Beskydy MTB Tour 2016

Hlavne to musí mať vznešený a hrdý názov! Odohráva sa to v Beskydoch, je to na horských bicykloch, a je to okruh. Podmienky splnené, je to Beskydy MTB Tour 2016. 

Tá myšlienka sa zrodila vlastne už vlani. Zdolať tisícovku už nerobilo problém, ale zdolať v rámci jedného výjazdu dve? To je skutočná výzva. Pre mňa určite. Prvýkrát to bolo v júli 2015, keď sme s Jožom urobili 84 kilometrový okruh z Čadce cez Turzovku na Biely Kríž, odtiaľ dole na Morávku a znovu hore až na Slavíč. Cez Dolní Lomnú potom späť do Čadce. V septembri sme potom dali kombináciu Veľký Javorník (ten pri Frenštáte) a Pustevny a koncom toho istého mesiaca ešte Javorový vrch a Ostrý. Skúsenosti by teda boli a tie sú také že pri tom vždy trpím a zároveň ma to veľmi baví. A nebolo tomu inak ani tento rok.

Trasa sa rodila skoro týždeň, vymýšľalo sa či sa pôjde cesta, či terén. Kam vlastne pôjdeme, či moje obľúbené Valašsko, alebo oblasť doteraz nepoznaná -Visalaje pod Lysou horou.. Keď sme sa konečne ustálili deň pred výjazdom na Visalajoch, blyslo mi hlavou urobiť z toho niečo extra. Škrtli sme preto dlhú asfaltovú pasáž okolo Morávky a pridali sme prejazd Grúňom nad vodnou nádržou Šance. 

absolvovaná trasa

Aby sa to mohlo uskutočniť, bolo treba dvakrát zdolať Biely Kríž (920 m n.m.). Lenže tentokrát to nebolo všetko. Do cesty sa nám postavili ešte Smrček a Lhotská! 

profil trate

Odjazd autom z Čadce sme naplánovali na 8:10 ráno, s tým že necháme auto v Bílé a vo dvojici vylezieme na Biely Kríž kde sa spojíme s kamarátmi čo zvolili odvážnu variantu že to celé absolvujú na bicykloch už z domu. Výborné bolo v tomto prípade načasovanie, keďže na dohodnutom mieste stretnutia pri chate Sulov sme sa čakali nie viac ako dve minúty. 

zľava Juraj a Mirec tesne po dojazde k chate Sulov

Prvý výjazd na Kríž bol pohodový. Človek má veľa sily, je motivovaný a navyše sme išli neznámou cestou hore, takže sa bolo aj čím kochať. Asfaltový koberec lesom chvíľami skôr pripomínal parkovisko pred obchodným domom, pričom ľudia tu nakupovali do prútených košíkov obrovské dubáky. 

košíky plné pravákov

Od Kríža dole na Visalaje sme to vzali zvážnicou popod Malý Polom, odkiaľ sa pred nami kde tu otvárala krajina s výhľadom na Lysú horu a zároveň tu na nás čakalo jedno stúpanie. 

výhľad ktorý lieči

Úsmevnou prekážkou bola páska cez cestu hlásajúca zákaz vstupu kvôli prebiehajúcej ťažbe dreva. Miestny drevokaz nás jemne vyhrešil. Tento opáskovaný úsek nemohol mať viac ako 50 metrov a očividne tam nebolo nič život ohrozujúce. Hádam si nikto nemyslel že to tam otočíme a pôjdeme domov :) 

Nasledoval dlhší zjazd na konečnú v Morávke kde sme stočili opäť do hôr smer Visalaje. Tam sme sa nezdržiavali a napojili sa hneď na modrú turistickú značku vedúcu späť na Biely Kríž. Čakal nás najtechnickejší úsek celého dňa. Nie len že sa to celé odohráva vo vlhkom kamenistom teréne pomedzi stromy s trčiacimi koreňmi, ale je to po celej dĺžke jeden a pol kilometra permanentné stúpanie s priemerom okolo 9%. Neuveriteľný výkon tu podal Mirec na krosovom bicykli, pretože ustál všetky výmole a dal to spolu s Jožom celé v sedle. Priznám sa, ja som na dvoch miestach zosadol a tlačil, hoci len pár metrov. Aj Juraj bojoval na svojich hladkých plášťoch statočne, ale tieto podmienky si už nerozumeli s jeho cestne ladenými kolesami. Bolo to jediné stúpanie kde sme ho dokázali zdolať, inak bol v kopcoch vždy ďaleko pred nami. Jurajov blog o tomto výlete, kde popisuje aj tento konkrétny kopec:) V tomto druhom stúpaní na Biely Kríž sa už ozvali nohy. Bolo to také neškodné uvedomenie si, že to dnes bude ešte dlhé a nebude to ľahké. 

spoločné foto pri Bielom Kríži

Hore pri Kríži sme si urobili spoločnú fotku a vydali sa na Grúň, čo je kopec nad vodnou nádržou Šance a je známy pre horské chaty a výhľady smerom na Malú Fatru. S výhľadom sme veľa šťastia nemali, bolo do diaľky akosi hmlisto, sparno či ako to nazvať a na Grúni samotnom sa nám aj zatiahlo, ochladilo sa a začal pofukovať vietor. 

výhľad z Grúňa smerom na Kysuce

Urobili sme prvú dlhšiu zastávku u Švarnej Hanky. Ak mám byť úprimný, čakal som od tejto usadlosti viac. 

Švarná Hanka

Hlavne čo sa kuchyne týka, ale dali sme aspoň čočkovú a po kofole. Na chate panovala taká divná pseudohumorná atmosféra. Všade samé "veselé" upozornenia typu "Konzumace vlastních jídel = 30 Kč," alebo "Držte si své haranty a psy na vodítku." 

naše mašiny predpisovo zaparkované

Na jednu stranu rozumiem že majiteľ môže mať občas hlavu v smútku z malých detí čo stále niečo olamujú, behajú a kričia, ale myslím že to k prevádzkovaniu horskej chaty patrí. Keď chce aby mu tam výletníci chodili, musí predsa znášať, že tam prídu s deťmi a tie neposedia. Cítim sa ako rebel, keď pri stole ujedám z banána. No dosť filozofovania, opustili sme toto bizardné miesto cez Prírodnú rezerváciu Poledňana, kde sa na rovnomennom potoku majú vyskytovať vodopády, ale v tom zjazde akosi nebol čas na krútenie hlavou smerom do škarpy popri ceste. 

Prírodná rezervácia Poledňana

Napojili sme sa na cestu vedúcu okolo nádrže Šance a odtiaľ to bol už len malý kúsok do Ostravice, kde sme si dali v Hospode u Řeky poriadny obed a ďalšiu kofolu. Milá obsluha a chutné jedlo urobili dobrý dojem. Pred nami boli ešte 2 (resp. 3) stúpania. To prvé popod Smrček, malo 3,5 kilometra s priemerom 7% a išlo sa mi prekvapivo dobre. Asi zapracovali zjedené a vypité cukry. Pod Smrčkom sme sa napojili na peknú horskú cestu vedúcu okolo Čeladenky do priesmyku Lehotská (833 m n. m.). A toto bol kopec ktorý tomu nasadil korunu. Kráľovskú korunu. Ak by sme ho išli ako prvý, tak by mi neprišiel zas tak komplikovaný, ale takto ku konci výjazdu to už bol boj. Tu sa v jednom úseku (asi 15% stúpanie) vyplavili tie správne endorfíny, keď už nohy regulérne bolia, ale hlave to nevadí. Idem si s úsmevom na najľahšom prevode, pot mi steká po tvári a kvapká na rám bicykla, pričom obieham bandu cyklistov čo to nedávajú a idú pešo. Pre pocity ako tento ma to baví! 

stúpanie do Lhotskej sprvu nebolo náročné

Obiehal som tu jedného cyklistu, ktorý ma rozosmial. Popíšem čo som videl. Borec drtí pedále v šialene pomalej kadencii asi 20 metrov predomnou. Zrazu zastavuje, odhadzuje bicykel do škarpy, preskakuje ju, zakopáva o koreň stromu, zatacká sa štvornožky, vstáva a odchádza za stromy. Čo sa vlastne stalo? Zjavne ho dostihla nejaká telesná potreba. Zosadol a ako bol asi už vyčerpaný a chcel bicykel v jarku pri ceste oprieť, tak s ním tak nemotorne praštil. v cyklistických tretrách preskočil onen jarok pričom v zápätí zakopol o koreň a položil sa na ruky. Som myslel že práve končí s cyklistikou a odchádza do hôr žiť iný život :-)

príjazd do Lhotskej s úsmevom na tvári, foto: Juraj Lučan

Hore v sedle už na mňa čakajú spokojní parťáci, prehodíme pár slov a vydáme sa na záverečný zjazd do Bílé. Teda záverečný ako pre koho, chalani z Rakovej ešte musia absolvovať prejazd cez Hluchánku do Kelčova a potom predlhú rovinu popri trase makovskej strely. To ja a Jožo už nakladáme bicykle na strechu auta a ucuciavame kofolu, čo sme si nechali načapovať do bidonov v Bílé. 

Jedno dobrodružstvo za nami, 

tento rok nás dúfam ešte nejaké čaká.