Velocipédia: decembra 2017

Farby jesene

Dni sa skracujú, rána často zaleje hustá hmla a na horách sa poriadne ochladí. Jeseň ako každá iná. Ale stále je ešte dosť dní, keď sa teplota vyšplhá ku dvadsiatke a slnko dostatočne vysuší horské cestičky. Všetky primárne ciele, ktoré som si začiatkom roka stanovil sa mi už podarilo dosiahnuť s výnimkou počtu najazdených kilometrov, ale na tie ostávalo relatívne dosť času. Napriek tomu hranica 6000 kilometrov sa zdala byť na začiatku septembra poriadne vzdialená „vďaka“ júnovému zdravotnému výpadku.

september bol bohatý na hríby

Sú na mape Beskýd stále lokality, ktoré rok čo rok plánujem navštíviť a rok čo rok sa mi to nedarí. K takýmto miestam nepochybne patrí aj Malý Polom. Pôvodne som mal zámer prejsť po hrebeni cez Veľký Polom, Muřinkový vrch, Malý Polom ďalej až na Biely Kríž, ale zvesti o popadaných stromoch, nánosoch blata a technickej náročnosti ma od tohto zámeru vždy odradili. V mape som však našiel lesné cesty z Horní Lomné vedúce aspoň na Malý Polom a keď sa počasie po chladnejšom prvom septembrovom týždni konečne umúdrilo, naložil som bike na auto, nahral trasu do Garmina, pribalil rezne do ruksaku a vybral som sa do mojich milovaných Beskýd.

turistický chodník do sedla Malého Polomu

Dostať sa do sedla Malého Polomu nebolo úplne jednoduché. Obnášalo to pomerne prudké stúpanie po lesnej ceste kúsok pod vrchol, odkiaľ sa dalo pokračovať jedine strmým turistickým chodníkom po koreňoch. Týchto asi 200 metrov som musel absolvovať pešo.

obed v prírode s luxusným výhľadom

Odmenený som bol super výhľadom na Lysú horu, kde bola šikovne umiestnená lavica a stôl, ideálne na obed v prírode.

no ruku na srdce, nie je toto krása?

Z malého Polomu viedla ďalšia mne doteraz neznáma cesta cez Kozí hřbety – Václavičky na chaty Slavíč a Kamenitý, kde už sa cítim ako doma. Nakoniec bol z toho príjemný, tri a pol hodinový výlet.

zo Slavíča na Kamenitý

aspoň jedna samospúšť nad Kamenitým

Hneď ďalší deň sme sa vybrali na ďalšiu hrebeňovku, o ktorej som vlani napísal, že ju tento rok určite dám. Vyšlo to len tak tak. Ide o hrebeň od Soláňa (kopec na valašsku medzi Karlovicami a Bečvou) po Bumbálku. Pred rokom som si menšiu časť tohto hrebeňa prešiel pešo, teraz konečne aj na bicykli.

Valašský šenk na Čartáku

Obľúbený hotel Soláň s fantastickou kuchyňou bol pre verejnosť uzavretý, tak sme nakoniec opáčili parené buchty na Čartáku. S doplnenou energiou sa pokračovalo hneď lepšie :)

Peťa a Mirec takto prefrčali okolo salaša v Kotlové

Samotný hrebeň je na pojazd veľmi príjemný, pekným prostredím tu a tam s výhľadom či na Beskydy, či na Javorníky. Prefrčali sme okolo salaša na Kotlovej a z Bumbálky sme to pustili z kopca až na parkovisko, kde sme sa rozlúčili.

z Miloňové bolo vidno časť hrebeňa po ktorom sme išli

Pre mňa výjazd ešte neskončil, bolo mi ľúto taký pekný deň nevyužiť ešte o máličko viac a tak som si vybehol ku rozhľadni Miloňová, ktorú som objavil už v lete. Slnečné okuliare čo som tu vtedy zabudol, tu žiaľ už neboli.

Aby tých hrebeňov v jednom týždni nebolo málo, tak na ďalší deň som sa vybral na Kamennú chatu na Polome. Ako si tak upíjam borůvkového Radasu, mysľou mi blysne že je dosť sucho na to, aby som si po roku a pol znovu prešiel cez samotný vrchol, hoci som sa vtedy zadúšal, že ma tam už s bicyklom nikto nedostane.

prejazd vrcholom Veľkého Polomu

zjazd z Polomu ku kaplnke na Murinkáči

Keď predpoveď počasia zahlási dvacinu a jasno tak tomu nutkaniu jednoducho nejde odolať. Dať si ešte jednu Lysú horu.

septembrové azúro

Cestou hore som našiel nečakane verného priateľa. Pripojil sa ku mne niekde pred štvrtým kilometrom a bežal popri mne hodný kus cesty až sa nakoniec kúsok pod vrcholom odpojil a išiel skratkou po turistickom chodníku. Hore sme sa stretli ešte raz, sedel pred Bezručkou a po chvíli sa vydal po červenej na Ostravicu. Netuším či to bol nejaký zblúdený hafan, alebo či sa mu tam niekde motal aj majiteľ, pôsobil ale že to tam dobre pozná :)

kamoša som stihol za jazdy zvečniť

Autom pod kopec je to z Čadce celkom ďaleko, tak som neplánoval žiadnu veľkú trasu, len z kopca dole menšiu zachádzku cez Vyšní Mohelnice, kde to nie je po asfalte a je odtiaľ fakt že dobrý výhľad na horu.

ďalšia fotka s Lysou horou, koľká už? :)

Po výstupe na Lysú nastalo obdobie chladu a dažďa, po ktorom začalo farbiť listy stromov a nastalo prvé, tak trochu nesmelé, babie leto. Bol koniec septembra ja som sa do pedálov znovu oprel naplno.

stromy už prepli do jesenného módu

Tak ako pri predchádzajúcich jesenných jazdách, aj teraz som jazdil v oblastiach, na ktoré akosi v lete nezvýšil čas. Začalo to lesnými cestičkami ponad Bílú, skrz tamojší lyžiarský areál a výšlapom na Bumbálku z Bíle cez Salajku. Nádherné cestičky na bicyklovanie.

horská samota Kavalčanky

Keď už som fičal asfalt k autu do Turzovky, tak konečne vyšlo slnko a preto mi nedalo a zobral som to okľukou cez poriadne kopčisko na Vrchrieku a ďalej na Semeteš.

na Vrchrieke konečne slnko vykuklo

Počasie sa ustálilo natoľko, že som nedbal vyraziť aj na dlhšie cestné výlety. Ten prvý bol na Valašsko, kde som urobil 80 km okruh mimo iné cez Vsetín a Valaškú Bystricu.

renesančný zámok Vsetín

Práve medzi týmito dvomi mestami sa cesta tiahla Hostínsko – vsetínskou hornatinou, nepochybne ekvivalentom raja cestnej cylistiky.

niekde medzi Vsetínom a Valašskou Bystricou

Ten druhý, v posledný septembrový deň, som s Mirom a Peťou absolvoval stovku do Vrátnej Doliny.

Tiesňavy

Nuž a čo by to bol za výlet, ak by sme pod Rozsutcom v Štefanovej neurobili fotku a nedali si halušky?

síce slnečno, ale z oblečenia badať že nie práve najteplejšie

Október začal skvelo, letný fantóm hematóm je definitívne preč. Toto trvalo! Inak ale začiatok októbra priniesol výraznejšie ochladenie a tak som znovu vytiahol turistické palice a vyliezol do sedla pod beskydským Ostrým.

týmto stromom sa akosi nechcelo sfarbiť listy

Túra to bola jednoduchá, len cestu dole skomplikovali nánosy blata čo tam zanechala lesná technika. Trochu mi to pripomenulo naše kysucké chodníky. Samotné sedlo ale vypadalo super, škoda že už nebol čas vybehnúť až hore na Ostrý.

vľavo kopec Ostrý

Tiež sa mi konečne podarilo zdolať Polom poslednou značenou trasou po ktorej som tam ešte nebol. Tento krát to bola žltá od viaduktu v Dolní Lomné. Až na jedno krátke pochmúrne miesto, kde z lesa ostalo rúbanisko, to je vizuálne zaujímavý turistický chodník. Prechádza lesom aj lúkami, otvára hneď niekoľko výhľadov a končí pri chate Skalka. Zavše to vypadá že bude za suchého počasia aj zhora dole dobre zjazdný.

po žltej z Lomnej

Už to skoro vypadalo že kvôli počasiu s jazdením bude utrum, ale október zvyčajne má ešte jedno krátke obdobie, keď sa vyčasí, teploty vyletia cez obed hore a nebolo tomu inak ani teraz. Bolo to také neskoré babie leto približne v polovici mesiaca, počas ktorého som toho stihol najazdiť nezvyčajne veľa. Ale poporiadku. Začalo to opatrne Husárikom od Zákopčia.

kríž u Griečov

Ďalší deň sme si dali tradičné každoročné dostaveníčko na Kamennej chate.

záverečný smrťák ku chate

Normálne by sa to dalo nazvať zamykaním Beskýd, akurát ako sa ukázalo v nasledujúcich dňoch, tak sme tie Beskydy aspoň na pár dní odomkli.

každý rok trochu obmenená zostava, ale vždy v hojnom počte

Dokazuje to 60 km dlhý výjazd cez Muřinkový vrch na Slavíč a Kamenitý a popod Polom späť.

zjazd od Murinkáča do Horní Lomné obsahuje aj takéto pasáže

v takomto prostredí sa človek neponáhľa, ale užíva si to

Absolvovali sme to v rekordnom počte, hoci tak ako sme sa neustále delili a spájali, ani v jeden moment sme sa nestretli celá banda naraz. Ale celkovo nás skutočne bolo deväť.

Horní Lomná a krátko po asfalte

Kolářova chata na Slavíči

Keďže sme nejazdili žiadne ostré tempo, nohy stíhali regenerovať a tak mi nič nebránilo v tom zdolať jeden nenápadný kopec nad osadou Letovci medzi Staškovom a Zákopčím. Volá sa Kýčera a na vrchole stojí vysielač.

cestou na Kýčeru najprv výhľad na kysucké rúbaniská

Človek by si myslel že tam nebude nič zaujímavé k videniu, zvlášť po tom čo cesta hore je lemovaná gigantickým rúbaniskom, ale chyba lávky. Ku vysielaču vedie krátka ale na výhľady bohatá poľná cesta.

z kopca je nádherný výhľad na Beskydy

Uprostred tohto krátkeho slnečného obdobia sme dali dokonca ozaj už poslednú tohtoročnú Lysú horu (a že ich bolo).

na štvrtom kilometri bolo v lese vlhko

na "obľúbenom" siedmom kilometri už slnečno a sucho

Ja som si to veľmi zjednodušil, keď som sa autom doviezol až do Pražma, odkiaľ na vrchol je to približne 16 km. Parťáci to pojali serióznejšie, keď Mirec išiel z Frýdku - Místku a Juraj dokonca z domu na Rakovej.

17. október a my v letnom oblečení v 1323 metroch nad morom

Predo mnou ešte tri dni slnečného počasia, prognózovala meteorologička v telke. Tak čo s tým? Deň prvý: Jurošák

Jurošák na biku je vždy tak trochu výzva

Deň druhý: makovské Kasárne. Slnko na Kysuce zabudlo, teplota hore už dosť nízka, ale dohodnutí sme s Jurajom boli, oblečenie na to máme, tak sme vyrazili.

hmla zmarila plán vyskúšať novú atrakciu

Deň tretí: hrebeň od Jakubáča cez Petránky až na Husárik

Malá Fatra

Slnko sa vrátilo a v kombinácii s mlžným oparom a farebnými stromami vytvorilo neopakovateľnú atmosféru.

Jurdovci

babie leto, maximum level

A tým to vlastne skončilo. Žiaden ďalší deň v októbri a novembri už nepriniesol teplotu nad 13°C. Pár pekných výjazdov som ešte síce dokázal urobiť a na Hrčave mi aj slnko zasvietilo, ale pocitovo už bolo vonku dosť zima, zvlášť pri zjazdoch.

pod Hrčavou, kúsok od navýchodnejšieho bodu ČR

Poslednú tohoročnú jazdu som urobil do Dolní Lomné na cestnom bicykli a potom nasnežilo.

pod viaduktom v Dolní Lomné, 6°C

Prvý sneh

Keď boli bicykle zazimované, Vyrazil som fotiť prvý sneh na hory. Chotárny kopec vďaka snehovej perine vypadal o čosi lepšie ako v lete, stále však žalostne. Náladu mi urobili až výhľady na Beskydy a Malú Fatru. Radšej by som však tieto ožalel a bol tam uprostred lesa.

Beskydy a raná inverzia

Malá Fatra z Chotárneho kopca

Kúsok od domu mám Grúň, ideálny kopec na krátku prechádzku.

Veľký Polom z Grúňa

A už tu máme december, do toho prechladnutie a počasie tiež nežičilo, tak aspoň pár krátkych túr po okolí.

Husárik a Briava

pod Medveďou skalou

to už všetci musia vedieť kde toto je

Cez Vianoce hádam stihnem nejaké to Zákopčie a pozor, započal som prípravu na novozakúpenom cyklotrenažéri, takže točím pedálmi už aj cez sviatky.

Pár čísel záverom:

6008,9 - počet kilometrov najazdených na bicykloch
z toho
2428 - Giant (cestný bicykel)
3581 - Scott (MTB)

335 - počet kilometrov nachodených po horách

16 - počet nabehaných kilometrov

Také roky ako boli 2015, 2016 a 2017 sa už možno nebudú opakovať. O to viac som rád že som si ich takto dokázal zdokumentovať, a že to dalo práce!

Mapa tohtoročných aktivít:

Na úplný koniec ešte obligátna veloviewer koncoročná tabuľka (tie kilometre sa rozchádzajú kvôli tomu že niečo som už najazdil na trenažéri) a video od Stravy: