Bolo to v pondelok, 13. júna 2011 keď som prvýkrát v sedle vystúpal na Veľký Polom ku chatám. Prečo som tam išiel a ako to vypadalo som zhrnul v tomto blogu. Dnes je streda, 13. jún 2018 a ja som bol hore pri chatách znovu. Osemdesiatydruhýkrát. I napadlo ma urobiť pár fotiek presne na tých istých miestach ako pred siedmimi rokmi a ukázať ich svetu :) Vtedy som si to vytrpel na starom bicykli, hoci ten aktuálny už má tiež svoje roky, kedže som ho kúpil približne mesiac po tomto prvom veľkopolomskom dobrodružstve.
Nejaké tri kilometre pod hrebeňom je toto už hádam legendárne miesto s výhľadom na milošovskú dolinu. Vtedy som musel hľadať vhodné miesto na fotku, aby pomedzi stromy bolo vidieť rybník. Teraz tam stromy sú tiež, len sa unavili a ľahli si :(
Hádam najlepšie je to patrné z tejto fotky. Kým vtedy od Korcháňa ku Medvedej skale viedla cesta lesom, dnes vedie z veľkej časti rúbaniskom.
Kamenná chata sa príliš nezmenila, okolie zkultivovali, zmizla stará rozhľadňa a drevenice, pribudli nová rozhľadňa a drevenice :) A dnes mali náhodou otvorené, takže som sa občerstvil lahodným mokom tu a nie na susednej Severke.
Výhľad od Severky ostáva po rokoch rovnaký, akurát dnes na českej strane panovala nízka oblačnosť.
Sú veci čo sa menia viac a sú veci čo sa menia menej. Záverečný "Smrťák" pod Kamennou chatou sa nemení vôbec! Stále má svoje percentá a cesta je lemovaná rovnakými stromami. Zmenila sa ale zásadne kondička, dnes by som ten brdek smrťákom nenazval :)
Poslednou fotkou na porovnanie je serpentína kilometer pod hrebeňom. Vtedy mi neúmyselne zapózoval neznámy cyklista, dnes som si musel vystačiť sám.
Ešte však nekončím, fotiek sa mi podarilo urobiť dnes viac a tak sa rád podelím.
Takto skoro som čučoriedky pod Polomom ešte nezbieral. Obvykle sa chodím pásť niekedy po 15. júli. Mesačný predstih je vážne rekord!
Možno ešte pár dní potrebujú aby dozreli úplne, ale niektoré (a nebolo ich málo) už jedlé boli :)
Po toľkých čučoriedkach človekovi ľahko vysmädne. A keď je v ponuke Radegast 10° tak nejde odolať.
A už len zjazd, tak hlavne opatrne (vysvetlím o chvíľu).
Lesná cesta ma privádza do Šancí. Toto je také zvláštne miesto, často tu stretávam lesnú zver, ale ešte som tu za tie roky žiadne zviera nestihol odfotiť.
Až doteraz. Tento týpek najprv skákal smerom ku mne, zatiaľ čo ja som si v pokoji z batohu aparát vyťahoval. Keď som ho zapol, pošteloval, tak týpek takto zapózoval, otočil sa a odskákal zase niekam dole po ceste. Viem že to znie ako nejaká vymyslená historka, ale stálo sa to presne tak a mám aj dôkaz, lebo som ho stihol cvaknúť aj keď skákal ku mne, aj keď skákal odomňa :D
Už som fakt zažil hocičo, jeleňa na asfaltke, divé svine pri chalupách v Zákopčí, stáda danielov i srniek, ale vždy keď ma zvetrili tak davaj preč, nikdy nie ku mne a nieto ešte pol minúty pózovať.
Aby som pôvodnú trasu zachoval úplne tak som nielen že vybehol aj hore ku chate Severka, ale vrátil som sa aj cez Filůvku na Megoňky.
Je to taký malý zázrak že som sa dnes bicykloval na Polom. Takto pred šestnástimi dňami som tam bol tiež. Išiel som aj cez samotný vrchol ku kaplnke na Muřinkovom vrchu. Netušil som ale, že idem s deň starou zlomeninou rebra (včera to boli dva týždne čo som skončil na urgentnom príjme a podstúpil som RTG + sono). Dnes som bol na chirurgii na kontrole a doktor nechápal ako je možné že po dvoch týždňoch ma vôbec nič nebolí, nemám žiadne problémy a nehltám žiadne lieky od bolesti. Neveril mi dokonca tak, že som mu musel predviesť pár cvikov namahajúcich hrudník. Potom sa konečne usmial, pokrútil hlavou a povedal: "Ste veľmi šťastný človek!" Nuž hádam som to nezariekol a môžem pokračovať v zdraviu šetrivom zbieraní letných kilometrov.
