Zakopecké túlky

Zakopecké vrchy, osady a Beskydsko - Javornícka magistrála 

Jakubovský vrch

Keď prídeme na Jakubovský vrch (875 m n. m.) ocitneme sa v mieste odkiaľ je vlastne všade blízko. Ak si urobíme pomyselnú „kružnicu“ od Čadce, cez Krásno, Kysucké Nové Mesto, Dlhé Pole a Turzovku, zistíme že Jakubovský vrch leží uprostred tejto kružnice. Vrch je prejazdným bodom Beskydsko – Javorníckej magistrály a tak je na horskom bicykli (bežkách aj peši) ľahko dostupný. Z vrchu sú pekné výhľady na Beskydy a Javorníky, vidieť Lysú horu, Malú Fatru a pri dobrej viditeľnosti je vidieť západné Tatry. Úprimne, je to môj najobľúbenejší kysucký vrch!

vľavo Tatry, vpravo Malá Fatra

To všetko vidieť žiaľ kvôli tomu, že Jakubovský vrch je aktuálne kompletné odlesnený. Pri ťažbe dreva sa tu niekto poriadne vyzúril. Napriek tomu tento vrch stojí za návštevu.

rúbanisko na Jakubovskom vrchu

Pod kopcom sa nachádza niekoľko malých osád, vizuálne najkrajšia je jednoznačne u Komáka, kde začína strmé stúpanie na vrch. Za zmienku stojí, že tu nie je nikde žiadna horská chata, ani o zdroji pitnej vody neviem, takže na toto treba pred výstupom myslieť. Najbližšie a asi jediné občerstvenie v okolí Jakubovského vrchu možno zohnať v osade u Polievkov, v hoteli Severka. 

zima u Komáka

osada u Jakubov pod Jakubovským vrchom

hotel Severka u Polievkov

Marťákov kopec a rozhľadňa

Na pomedzí obcí Zákopčie a Ochodnica leží osada Petránky a nad ňou sa týči rozhľadňa na Marťákovom kopci (854 m n. m.) Rovnako ako cez Jakubovský vrch, aj tadiaľto prechádza Beskydsko – Javornícka magistrála. Vďaka rozhľadni a nenáročnej dostupnosti je Marťákov vrch hojne navštevovaný turistami. Vedie sem hneď niekoľko dobre zjazdných lesných ciest. Od Ochodnice, od Zákopčia ako aj po magistrále samotnej.

rozhľadňa na Marťákovom kopci

S výhľadmi je to rovnaké ako na Jakubovskom vrchu. Beskydy, Javorníky, Malá Fatra – všetko ako na dlani. Dokonalý výhľad kazia len stožiare vysokého napätia pretínajúce hrebeň.  

pohľad z rozhľadne

Kto si chce poriadne šliapnuť do pedálov a vyskúšať stojky s prevýšením okolo 20% na lesnej ceste, môže to skúsiť z osád u Rulcov, u Kordišov alebo u Holých. Dá sa to. S vystúpenou žilkou na hlave, s tepom nad 170 úderov za minútu, s vyplazeným jazyčiskom a s prepoteným tričkom, ale dá sa to!

 

od Rulcov cez Trnkov až na Marťákov kopec

Rozhľadňa na kopci je nádherná kamenno – drevená stavba otvorená v roku 2011, ale pôsobí tak akoby tam stála odjakživa. Navrhol ju pán architekt Stanislav Mikovčák, ktorého môžeme považovať už za akéhosi dvorného architekta kysuckých rozhľadní. Navrhol totiž aj rozhľadňu na Bobovci nad Starou Bystricou a rozhľadňu na Kamenitom (tiež je súčasťou magistrály).

Beskydsko – Javornícka magistrála

Už som ju párkrát spomenul. V zime dobre slúži bežkárom, celoročne potom turistom peším a samozrejme aj cyklistom. Samotná vedie od hotela Husárik v Čadci až na Makov, kde sa dá pokračovať po hrebeni Veľkého Javorníka až na Kohútku. Nás ale zaujíma úsek v katastri obce Zákopčie. Tiahne sa od Jakubovského vrchu až do Griečov za Husárikom.

v zime raj bežkárov, 
osada u Jakubov pod Jakubovským vrchom

Na trase je hneď niekoľko zaujímavých miest hodných zastavenia. Už spomínané vrchy s nádherným výhľadom, magistrálu lemuje tiež niekoľko abstraktných sôch moderného umenia: Trilobit, Kamenný strom u Jurdov a Potvor na Vrchrieke.

Trilobit

Kamenný strom u Jurdov

Potvor na Vrchrieke

Na celom zakopeckom úseku magistrály nie je žiadna horská chata, či zdroj pitnej vody (možno nejaký prameň tam je, ale neviem o ňom.) Pre niekoho mínus, pre mňa veľké plus, pretože to tu pôsobí veľmi prirodzene a starodávne. Lesy, pasienky s kravami, sem tam nejaká osada s drevenicami (Jakubovci, Jurdovci, Petránky), bežne sa dá stretnúť divá zver a hlavne božské ticho.

Lysá hora z magistrály

smerom k Marťákovmu kopcu

Zakopecké osady a samoty

Polievkovci, Strakovci, Šemrovci, Kýčera, Zbunovci, Trnkovci, Staníčkovci, Holešovci, Harvanovci a takto by som ešte pekných pár riadkov mohol pokračovať. V Zákopčí je fakt veľa horských osád a samôt. Neviem či ich niekedy dokážem navštíviť skutočne úplne všetky, hoci ich už pekných pár moje oči videli.

u Strakov

jar u Zbunov

Zakopecká Kýčera

u Trojákov a u Staníčkov

jar u Komáka

u Šemrov

V niektorých je stále k videniu pôvodná architektúra s minimom moderných prvkov. Chatári s citom pre archaickosť dokázali mnohé drevenice zrenovovať spôsobom, že stále vypadajú staro a pritom zachovalo. Žiaľ ďalšie sa rozpadajú a niektoré už zmizli úplne.

rozpadajúca sa drevenička u Trnkov

aj táto by potrebovala renováciu. U Jakubov

Do všetkých osád sa dá dostať aj na bicykli, občas je to náročnejšie, možno treba aj zosadnúť a kúsok bicykel potlačiť, ale nie je to nič hrozné.

cesta do Kavických

To, prečo je Zákopčie tak výnimočné je prítomnosť toľkých horských osád a samôt. Že sa nachádzame v 21. storočí je často poznať len podľa elektrických stĺpov a príležitostne zaparkovaných áut u chalúp. Inak je to čistá divočina, kde nie je problém stretnúť líšku, stádo diviakov, srniek, či vysokej zveri. Čím viac od civilizácie a do hôr sa človek vydá tým hlbšie cestuje v čase. Na lúkach sa pasú ovce a kravy. Šediví chlapi v montérkach a so spáleným chrbtom kosia trávu tradičným spôsobom. Cesty lemujú všakovaké kaplnky a kríže. Pri dome často kopa hnoja, latrína a na priedomí lavička na ktorej sedí babka v šatke a škube perie zo sliepky. Vzduch vonia senom a peľom a v diaľke sa ozýva stará cirkulárka. To všetko je možné vidieť a zažiť v Zákopčí.

Chalupy, samoty, stádo kráv, vzadu Veľká Rača. 
Osada u Blažkov, kysucká rozprávka

kríž nad Balalovcami

kaplnka v osade Petránky

Stretnúť možno aj motorkárov, štvorkolkárov, teréne autá. Vidieť plastové fľaše pohodené v jarku pri ceste. Pilčíci s motorovými pilami a traktorom, nákladné auto uprostred lesa, rúbanisko s hlbokými vyjazdenými rigoľmi plnými stojacej vody a žabincov. To je odvrátená tvár Zákopčia. Stále je tam ale oveľa viac toho prírodného, čistého, nostalgického a úžasne fotogenického.

Nielen plastové fľaše človek nájde popri ceste

lesnou technikou 
zdevastovaná cestička

Záverečné hodnotenie

Zákopčie je veľmi špecifické a nemusí osloviť úplne každého. Kto chce dreveničky a zároveň komfort v podobe reštaurácie, parkoviska, a podobne, môže ísť do Vychylovky, alebo iného skanzenu. Kto chce skutočné dobrodružstvo, nech ide do Zákopčia, nech vylezie na kopce do osád, prejde sa po hrebeni a užije si to. Tento rok som tam aj ja stretol stádo diviakov, konečne. A hoci som mal fotoaparát na krku, neurobil som ani jednu fotku. Ostal som stáť v nemom úžase, nabudený adrenalínom a jediné na čo som v ten moment myslel bolo, aby nebežali smerom ku mne, čo sa mi aj splnilo. Našťastie. Zakopecké diviaky majú totiž dobrú výchovu! Aj vďaka takým zážitkom je Zákopčie moja srdcová záležitosť.

ilustračné foto, zdroj a autor fotografie sú uvedení 
priamo na fotografii

Ak by si chcel niekto na bicykli dať poznávací okruh okolo Zákopčia, tak odporúčam trasu z Čadce do Turzovky, následne do Dlhej nad Kysucou, kde končí asfalt a začína stúpanie po lesnej ceste až pod Jakubovský vrch. Potom po hrebeni cez Jurdov, Vrchrieku a Marťákov kopec až do Blažkov, kde sa dá pokračovať buď cez Chotárny kopec ďalej na Husárik, alebo sa spustiť do Holých a odtiaľ buď po asfalte až do Čadce, alebo po lesnej ceste vystúpiť do Griečov a na Husárik. A potom už len asfaltový zjazd späť do Čadce. Celý okruh má približne 40 km. Viac napovie priložená mapka:

vytvorené pomocou www.bikemap.net

Čadčianske mestské kopce I.

Sú kúsok od mesta, ľahko dostupné, pomerne príkre. Čadčianske mestské kopce Briava a Jurošovský vrch.

Na bicykli ich ešte stále nemám kompletne zdolané, hoci na Briave som bol už pri vysielačoch. Oba kopce majú spoločné to, že na ne vedie veľa rozbitých lesných ciest a chodníkov. Náročnosť výstupu v sedle bicykla je umocnená aj vysokým prevýšením (miestami cez 20%). Briava je na tom ešte relatívne dobre, za to Jurošák je v sedle (bez tlačenia) takmer nedobytný kopec. Hádam ho tohto roku (2016) konečne vyšliapem. V zime aj teraz kúsok pred začiatkom jari som si oba kopce prechodil krížom-krážom pešo a musím povedať že je to vždy ohromný zážitok a nedá mi nepodeliť sa o ne.

Briava (820 m n. m.)

Kopec, ktorý pozná každý Čadčan. Veľa ľudí ale chodí na túry popod hrebeň, po ceste za hotelom Husárik, smerom do osád Griečovi a Harvanovci. A je to škoda, pretože hrebeň samotný ponúka nádherné výhľady na mesto, tiež na obce Rakovú a Svrčinovec. Z Briavy pri dobrej viditeľnosti vidno aj najvyšší vrch Beskýd -Lysú horu s jej charakteristickou siluetou vysielača. 

pri vysielačoch

Kýčerka

Raková, vzadu Lysá hora

kaplnka na Briave

Najznámejšia prístupová cesta je od knižnice v Čadci. K hotelu Husárik je kvalitná asfaltka, ktorú pozná každý. Za hotelom už je lesná cesta, pre bicykel asi jediná zjazdná. Cestičiek a lesných chodníkov na hrebeň je ale veľa, za zmienku určite stojí ešte tá od Zákopčia, časti Holovci. Ja som si vyskúšal aj cestičky od osady Harvanovci a zo zakopeckej cesty (neviem ako sa v skutočnosti volá, je to tá asfaltka vedúca zo Zákopčia -Fľašíkov, ponad Rakovú až do Buty nad Kýčerkou). A z tejto zakopeckej cesty vedie strmý chodník na hrebeň popod vysoké vedenie. Nedá sa tam zablúdiť.

jediná bicyklom zjazdná cesta nad Husárikom

na hrebeni

stúpanie od osady Harvanovci

cestičky do Zákopčia za Harvanovcami

zimná idyla

magická atmosféra na hrebeni

Na hrebeni je osadených niekoľko informačných tabúľ a drevené altánky. Jedná sa o projekt revitalizácie lesa. Je tu veľká, plotom ohraničená oblasť kde je vysadený zmiešaný les. Dúfam, že to skutočne vyjde tak ako to je naplánované a Briava o pár rokov bude znovu lesom a nie rúbaniskom. Asi prídeme o veľa výhľadov z hrebeňa, ale na druhú stranu bude pohľad na Briavu oveľa príjemnejší.

Jurošovský vrch (627 m n. m.) a Grúň (630 m n. m.)

Nemenej známym v porovnaní s Briavou je Jurošovský vrch, ktorý zvoľna severozápadne prechádza cez vrchy Podzávoz, Grúň, Kykuľu, Prielač a nakoniec Sagatku, ale to už sme na Rakovej - Korcháni. Od Čadce vedie k vysielaču na Jurošáku strmá, vyjazdená lesná cesta z osady U Juroši, oproti železničnej stanici. Hoci pôsobí celý Jurošák stále ako jedno veľké rúbanisko, s radosťou môžem konštatovať že všade vo vysokej tráve sa už črtá nová hora. Kým stromčeky dorastú, odporúčam absolvovať túru po hrebeni, pretože práve teraz sú odtiaľ fantastické výhľady po okolí. Kysucké Beskydy, Javorníky, Raková, Čadca, Briava, Drahošanka, Milošová, Svrčinovec. To všetko a ešte viac (Malá Fatra, Veľká Rača, Poľsko) je za dobrej viditeľnosti z hrebeňa Jurošáka vidieť.

Tohtoročná zima na Grúni, vzadu Veľký Polom

Zatiaľ čo pod Briavou je veľký hotel a je tam možné hlavne cez víkend stretnúť pár turistov, alebo ľudí na prechádzke, Jurošák je kompletne bez chát, hotelov, prístreškov a bez turistov. Má to fakt dobrú atmosféru. Divoké prostredie žiaľ narúšajú vysielače a stĺpy vysokého napätia, ktoré nešťastne pretínajú celé Kysuce. Prechodenú pešo mám zatiaľ časť medzi Podzávozom -u Poláka, Čadcou a Rakovou -Trstenou. Všetko smerom na severozápad -až na Megoňky a Korcháň by som rád dal na bicykli už tento rok. A ak to bude stáť za niečo, akože asi áno, tak nafotím, napíšem.

zimná inverzia

pohľad na Čadcu 

Kýčerka

Za Jurošákom je Grúň, kde sa napája mnoho lesných ciest na hrebeň, je to vlastne veľká križovatka ciest od Rakovej, od Sagatky aj od milošovskej doliny. A práve od rakovskej Trstenej je asi jediná relatívne zjazdná cesta aj pre horský bicykel. Netuším v akom stave tie cesty budú v lete, teraz keď už zem nie je zamrznutá, tak je dosť blatisto a sú tu často vyjazdené hlboké rigole od lesnej techniky.

Svrčinovec a vzadu už Poľsko

Raková

cesta od Rakovej -Trstenej

Životné múdro

Na záver by to chcelo nejakú pointu, životné múdro, alebo doporučenie. Čo sa bicyklovania po hrebeňoch Briavy a Jurošáka týka, to nedokážem zatiaľ posúdiť, až keď to na vlastných kolesách odskúšam (a že sa už neviem dočkať). Čo sa ľahkej pešej turistiky týka, sú oba kopce z Čadce a okolia celoročne ľahko dostupné. Kto rozmýšľa počas slnečného víkendu kde sa len tak prejsť, čerstvého vzduchu nadýchať a aj niečo pekné vidieť, tomu vrelo doporučujem oba kopce. Za ani nie dve hodiny sa dajú absolvovať krátke túry do 8 km pohodovým tempom, s trochou blata na topánkach. Mňa tam určite v lete na bicykli a inak po celý rok ako pešieho turistu stretnete. 

Update 2018

"Všetko smerom na severozápad -až na Megoňky a Korcháň by som rád dal na bicykli už tento rok. A ak to bude stáť za niečo, akože asi áno, tak nafotím, napíšem."

Tak sa mi to konečne podarilo na bicykli aj pešo a zvyšok hrebeňa od osady za Kykuľou až po Megoňky respektíve Korcháň rozhodne stojí za to! Na celom úseku je len jeden technicky náročný úsek, príkre stúpanie z osady Prielač na Prielačský vrch. 

Krátke ale brutálne stúpanie na Prielačský vrch

Inak je to pomerne jednoduchá hrebeňovka s výhľadom hlavne na Veľký Polom, Šance a na chvíľu sa ukáže aj Raková.   

cesta do Šancí z Prielačského vrchu

nenáročná hrebeňovka

vzadu masív Veľkého Polomu

Celým hrebeňom prechádza značená červená turistická trasa. Točí sa ale pred Grúňom na Rakovú a je to škoda, pretože z Grúňa a od vysielača sú fakt pekné výhľady. Určite má zmysel pri plánovaní výletu v mapách naštudovať všetky cestičky a skúsiť prejsť úsek ktorý končí či začína pri OMV na Podzávoze za Čerňankou. Na pár miestach sa človek nevyhne tlačeniu bicykla a prenášaniu cez kaluže. Neoplatí sa tam na bicykli ísť v zlom počasí alebo po období dažďov, keď tie mláky sú fakt veľké a pomerne hlboké. Na bicykli mi ako rozumnejšie príde absolvovať trasu v smere od Megoniek / Korcháňa do Čadce, kde síce bude treba raz, či dvakrát potlačiť, ale inak je to po hrebeni väčšinu času mierne z kopca.

Pokračovanie na ďalšie čadčianske mestské kopce: Chotárny kopec a Javovrské.