Okruh cez Kroměříž som tohto roku v pláne nemal, ale tak netreba furt len podľa plánu jazdiť, občas treba urobiť aj niečo spontánne. 132 km cez Hostýnsku hornatinu s prejazdom cez moravské mestá ako Vsetín, Bystřice pod Hostýnem, Kroměříž, či Zlín a Vizovice je presne to, čo sa poľahky môže stať najdlhšou jazdou sezóny 2020. Päť a pol hodiny v sedle, to už je aká nakladačka!
Len čo autom vyrazím z domu, podstupujem neohlásenú dopingovú kontrolu pri čadčianskej stanici. O siedmej ráno komisári v zelenom zastavujú všetky autá aby sme si rad radom fúkli. Skúškou som prešiel a tak môžem veselo pokračovať. Parkujem kúsok pred Vsetínom, kde je z hlavného ťahu prípojka na cyklotrasu popri Vsetínskej Bečve. Táto ma privádza až do Vsetína. Šliapem k zámku pre nejaké fotky. Smola je že takto z rána je zámok rovno proti slnku, čiže žiadna sláva.
Rýchlo späť na cyklotrasu, nech sa vyhnem premávke. Celkovo som sa snažil trasu naplánovať tak, aby všade kde to bolo možné, využil som miestne cyklotrasy ktorých je tu hádam stovky kilometrov. Výhody sú v tom že tadiaľ nejazdia autá, alebo len miestni a obvykle tieto trasy vedú pekným prostredím často po brehoch riek. Nevýhodou je, že vo sviatočnú a slnečnú nedeľu sú tieto cestičky preplnené a tu a tam kadejako prudko bočia na lávky a cez rôzne prechody a teda nedá sa po nich ísť takpovediac v bežnom tempe.
Jedna taká trasa vedie aj na kopec Bludný, z ktorého sa potom po hrebeni ide najprv okolo rozhľadne Maruška a hlavne cez lyžiarske stredisko na Trojáku. Nešlo odolať. Hoci toto stúpanie zobralo viac síl než bolo rozumné a v tom teple potom ku konci už trochu chýbali. Ale nebudem predbiehať.
Úprimne? Zažil som už krajšie výhľady ako z tejto rozhľadne, ale kvôli nej som tu predsa nešiel. Najväčšmi potešila nakoniec hrebeňovka samotná, ktorá končila na Trojáku. Stredisko malé, útulné, ale je jasné že som zachádzku cez hory urobil v podstate len kvôli tejto fotke :)
Fotka hotová a ja môžem konečne zajzdovať. Ale kdeže! Po krátkom zjazde prichádza znovu stúpanie, tentokrát na Tesák. Našťastie už nemá také krkolomné sklony ako kopec pred chvíľou. V momente keď sa konečne preklopí do definitívneho zjazdu smerom na Bystřici pod Hostýnem, mám za sebou ani nie 30 kilometrov a v sedle som už pritom 90 minút! Dnes to bude na dlho. Dlhý zjazd prevažne lesom mi priemerku nepatrne zlepšil.
Krátke zastavenie pri pôvodne renesančnom zámku v Bystřici a hurá, točím kolesami ďalej. Krajina je tu ešte nie úplne rovinatá, ale žiadne legendárne beskydské brdky sa nekonajú.
Ďalší na rane je Holešov, kde ako inak opäť fotím miestny zámok. Aj tento je pôvodom renesančný, ale ako ten predošlý, si aj tento za stáročia prešiel kadejakými úpravami. Jeho súčasťou je aj zámocký park, ktorého návštevu vypúšťam, pretože stále tak trochu meškám. Mimochodom v tom parku deň pred mojim výletom finišovali známe MTB preteky Drásal.
Z Holešova rýchly prelet Hulínom a Bílanami a už vidím pred sebou Kroměříž. Do mesta prichádzam chvíľu pred dvanástou. Chutný obed na námestí a k tomu koláč s malinovou limonádou. Síce to s avizovaným Cheesecake malo spoločné len meno (ani vizuálne), nakoniec to bol chutný dezert.
Po doplnení kalórií hor sa do práce s fotoaparátom. Námestie a pár pekných historických budov. Arcibiskupský zámok, Mlýnska brána, Kostoly svatého Mořice a svatého Jana Křtitele, ale tiež Justičná akadémia. Všetko pospolu na jednej krátkej ulici (Pilařova)! Presne o tomto je Kroměříž.
Byť v takomto historickom meste na bicykli nesie so sebou žiaľ aj nevýhody. Tak napríklad cyklistické oblečenie a obuv fakt nie sú vhodné na návštevu týchto priestorov a hlavne kam s bicyklom? Ožalieť som preto musel hlavne vyhliadku z veže Arcibiskupského zámku. Lenže to nie je všetko. V meste je aj areál zapísaný na zozname UNESCO. Rotunda uprostred kvetnej záhrady. S bicykom vstup zakázaný. Márne som celý areál obišiel po ceste dookola, areál je obohnatý vysokým plotom a nikde ani škulinka. Preto z tohoto inak určite nádherného miesta fotku nemám. Na druhú stranu, tých ľudí čo tam bolo, hlava na hlave. V duchu som si pomyslel že možno ja dobre v tej dnešnej dobe, že nie som vnútri. Tak dúfam že inokedy sa zadarí.
Kroměříž opúšťam po cyklotrase popri rieke Morava. Prekvapuje ma že tu nie je nával. Trvá to často minúty než vôbec niekoho stretnem. Nádhera. Asi to bude tým že cykotrasa je brutálne dlhá a tak sa cyklisti netiesnia na jednom krátkom úseku, ale sú pekne rovnomerne po celej jej dĺžke.
Pri dedinke Kvasice nakoniec na chvíľu zastavujem, lebo miestna scenéria mi padla do oka. Taký typický moravský venkov, nie?
Tesne pred Otrokovicami ešte dve posledné fotky rieky Morava, pretože ďalej už pôjdem popri Dřevnici.
Otrokovice, Malenovice (zhoda mien s mojimi obľúbenými v Beskydoch) a konečne Zlín s tak charakteristickými baťovskými domčekmi. Pretože chcem navštíviť námestie, opúšťam pohodlie cyklotrasy a vrhám sa do víru veľkomesta. Našťastie žiadne jednosmerky, rozkopávky a iné chytáky tu nečíhali a tak si môžem v Gottwaldove na námestí dopriať ďalšie ľadovo studené potešenie v podobe limonády.
Zo Zlína na parkovisko pred Vsetínom je to približne 35 kilometrov. 25 z toho mierne do kopca, zvyšok v zjazde. Poslednú krátku zastávku robím pri likérke vo Vizoviciach. Zachcelo sa mi suvenír kúpiť, ale obchodík má zatvorené.
Čo napísať záverom? Trasa, prostredie a vôbec všetko na jednotku, ale Kroměříž sám o sebe by si zaslúžil ešte jeden výlet. Tentokrát bez bicykla, aby som si mohol všetku tú parádu nasať poriadne zhlboka a zvnútra.
PS: Prípadné preklepy opravím inokedy, píšem to už dosť neskoro :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára