke približne 12 kilometrov má jedno kritické miesto a tým je prudké stúpanie na Prielačský vrch, pokiaľ po trase ideme v smere práve od Korcháňa. Tradične, ako hádam na všetkých kysuckých hrebeňoch, treba na trase počítať s príležitostnými mlákami, ale nie je to nič, s čím by si človek neporadil. Pekné výhľady, blízkosť mesta a väčšinu času pohodová hlinená cesta, sú dôvodom prečo Jurošovský vrch nesmie v takomto zozname chýbať.

29. Korniansky ropný prameň
Toto miesto nie je zaujímavé ani tak tým ako vypadá, ale tým čím je. Prírodnou pamiatkou a svetovou raritou. Legenda hovorí, že tu tečie čierna voda, ktorú chodili piť čerti. Zo zeme tu na povrch totiž vyviera ropa. Nemožno čakať žiadne vizuálne príťažlivé gejzíry, skôr len akési ropou páchnuce bahnisko pri cestičke na okraji lúky. Pretože ropa vyviera iba pár metrov od hlavnej cesty idúcej Korňou, určite stojí toto nenápadné miesto aspoň za krátke pristavenie počas výletu do korňanských hôr.

28. Kaplnka na Medvedej skale a lesný trail
Fotografia žiaľ nezachytáva aktuálny žalostný stav. Stromy zmizli a ostala len holá skala s malou nenápadnou drevenou kaplnkou. Stojí na hranici s Českou republikou kúsok pod vrcholom Veľkého Polomu. Slúži aj ako križovatka ciest. A na jednu nenápadnú lesnú cestičku smerom ku inej kaplnke chcem upozorniť. Spočiatku celkom obyčajná široká zvážnica, mení sa časom na úzky kamenistý chodníček strácajúc sa v tráve a medzi stromami. 
Toto miesto si uchováva originálny a divoký charakter. Keď sa povie "kysucká príroda," vybaví sa mi medzi prvými práve tento v mapách nevyznačený chodník medzi dvomi kaplnkami. Každého pravoverného horského cyklistu jeho prejazd musí pohladiť po srdci.
27. Park pri Kysuci
Všedný krátky cyklochodník popri Kysuci a takmer v centre mesta. Čo už na ňom môže byť zaujímavé? "Ročná doba," odpovedal by som bez zaváhania. Jazdím po ňom rutinne a takmer denne ale v októbri, keď listy chytia povestný zlatý odtieň, zrazu si ten kratučký úsek popri rieke náramne užívam. Navzdory typickému mestskému ruchu a bezdomovcoch pijúc víno a polihujúc na lavičkách. 
26. Trojmedzie
Miesto kde sa stretávajú hranice troch štátov. Je zaujímavé práve a len tým. V hlbokej rokline uprostred malého potoka stojí hraničný kameň v tvare ihlanu. Jednou nohou na Slovensku, druhou v Česku či Poľsku. Drevený mostík ponad potok je už pár rokov minulosťou a tak dostať sa v súčasnosti na druhý breh (bez pomoci Charóna) je na tomto mieste s bicyklom priveľmi komplikované. Našťastie sa to dá poľahky inokade. Je to škoda, pretože susedné štáty tu v blízkom okolí ponúkajú toho dosť. Napríklad Hrčavu s dreveným kostolom a kúsok ďalej začína super hrebeňovka cez Gírovú.
Na mape: Trojmedzie

25. Kaplnka na Muřínkovom vrchu
Keď som písal o kaplnke na Medvedej skale pred chvíľou, spomenul som že lesný chodník vedie ku ďalšej kaplnke. Ňou je Kaplnka na Muřínkovom vrchu. Rovnako aj táto je zároveň križovatkou ciest a stojí na štátnej hranici. Je zároveň cenným zdrojom pitnej vody a vhodným miestom na krátky odpočinok počas náročného horského výletu. Ešte sa mi nestalo, či v treskúcej zime, či v parnom lete, aby som tu nestretol živej duše. Hoci toto miesto sa nachádza ďaleko od najbližších obydlí a môže pôsobiť opustene, opak je pravdou. Pretože cesty a turistické chodníky ktoré sem vedú zo všetkých svetových strán, či už šotolinové alebo kamenisté a plné prudkých úsekov, sú všetky zaujímavé.
24. Pamätníky obetiam a hrdinom druhej svetovej vojny a bunkre
Hoci okolo nich jazdím pomerne často, tak pri nich zvyčajne nezastavujem, hádam s výnimkou sochy partizána na Makove, ktorý ma víta zakaždým keď sa vraciam z Valašska. Okrem neho je tu ešte pomník obetiam tragédie na Semeteši, pamätník Tri kríže na Stratenci a samozrejme veľa bunkrov. 
Na ich lokalizáciu slúžia rôzne webové stránky (napríklad: https://oma.sk). Mám však podozrenie, že na nich nie sú vyznačené úplne všetky kysucké bunkre.

23. Mosty v Krásne nad Kysucou
Pri jazde po nich si človek ani neuvedomí po akých technických skvostoch ide. Mám skúsenosť zo susedných štátov že k takýmto, nebojím sa povedať európskym unikátom, by viedli dobre značené náučné chodníky a obce by ich propagovali v turistických centrách a bedekeroch. Ich bezprostredné okolie by nepochybne bolo vzorne upravené a reprezentujúce. Most ktorý som objavil úplnou náhodou v Krásne u Blažkov má, ako som zistil, už bezmála 200 rokov (natrafil som ale tiež na zdroj, ktorý hovorí že ešte nemal 150 rokov, tak neviem).
V jeho blízkosti možno nájsť informačnú tabuľu, a rozpadajúce sa schodíky vedúce kamsi do trávou a kríkmi zarastenej rokle niekam pod most, po ktorých som sa v cyklistických tretrách neodvážil zostúpiť. Našťastie z druhej strany tam viedol nenápadný, ešte viac zarastený lesný chodník. Toto miesto aj vďaka rozpadajúcemu sa vraku vypadá svojim spôsobom poeticky; ako kulisa z nejakého post-apokalyptického filmu. Pravdou ostáva, že takto by to pri takej vzácnej pamiatke určite vypadať nemalo. Zvlášť keď most môže byť pokojne najstarší a najdlhší celokamenný funkčný most na Slovensku (nedisponujem relevantným zdrojom, aby som toto tvrdenie na 100% potvrdil). Ďalší unikát potom stojí priamo v Krásne. Najväčší železobetónový most na Slovensku pred pár rokmi prešiel rekonštrukciou a cyklisti ho dobre poznajú, pretože popodeň vedie obľúbená cyklotrasa bystrickou dolinou.
Na mape: Mosty v Krásne

22. Rodný dom a chodník Jozefa Kronera v Staškove
Chodník Jozefa Kronera, tak ako je vyznačený, meria viac ako 15 km. Na bicykli je zjazdný v celej svojej dĺžke. Začína v centre Staškova a končí pri kaplnke na Muřinkovom vrchu. Ak môžem poradiť, určite zaujímavejšie absolvovať ho na bicykli je v smere od Kaplnky dole do obce. Obmieňajú sa na ňom hádam všetky druhy povrchov. V spodnej časti je to nádherná poľná cesta cez lúku, v prostrednej a hornej sa pridávajú na striedačku lesné cesty -rozbité aj kvalitné a nechýba ani panelovka. Miesta na trase ako vysoký drevený Kríž, kaplnka v Jelitove, či osady Prachniarovci a Za Bahaňou patria vizuálne spolu s rodným domom Jozefa Kronera a kaplnkou na Muřinkovom vrchu k tomu najzaujímavejšiemu.

21. Brest u Papaji a buk u Klapky
Ten prvý, brest u Papaji na Makove, pozná asi veľa ľudí. Ten druhý, buk u Klapky, dovolím si tvrdiť že asi málokto. Ja som ho objavil tiež vlastne len náhodou, keď som si značku s pamätným stromom všimol v mapách. Pritom leží len kúsok od známej Beskydsko-javorníckej magistrály na pomedzí medzi osadou Petránky a Chotárnym kopcom. O buku toho veľa neviem, tak aspoň základné info o breste. Jeho vek sa odhaduje na takmer 500 rokov a obvod kmeňa vo výške 130 cm od zeme má úctyhodných 625 cm. Pri koreňoch ešte oveľa viac.
Na mape: Brest a buk

20. Ponad bystrickú dolinu
Údolím rieky Bystrica, alebo cez kopce ponad dolinu? Zatiaľ čo prvá trasa je až detsky jednoduchá, tá druhá prináša okrem zvýšenej obtiažnosti aj adrenalín a endorfíny. Tu žije najviac veľkých šeliem v CHKO Kysuce. Mal som tú česť stretnúť tu vlka. Značnú časť cyklotrasy tvorí prekvapivo kvalitný asfalt, ale je tu aj jeden krátky, čisto terénny úsek. Cesta sa krúti popod známu samotu s dreveničkami na Brízgalkách a prechádza vrchom Kýčera. Tu sa križuje viacero turistických trás, pričom jedna z nich vedie až na samotný vrchol Veľkej Rače. Žiadne chaty, žiadne stavby, len jednoduchá lesná zvážnica uprostred kysuckej prírody. Na trasu je možné pripojiť sa aj v Novej Bystrici a naopak odpojiť sa z nej je možné po viacerých značených turistických chodníkoch.

19. Starý košiar a cyklotrasa pod Malým Príslopom
Z Oščadnice -Lalíkov cez Závozy vedie viac ako 13 km dlhá, v mapách značená cyklotrasa do osady Švancarovci. Stúpa do nadmorskej výšky cez 900 metrov a vinie sa popod tisícovky Veľký Príslop, Maguru a Kykulu. Je to väčšinu času nenáročná lesná zvážnica. Pre mňa najuhrančivejšia časť sa nachádza v jej závere. Moravské a starý košiar. Vypadá to tu ako z reklamy na cykloturistiku. Aby som nezabudol, nie je nutné držať sa len značenej cyklotrasy, je tu totiž hneď niekoľko ďalších cestičiek po ktorých sa dá na Moravské dostať a všetky sú rovnako pekné.

18. Moskali, Príslop a Zadedová
V Oščadnici ešte chvíľu zotrváme. Najprv som myslel, že okolie Veľkej Rače zhrniem do jedného príspevku, lenže v týchto horách je toľko nádherných zákutí, že to jednoducho nebolo možné. Napríklad cyklotrasa stúpajúca z Vyšného konca ku chatám na hrebeni. Miestami je stúpanie pomerne prudké, ale za sucha stále dobre zjazdné.
Historicky sú Kysuce kraj skúpy na hrady či zámky. V čom však možno držia celonárodný prím (spolu s Oravou), sú kaplnky a kríže. Malé, veľké, staré i nové. Drevené, kamenné, občas trošku gýčové, ale stále pekné. Hádam všetky stoja na zaujímavých miestach. Často na križovatkách ciest. Aj na tak krátkom úseku ako je tento sa ich nachádza viacero. Pri chatách na hrebeni potom aj jedna z tých novších.

17. Ku rozhľadni na Hladkom vrchu
O čom chcem písať, nie je rozhľadňa samotná a nádherný výhľad z nej, ale červená turistická trasa prechádzajúca hrebeňom Kysuckej vrchoviny v jej blízkosti, spájajúca Krásno nad Kysucou a sedlo Rovné s prístreškom a kaplnkou. Tu je možné pokračovať ďalej po červenej značke, alebo zbehnúť či do Kysuckého Lieskovca, alebo do Klubiny po trasách značenými žltou farbou. Okrem príjemných miest na zastavenie v podobe novej rozhľadne, alebo spomenutého prístrešku je tu tiež perfektný pocit z jazdy. Tradičné kysucké kamenno-hlinené podložie, niekoľko výhľadov najmä na Malú Fatru, či rýchly lúčny zjazd do Klubiny. To všetko si tu človek užije.

16. Klokočovské skálie
Prejsť cez Prírodnú rezerváciu Klokočovské skálie po modrej značke na bicykli je viac ako krkolomné, ale s prižmúreným okom a s bicyklom na rameni sa to dá. Stojí to za to. Viac známejšie sú síce kamenné gule na Megoňkách (ešte o nich bude reč), ale aj tu, kúsok nad Hrubým bukom, príroda doslova čaruje. Osobne som guľu našiel len jednu ale viac ako ona, uchvátilo ma celé skalnaté bralo v ktorom je osadená. 
V blízkom okolí tu potom je ešte pár ďalších lokalít ktoré stoja za návštevu. Mediálne známy Sudopark a tiež kaplnky u Pantokov a v Jelitove (aj so zdrojom výbornej pramenitej pitnej vody). Cestní cyklisti zaiste ocenia okruh cez Hlavice po novom asfalte.

15. Komákovci
V Zákopčí je veľa osád a samôt ukrytých kade tade po kopcoch, ktoré by si zaslúžili miesto v tomto zozname. Lenže to by bolo nadlho spomenúť ich ak nie všetky, tak aspoň väčšinu z nich. Preto ich tu zastúpi z môjho pohľadu tá najmalebnejšia, osada u Komákov. Mikrokysucký Vlkolínec. Osada či skôr samota, je ľahko prístupná od Hotelu Severka v osade u Polievkov, kde končí asfaltová cesta. Od Komákov potom vedú hneď dva nenápadné (turisticky neznačené) a relatívne krátke chodníčky pod Jakubovský vrch. Obidva sú ako stvorené pre rýchly zjazd. Osobne to mám u Komákov a smerom k Jakubovskému vrchu ešte radšej v zime, keď to pod nohami poriadne vŕzga a nezriedka sa brodím po kolená v snehu. Až vtedy to má tie správne kysucké grády.
Na mape: u Komákov

14. Živčáková
Nenápadný kopec medzi Korňou a Turzovkou je zaujímavý hneď z viacerých dôvodov. Zatiaľ čo od Korne ponúka chvíľami poriadne strmú asfaltovú cestu, smerom do Turzovky na Vyšný koniec pre zmenu perfektný trailový zjazd po krížovej ceste. Len pre zjazdárov doplním, že chodník býva v lete a hlavne o víkendoch hojne využívaný pešími návštevníkmi pútnického miesta, pre ktorých je primárne určený, tak opatrne a s veľkým rešpektom. Na kopci samotnom potom stojí nový kostol s vežou slúžiacou ako rozhľadňa, tiež Kaplnka s  prírodným amfiteátrom a vyviera tu samozrejme známy prameň, pre ktorý pútnici prichádzajú občas z až nečakaných diaľok.
Na mape: Živčáková

13. Kasárne
Viac než o stredisku plnom chát a penziónov pod Veľkým Javorníkom, bude tento príspevok o ceste. Začína v Makove, prechádza cez sedlo pod Lemešnou a pri dĺžke 9 kilometrov zdoláva prevýšenie 365 metrov. Táto asfaltová cesta lesom je asi tým najkrajším stúpaním vhodným pre cestné bicykle, čo na Kysuciach máme. Vyhráva okrem prostredia aj vďaka veľmi nízkej intenzite premávky a možnosti zísť z Kasární hneď viacerými ďalšími cestami či už smerom na Veľké Karovlice, alebo do Štiavnika a ďalej do Bytče. O napojení na Beskydsko - Javornícku magistrálu nehovoriac.

12. Bukovské okruhy
Pod všeobecným pojmom Bukovské okruhy rozumieme súbor starých asfaltových ciest vinúcich sa popod vrchol Javorské. Od Čadečky, poza Drahošanku, ponad Bukov a Oščadnicu. Tam všade sú kilometre ciest pekným prostredím. Kto chce okúsiť aj trochu terénu, môže to zobrať po hrebeni cez vrchol spomenutého kopca (konkrétny okruh s prejazdom cez Javorské príde na pretras o chvíľu). 
Zvlášť pekný úsek je cez oščadnickú osadu Kubušovci so záverečným krátkym prudkým výšlapom na miestnu kalváriu. Bukovské okruhy sú ľahko prístupné aj priamo z Čadce cez Bukov a ponúkajú nečakane veľa možností pre nenáročnú horskú cyklistiku.

11. Múzeum kysuckej dediny - Vychylovka
Múzeum v doline Chmúra ponúka všetko čo sa od takej zbierky kysuckých dreveníc očakáva. Bohatý program vkusne prezentujúci ľudové tradície, ale napríklad aj unikum v podobe stále funkčnej úvraťovej železnice. Kúsok pod skanzenom je tiež nenápadná odbočka na starú asfaltovú cestu plnú lesných serpentín vedúcu do sedla Demänová, kde sa stretávajú horné stanice kysuckej a oravskej železničnej trate.
10. Kamenné gule na Megoňkách
Ak by chcel niekto na vlastné oči vidieť najviac nevyužitý potenciál turistickej atrakcie - svetovej rarity, mal by si určite zájsť do kameňolomu Padyšák na Megoňkách. Posledný rok či dva sa to tu jemne zlepšilo, ale jeden altánok (konštrukčne aj vizuálne kvalitný), drevené lavičky a akési pódium to z biedy žiaľ úplne nevytrhli. V zarastenom lome, tak ako je najčastejšie prezentovaný, ostala hádam už len posledná veľká guľa. Neznamená to však, že sa všetky za tie roky kamsi rozkotúľali. Gule tu našťastie stále sú.
Ukryté kade-tade v lese povedľa lomu. Nie je ku nim vyznačený ani vychodený chodník. Navyše terén je miestami nesmierne komplikovaný, takže s bicyklom nemá zmysel do lesa vstupovať. Vlastne je dobre že gule si treba nájsť bez toho, aby človek vedel kam presne ísť. Pamätám si, ako sme tu pred dávnymi rokmi prvýkrát blúdili a fotili každú jednu, o ktorej  existencii sme nemali tušenia a zrazu sa nám zjavila pred očami. Veľký zážitok. Ako keď idete na hríby, len namiesto nich nájdete kamennú guľu s priemerom dva metre.
V tej istej dobe, keď bol v lome osadený altánok s lavičkami, bola oficiálne vyznačená aj nová cezhraničná cyklotrasa idúca okrem kameňolomu aj cez pevnosť Šance a popri rybníku v Milošovej. Práve túto celkom krátku, na zaujímavosti však veľmi bohatú trasu dávam pod fotografiu rybníka formou odkazu.
9. Cyklotrasa bystrickou dolinou
Najznámejšia a asi aj najviac využívaná kysucká cyklotrasa vedie celou bystrickou dolinou. Mierne stúpajúca proti toku rieky Bystrica v impozantnej dĺžke takmer 20 kilometrov. V súčasnosti  (leto 2020) je stále poznačená výstavbou kanalizácie, ale inak nemá nič, čo by jej bolo možné vytknúť. Z námestia v Krásne nad Kysucou nás cez dedinky bystrickej doliny privedie až do Novej Bystrice, kde je potom možné pokračovať ďalej rôznymi smermi (ku priehrade, do skanzenu a podobne). 
Medzi obľúbené zastávky kúsok od trasy určite patrí námestie v Starej Bystrici, ktoré je po novom súčasťou kysuckého maratónu (polovica trate a otáčka). K ďalším zaujímavým miestam na trase určite patrí už spomínaný železobetónový most v Krásne, bunker v Zborove nad Bystricou, alebo Kaplnka sv. Lazára z Betánie v Novej Bystrici. Verím tomu že pozorné oko turistu si tam toho nájde ešte viac.

8. Po hranici medzi Bielym Krížom a Bumbálkou
Späť do divočiny! Jedna z najkrajších a zároveň najťažších trás na tomto zozname kopíruje štátnu hranicu s Českou republikou v Beskydoch. Kamenité zjazdy cez korienky, rýchle hlinené cesty, nepredstaviteľne prudké stúpania, výhľady, horské chaty. To všetko a ešte oveľa viac ponúka tento 20 kilometrov dlhý, nesmierne členitý úsek medzi horským strediskami na Bielom Kríži a Bumbálkou. 
Tu sa človek ani chvíľu nenudí. Príjemným spestrením a vhodným miestom k načerpaniu toľko potrebných síl sú chaty Doroťanka, Kmínek, Sněžná a Masarykova. Zvlášť Kmínek si ma svojho času získal svojou domácou kuchyňou a hádam stále najlepšími haluškami na Kysuciach (bolo to v roku 2016, tak dúfam že si držia kvalitu. Musím prísť na inšpekciu :).
Suľov, Čudácka, Bobek, Lukavice, Polanky, Korytovo, Beskyd. To všetko sú beskydské vrcholy tesne pod kvótou 1000 metrov nad morom cez ktoré, alebo tesne popod ne táto trasa prechádza. Na pekné výhľady preto takisto nie je núdza.

7. Po hranici medzi Veľkým Polomom a Bielym Krížom
Podobnosť názvu tohoto segmentu s predošlým nie je náhodná. Červená turistická trasa držiac sa popri štátnej hranici v skutočnosti ide už od Veľkého Polomu, cez Biely Kríž a ďalej na Bumbálku. Trasa je to však nesmierne dlhá, náročná a hlavne Biely Kríž je prirodzenou križovatkou, kde významne mení svoj celkový charakter. 
Zatiaľ čo úsek smerom k Bumbálke tu a tam prechádza osadami či samotami a mihnú sa tam aj horské chaty, tak od Polomu až po Biely Kríž nás nič z toho nečaká. Zabudnite na chaty, na autá, na zástupy turistov, na asfalt. Len príroda vo svojej originálnej povahe. Pretože je značná časť chránenou oblasťou, stromy si tu žijú a umierajú vlastným tempom. Ocitáme  sa tu skutočne ďaleko a vysoko od civilizácie. Miestami veľmi úzke a komplikované singletraily, ktoré sú často skrížené spadnutými stromami. Čakajú tu enduro zjazdy i stojky. Keď sa čírou náhodou ide chvíľu po rovine, nesmie chýbať povestné blato a všadeprítomné vlhko. Aby som nezabudol; trasa v niektorých úsekoch, hlavne pod Malým Polomom, na chvíľu opúšťa hranicu a ide územím Českej republiky.
Prvá ľudské  obydlie sa nachádza až kúsok pred Bielym Krížom. Nechýba drevenica s výhľadom na Lysú horu, sťaby z rozprávky vypadla.
Na rovinu hovorím, tento hrebeň už nie je pre každého. Technicky zdatní bikeri na celoodpružených mašinách si tu isto prídu na svoje, ja osobne to tu mám s pohodlnou jazdou hodný kus za hranou. A predsa ma to sem stále láka a vraciam sa aspoň sporadicky prejsť si čo i len kúsok, keď už nie je čas a nálada rovno na celý úsek.

6. Cez Chotárny vrch a Vojtovské sedlo
Na Chotár sa dá vystúpať od Krásna, Dunajova, alebo aj z Ochodnice. Všetky stúpania sú zaujímavé (žiaľ významne poznačené všadeprítomnou ťažbou) a s blížiacim sa vrcholom aj na výhľady bohaté. Navyše tu pekne prechádzajú postupne z asfaltu cez hrubšiu, stále však dobre zjazdnú šotolinu, do hliny a kamenia.
Na vrchole pri turistickej tabuli odporúčam urobiť pár desiatok metrov zachádzku doľava po červenej (smer Petránky), kde sa otvorí úžasný panoramatický výhľad na obe Fatry a Beskydy.
Zjazd po zelenej až na sídlisko Žarec je potom za odmenu. Úvodné blatisté peripetie kúsok pod vrcholom rýchlo pominú a potom už len ničím nerušený a hlavne dlhý zjazd cez Vojtovské sedlo, osadu Kýčera a po starej zarastenej zjazdovke až ku paneláku, ktorý hádam každý Čadčan pozná pod prezývkou Čínsky múr.
5. Veľká Rača
S najvyšším vrchom Kysúc mám komplikovaný vzťah. Na bicykli tam príliš často nejazdím a keď už, tak nie na vrchol samotný, ale len ku chatám nad zjazdovkou a potom ideálne z kopca dole po modrej turistickej až k píle v Oščadnici. Náročný kamenistý terén od vrcholovej stanice na Lalíkoch až po Kríž a chatu na poľskej strane vrcholu, pre mňa osobne je nezjazdný (v oboch smeroch). Neznamená to však, že sa tam nejazdí, ba práve naopak. Vyznávači endura si tu nájdu to svoje.
Keď spomínam zjazdovku, nemožno zabudnúť na lanovku. Kde je lanovka zvyčajne býva bikepark. Enduro, freeride, downhill pro. To všetko sa tu jazdí, ale postrehy po mne nechcite, pretože downhill ani enduro nie sú moje disciplíny. Takže sa od chaty Koliba vydáme radšej po modrej turistickej trase cez hory a cez lúky v XC štýle. Kamenno-hlinený chodník je tak akurát prudký a široký, aby si človek jazdu patrične užil. 

4. Ponad Skalité
Kopce obopinajúce skalitskú dolinu prinášajú fantastické scenérie a prevažne poľné cesty sú ako stvorené pre MTB bicykle. Či ponad niekdajšie lyžiarske stredisko na Serafínove, alebo po hrebeni cez Kykulu, Poľanu a Grúň. 
Za sedlom Vreščovka červená turistická trasa síce krátko zachádza do Poľska, ale veľmi rýchlo sa vracia obratom späť na slovenskú stranu. Pri prejazde trasy nie je nutné držať sa slepo turistickej značky, je tu hneď viacero možností ako prejsť z jedného hrebeňa na druhý. Odporúčam vyšliapať si kúsok po slovensko-poľskej hranici mimo značenú trasu na Kykulu (známu aj pod menom Trojak), kde stojí nový prístrešok s lavičkami a odkiaľ je určite najkrajší výhľad. Kto by chcel viac informácií práve o tomto okruhu okolo Skalitého, nájde ich spolu s ďalšími fotografiami a postrehmi v mojom nedávnom blogu. 
Na mape: ponad Skalité

3. Cez Javorské, Beskydok a Lieskovú
Trefnejší nadpis pre túto trasu by mohol znieť jednoducho "okolo Čadečky." Tak ako tu už pri týchto trasách býva, je možné sa aj na túto napojiť viacerými spôsobmi. Tentokrát som vybral smer so začiatkom stúpania cez Bukov pri Čadci. Sprvu príjemná stará asfaltová cesta, mení sa od rázcestia pod Javorským na nefalšovanú kysuckú (áno teraz to príde) kamenno-hlinenú klasiku. Chvíľami stúpa tak prudko že zosadnúť a potlačiť bicykel nie je žiadna hanba. Mám vyskúšané.
Zaujímavé úseky sa tu striedajú v rýchlom slede a nebyť pekného výhľadu a zaujímavého smerovníka na vrchole Javorského, človek by ani nepostrehol že ním práve prešiel. Cesta sa tu tiež na chvíľu narovná a dovolí aspoň na chvíľu vydýchnuť.
Po krátkom, výživnom zjazde na Beskydok totiž nasleduje ďalšie stúpanie na Lieskovú. Beskydok vďaka novej zástavbe stratil zo svojej horskej idylky, keď tu poľná cesta pôvodne pretínala lúky a kúsok pod kopcom stála akurát drevenica. V okolí Lieskovej a ďalej smerom na Stankovo už je znovu všetko po starom. 
Táto časť hrebeňa je oveľa svižnejšia, pretože od Lieskovej prevažne klesá. Výhľad je orientovaný na Svrčinovec a Čierne. Vizuálne príjemným spestrením často bývajú ovce. Záverečný úsek nás prevedie cez Závršie po panelovej ceste. Na nie zas tak dlhom okruhu kúsok za mestom je možné toho zažiť fakt veľa.
Na mape: okolo Čadečky

2. Okolo vodnej nádrže v Novej Bystrici
Bezmála 30 kilometrov cyklotrasy v bezprostrednej blízkosti vodnej nádrže s pitnou vodou. Príležitostné výhľady na Malú Fatru. Kostol čoby spomienka na zatopené obce Riečnica a Harvelka. Žilina má svoje vodné dielo, ale my máme toto! Opäť žiadne domy, chaty, autá, či otravné elektrické vedenia. Len priezračná voda, cesta a les, alebo aspoň to, čo z neho ostalo. Pretože Kysuce sú už raz také. 
Vlastne neviem čo o tomto geniálnom okruhu konkrétne písať, pretože ho treba zažiť. Všetky tie výhľady, lúky a zvuk odskakujúcich drobných kamienkov a hliny od kolies. V priekope pri ceste ohlodaná kostra jeleňa, v lete často hlúčiky cyklistov každú chvíľu stojacich a fotiacich.
Niekto môže považovať za významné mínus, že tu chýba vybudovaná infraštrukúra, stánky s občerstvením, parkoviská, kolobežky, nabíjačky na e-biky, preliezačky pre deti a ktovie čo za atrakcie. Ja s tým problém nemám. To čo si na okruh prinesiem, s tým si musím vystačiť (jedlo, pitie, náradie) a práve to umocňuje celkový pocit z dobrodružstva. Inak to asi pomenúvať nejde, keď sa tu človek konečne vyberie na výlet. Zvlášť prvýkrát. Nikdy nevieš čo ťa cestou čaká.

1. Beskydsko - Javornícka magistrála
Od Hotela Husárik po rozhľadňu na Stratenci má 46 kilometrov. Uvažoval som, že ju rozdelím na viac úsekov, alebo že sa budem zvlášť venovať sochám, zvlášť rozhľadniam a zvlášť osadám a ďalším zaujímavostiam na trase. Toľko tam toho je. Lenže verejne je známa ako Beskydsko - Javornícka lyžiarska bežecká magistrála a tak ju budem prezentovať aj ja. Ako jedinečný unikát.
Zatiaľ čo v zime patrí bežkárom tak po zvyšok roka je naša! Možno by mohli aspoň v lete tie "zimné bežkoviny" z názvu vypúšťať zodpovední :) Ale po poriadku. Takže rozhľadne a výhľady. Marťácky vrch, Luby, Kamenité, Stratenec. Tiež Chotárny a Jakubovský vrch, Čerenka a samozrejme Veľký Javorník. Nejaký ten pekný výhľad je vlastne odvšadiaľ. 
Umelecké diela? Nie je problém! Sú modrené, originálne a nemusia sadnúť každému. Tiež som si na ne nejaký čas zvykal. Budia emócie a tak to má byť. Potvor, Kamenný strom a ďalšie rozosiate umne po celej trati. 
Osady, kaplnky a miesta k oddychu ideálne aj s občerstvením? Aj tie tu nájdeme, hoci zrovna tých horských chát, hotelov či krčiem len veľmi poskromne. Griečovci, Blažkovci, Petránky, Jurdovci, Mračkovci, mám pokračovať? Dobre! Šupíkovci, Vrchrieka, Záblatie, či Gregušovci. Všetko malebné osady a samoty. Tiež Husárik, u Cipára, Melocík a všakovaké chaty na Kasárňach. Krížov a Kaplniek nespočet. Dvadsať? Päťdesiat? Viac? Fakt netuším, ale veľa. 
Jedno si však ujasniť musíme. Ak má niečo skoro 50 kilometrov a leží to celé na Kysuciach, má to určité "kultúrne špecifiká." Klamal by som, ak by som tvrdil že po celej dĺžke trasy je to chill, flow, free, cool a in. Kdeže. Áno, je tu mnoho prenádherných úsekov, ale je tu aj pár hluchých, nebál by som sa povedať, škaredých miest. Odpudivými sa však stali až po zásahu človeka. Miesta, kde sú hlboké vyjazdené rigole plné stojacej vody, smrad a blato.  Často veľa blata. Rúbaniská kam oko dovidí, odpad po ťažbe a zvoze ako i po neporiadnych návštevníkoch hôr. Našťastie to dobré stále prevláda nad zlým. Dokedy? Neviem. Asi aj to je pádny dôvod prejsť si aspoň časť magistrály teraz, kým ešte na mnohých miestach pôsobí lákavo. Za seba odporúčam úseky od Chotárneho kopca po Jakubovský vrch a potom o niečo kratší, od Veľkého Javorníka po Stratenec. 
To je podľa mňa vôbec to najlepšie čo Kysuce dokážu horskému bikerovi ponúknuť. Ideálne počas dlhého, teplého a suchého babieho leta, s poriadnou rannou inverziou niekedy v polovici októbra (alebo pokojne celú v zime na bežkách). Nebudete ľutovať.

Záverom znovu pripomeniem že sa jedná o silno subjektívne hodnotenie a že som určite na veľa nádherných kysuckých trás a lokalít zabudol. S nadhľadom prosím berte aj poradie. Neexistuje totiž racionálne kritérium, podľa ktorého by bolo možné tieto lokality zoradiť spravodlivo. Hoci neustále píšem o "kysuckých" lokalitách, myslím tým hlavne tie hornokysucké, či ak chcete tie, ktoré spadajú pod okres Čadca. Týmto sa ospravedlňujem obyvateľom dolných Kysúc a sľubujem že určite, a nie raz, prídem jazdiť s fotoaparátom aj tam :) Možno už najbližšie  sa vidíme na Snežnickom maratóne.
https://www.sneznickymaraton.sk/
...pretože aj dobré veci občas potrebujú reklamu :)
Zverejnil o Žiadne komentáre:
Prihlásiť na odber: Príspevky (Atom)