sobota 26. marca 2016

Zakopecké túlky



Zakopecké vrchy, osady a Beskydsko - Javornícka magistrála 
Jakubovský vrch
Keď prídeme na Jakubovský vrch (875 m n. m.) ocitneme sa v mieste odkiaľ je vlastne všade blízko. Ak si urobíme pomyselnú „kružnicu“ od Čadce, cez Krásno, Kysucké Nové Mesto, Dlhé Pole a Turzovku, zistíme že Jakubovský vrch leží uprostred tejto kružnice. Vrch je prejazdným bodom Beskydsko – Javorníckej magistrály a tak je na horskom bicykli (bežkách aj peši) ľahko dostupný. Z vrchu sú pekné výhľady na Beskydy a Javorníky, vidieť Lysú horu, Malú Fatru a pri dobrej viditeľnosti je vidieť západné Tatry. Úprimne, je to môj najobľúbenejší kysucký vrch!
vľavo Tatry, vpravo Malá Fatra
To všetko vidieť žiaľ kvôli tomu, že Jakubovský vrch je aktuálne kompletné odlesnený. Pri ťažbe dreva sa tu niekto poriadne vyzúril. Napriek tomu tento vrch stojí za návštevu.
rúbanisko na Jakubovskom vrchu
Pod kopcom sa nachádza niekoľko malých osád, vizuálne najkrajšia je jednoznačne u Komáka, kde začína strmé stúpanie na vrch. Za zmienku stojí, že tu nie je nikde žiadna horská chata, ani o zdroji pitnej vody neviem, takže na toto treba pred výstupom myslieť. Najbližšie a asi jediné občerstvenie v okolí Jakubovského vrchu možno zohnať v osade u Polievkov, v hoteli Severka. 
zima u Komáka
osada u Jakubov pod Jakubovským vrchom
hotel Severka u Polievkov
Marťákov kopec a rozhľadňa
Na pomedzí obcí Zákopčie a Ochodnica leží osada Petránky a nad ňou sa týči rozhľadňa na Marťákovom kopci (854 m n. m.) Rovnako ako cez Jakubovský vrch, aj tadiaľto prechádza Beskydsko – Javornícka magistrála. Vďaka rozhľadni a nenáročnej dostupnosti je Marťákov vrch hojne navštevovaný turistami. Vedie sem hneď niekoľko dobre zjazdných lesných ciest. Od Ochodnice, od Zákopčia ako aj po magistrále samotnej.
rozhľadňa na Marťákovom kopci
S výhľadmi je to rovnaké ako na Jakubovskom vrchu. Beskydy, Javorníky, Malá Fatra – všetko ako na dlani. Dokonalý výhľad kazia len stožiare vysokého napätia pretínajúce hrebeň.  
pohľad z rozhľadne
Kto si chce poriadne šliapnuť do pedálov a vyskúšať stojky s prevýšením okolo 20% na lesnej ceste, môže to skúsiť z osád u Rulcov, u Kordišov alebo u Holých. Dá sa to. S vystúpenou žilkou na hlave, s tepom nad 170 úderov za minútu, s vyplazeným jazyčiskom a s prepoteným tričkom, ale dá sa to!
 
od Rulcov cez Trnkov až na Marťákov kopec
Rozhľadňa na kopci je nádherná kamenno – drevená stavba otvorená v roku 2011, ale pôsobí tak akoby tam stála odjakživa. Navrhol ju pán architekt Stanislav Mikovčák, ktorého môžeme považovať už za akéhosi dvorného architekta kysuckých rozhľadní. Navrhol totiž aj rozhľadňu na Bobovci nad Starou Bystricou a rozhľadňu na Kamenitom (tiež je súčasťou magistrály).

Beskydsko – Javornícka magistrála
Už som ju párkrát spomenul. V zime dobre slúži bežkárom, celoročne potom turistom peším a samozrejme aj cyklistom. Samotná vedie od hotela Husárik v Čadci až na Makov, kde sa dá pokračovať po hrebeni Veľkého Javorníka až na Kohútku. Nás ale zaujíma úsek v katastri obce Zákopčie. Tiahne sa od Jakubovského vrchu až do Griečov za Husárikom.
v zime raj bežkárov, 
osada u Jakubov pod Jakubovským vrchom
Na trase je hneď niekoľko zaujímavých miest hodných zastavenia. Už spomínané vrchy s nádherným výhľadom, magistrálu lemuje tiež niekoľko abstraktných sôch moderného umenia: Trilobit, Kamenný strom u Jurdov a Potvor na Vrchrieke.
Trilobit
Kamenný strom u Jurdov
Potvor na Vrchrieke
Na celom zakopeckom úseku magistrály nie je žiadna horská chata, či zdroj pitnej vody (možno nejaký prameň tam je, ale neviem o ňom.) Pre niekoho mínus, pre mňa veľké plus, pretože to tu pôsobí veľmi prirodzene a starodávne. Lesy, pasienky s kravami, sem tam nejaká osada s drevenicami (Jakubovci, Jurdovci, Petránky), bežne sa dá stretnúť divá zver a hlavne božské ticho.
Lysá hora z magistrály
smerom k Marťákovmu kopcu
Zakopecké osady a samoty
Polievkovci, Strakovci, Šemrovci, Kýčera, Zbunovci, Trnkovci, Staníčkovci, Holešovci, Harvanovci a takto by som ešte pekných pár riadkov mohol pokračovať. V Zákopčí je fakt veľa horských osád a samôt. Neviem či ich niekedy dokážem navštíviť skutočne úplne všetky, hoci ich už pekných pár moje oči videli.
u Strakov
jar u Zbunov
Zakopecká Kýčera
u Trojákov a u Staníčkov
jar u Komáka
u Šemrov
V niektorých je stále k videniu pôvodná architektúra s minimom moderných prvkov. Chatári s citom pre archaickosť dokázali mnohé drevenice zrenovovať spôsobom, že stále vypadajú staro a pritom zachovalo. Žiaľ ďalšie sa rozpadajú a niektoré už zmizli úplne.
rozpadajúca sa drevenička u Trnkov
aj táto by potrebovala renováciu. U Jakubov
Do všetkých osád sa dá dostať aj na bicykli, občas je to náročnejšie, možno treba aj zosadnúť a kúsok bicykel potlačiť, ale nie je to nič hrozné.
cesta do Kavických
To, prečo je Zákopčie tak výnimočné je prítomnosť toľkých horských osád a samôt. Že sa nachádzame v 21. storočí je často poznať len podľa elektrických stĺpov a príležitostne zaparkovaných áut u chalúp. Inak je to čistá divočina, kde nie je problém stretnúť líšku, stádo diviakov, srniek, či vysokej zveri. Čím viac od civilizácie a do hôr sa človek vydá tým hlbšie cestuje v čase. Na lúkach sa pasú ovce a kravy. Šediví chlapi v montérkach a so spáleným chrbtom kosia trávu tradičným spôsobom. Cesty lemujú všakovaké kaplnky a kríže. Pri dome často kopa hnoja, latrína a na priedomí lavička na ktorej sedí babka v šatke a škube perie zo sliepky. Vzduch vonia senom a peľom a v diaľke sa ozýva stará cirkulárka. To všetko je možné vidieť a zažiť v Zákopčí.
Chalupy, samoty, stádo kráv, vzadu Veľká Rača. 
Osada u Blažkov, kysucká rozprávka
kríž nad Balalovcami
kaplnka v osade Petránky
Stretnúť možno aj motorkárov, štvorkolkárov, teréne autá. Vidieť plastové fľaše pohodené v jarku pri ceste. Pilčíci s motorovými pilami a traktorom, nákladné auto uprostred lesa, rúbanisko s hlbokými vyjazdenými rigoľmi plnými stojacej vody a žabincov. To je odvrátená tvár Zákopčia. Stále je tam ale oveľa viac toho prírodného, čistého, nostalgického a úžasne fotogenického.
Nielen plastové fľaše človek nájde popri ceste
lesnou technikou 
zdevastovaná cestička
Záverečné hodnotenie
Zákopčie je veľmi špecifické a nemusí osloviť úplne každého. Kto chce dreveničky a zároveň komfort v podobe reštaurácie, parkoviska, a podobne, môže ísť do Vychylovky, alebo iného skanzenu. Kto chce skutočné dobrodružstvo, nech ide do Zákopčia, nech vylezie na kopce do osád, prejde sa po hrebeni a užije si to. Tento rok som tam aj ja stretol stádo diviakov, konečne. A hoci som mal fotoaparát na krku, neurobil som ani jednu fotku. Ostal som stáť v nemom úžase, nabudený adrenalínom a jediné na čo som v ten moment myslel bolo, aby nebežali smerom ku mne, čo sa mi aj splnilo. Našťastie. Zakopecké diviaky majú totiž dobrú výchovu! Aj vďaka takým zážitkom je Zákopčie moja srdcová záležitosť.
ilustračné foto, zdroj a autor fotografie sú uvedení 
priamo na fotografii
Ak by si chcel niekto na bicykli dať poznávací okruh okolo Zákopčia, tak odporúčam trasu z Čadce do Turzovky, následne do Dlhej nad Kysucou, kde končí asfalt a začína stúpanie po lesnej ceste až pod Jakubovský vrch. Potom po hrebeni cez Jurdov, Vrchrieku a Marťákov kopec až do Blažkov, kde sa dá pokračovať buď cez Chotárny kopec ďalej na Husárik, alebo sa spustiť do Holých a odtiaľ buď po asfalte až do Čadce, alebo po lesnej ceste vystúpiť do Griečov a na Husárik. A potom už len asfaltový zjazd späť do Čadce. Celý okruh má približne 40 km. Viac napovie priložená mapka:
vytvorené pomocou www.bikemap.net

1 komentár:

  1. Chcela by som potvrdiť slová autora tohto príspevku o osadách a prírode v Zákopčí, vlastním totiž chalupu v osade u Marťákov od r.2007, je tam fakt nádherne a je to moja srdcová záležitosť,aj keď je okolo chalupy veľa práce a niekedy ako sa hovorí padám na hubu od únavy, ale potom si poviem, že stojí to za to , za tie krásne výhľady, božský kľud.Akurát ma ale hnevajú v posledných rokoch čoraz viac drzí štvorkolkári a motorkári, ktorí devastujú všetky cesty a lúky na okolí a o hluku ani nehovorím.Mám rada prechádzky po tunajších kopcoch a všetkým odporúčam prísť si vyvetrať hlavu a oddýchnuť si od mestského života.

    OdpovedaťOdstrániť