Dnes sa rozpisovať veľmi nebudem, ale nejaké základné "intro" si predsa len dovolím. V Súľovských skalách som nebol prvý krát, ale bolo to prvý krát čo som ich obišiel na jeden záťah. Doteraz to bolo tak, že sme zašli len na hrad a jednu z vyhliadok (pešo), alebo som tam len tak zľahka nakukol na bicykli (ono to ani inak nejde, pretože sú tam úseky kde je jazda na bicykli zakázaná). V každom prípade tentokrát som sa zameral a prešiel som približne 9 kilometrový okruh a vyliezol som hádam na všetky vyhliadky, ktoré sú v mape vyznačené.
Ešte jedno upozornenie. S fotkami som sa dosť vyhral v postprocese a úmyselne som ich editoval do gýčovej podoby. Takže úpravy ako prepálená saturácia, nereálne farbičky, rôzne rozmazania či kontrasty vytiahnuté do extrémnych hodnôt sú na všetkých viditeľné. Je to úmysel. Niekomu sa to páči, niekto to nenávidí. Ja sa tomu nebránim tam, kde mi to dáva zmysel a dokonca tu a tam keď sa to úmyselne preženie, tak to vlastne môže istým spôsobom vypadať dobre. No, veď sami uvidíte...
Z parkoviska pod hradom som vyrazil cez Súľov proti smeru hodinových ručičiek. Čiže najprv som sa dostal na lúku kde bývala zraková pyramída.
Decembrové slnko ráno o deviatej bolo ešte nebezpečne nízko a tak na lúku i na skaly padali veľké tiene.
Nad lúkou ma modrá turistická značka konečne vedie do lesa.
Prvý výhľad je kúsok pod Roháčskym sedlom. Dobré bolo že z rána som mal slnko takpovediac za chrbtom a tak mohla vyniknúť aj azúrovo modrá obloha.
Roháčske sedlo. Skromný prístrešok a potrhaný zdrap papiera na strome. Takéto info by si veru zaslúžilo nejakú vkusnú tabuľu. Úsek od Roháčskeho sedla až po Štefánikovu vyhliadku som ešte nikdy nešiel.
Nad Roháčskym sedlom je vyhliadok najviac. Niektoré sú vyznačené ceduľkou, iné nie. Ale vychodené chodníky ku nim dávajú tušiť že tam niekde sú a tak poctivo každú odbočku z trasy skúšam.
Na ďalšej vyhliadke už som mal protisvetlo. Tu som sa s tým popasoval takýmto farebným šialenstvom :)
Pod Roháčom je celkom zásadná križovatka. Kto by chcel vidieť Šarkaniu dieru, tak tu treba odbočiť po žltej doľava. Tento jaskynný útvar však nie je cieľom mojej dnešnej túry.
Od Roháča po Bradu je terén asi najviac komplikovaný a zároveň sú tu najkrajšie úseky. Počas babieho leta to tu musí vypadať neskutočne.
Vyhliadka strieda vyhliadku. Niekde je toho vidieť viac, inde menej. Všetky vyhliadky majú jedno spoločné. Sú na skalných výbežkoch.
Kúsok nad Štefánikovou vyhliadkou.
Štefánikova vyhliadka. Niekde som čítal že je najkrajšia. Pravda, má niečo do seba, ale ja tu mám vždy smolu na protislnko. Asi by to tu vypadalo inak pri východe či západe slnka.
Od Štefánikovej vyhliadky už to ide až na parkovisko stále z kopca. Prostredie je stále nádherné, dokonca ešte jedna vyhliadka je aj tu. Rovnako tak je tu odbočka na náučný chodník ku hradu, ale tam moje kroky nesmerujú. Nie je to zachádzka čo sa kilometrov týka, ale je to časovo náročnejšie. A hlavne, už som tam bol :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára