2016: Mojich desať Everestov (2. časť)

<< 1. časť 3. časť >>
Everest šiesty: Objavovanie neznámeho

Najťažšie je odolať a nepozrieť si popredu do čoho človek ide. Pravdu povediac veľmi sa mi to nedarí, pretože pri plánovaní trasy pozerám okrem mapy aj fotky, či je to tam prejazdné. Potom už viem do čoho idem, aký povrch je na lesnej ceste, že na hrebeni stojí chata a je tam aj nejaký výhľad. 

O to viac potešia kadejaké maličkosti s ktorými som nepočítal že na ne natrafím. Aj keď už z prípravy na výlet viem čo ma čaká, tak ako náhle vstúpim do miest, kde som predtým jakživ nebol, je to iné, cudzie. Zastavujem a fotím často; tu výhľad, hen starý strom, tam sa vo vysokej tráve krčí Kríž z čias prvej svetovej.

Lavička pri chate Severka
na Veľkom Polome

Z novoobjavených miest chcem vyzdvihnúť sedlo Demänová. Vedie tam taká nenápadná asfaltka kúsok od skanzenu vo Vychylovke. Už samotné stúpanie do sedla je zážitok. Cesta sa kľukatí lesnými serpentínami, ktoré mám tak rád. V sedle potom stojí drevenica na zastávke úvraťovej železnice. Dookola lúky a les. Celé to tam pôsobí silno nostalgicky. Späť do reality ma vrátila až dieslová lokomotíva čo priviezla zástup turistov z Oravy.

Úvraťová železnica v sedle Demänová

No a potom Beskydy, to by bol príbeh na dlho. Každý rok sa do nich vnáram akosi hlbšie, do samého srdca tohto nášho pohoria. V minulých rokoch stačilo že som vyšiel na nejaký kopec ku horskej chate. Tohto roku už medzi tými chatami jazdím po hrebeňoch. Tých udržiavaných cestičiek je v Beskydách toľko, že ani za ďalších 5 rokov ich nebudem mať prejazdené všetky.

Z Javorového vrchu na Kalužný

Kúsok od Čadce, pod svahmi Veľkého Poloma tečie údolím riečka Lomná. Pramení pod Malým Polomom a ústí v Jablunkove do rieky Olše. V okolí tohto údolia Lomné je viacero horských chát a hotelov. Na hrebeni Polomu sú chaty tri, na druhom brehu rieky v pohorí potom ďalšie. Slavíč so svojimi koňmi, Kamenitý s výbornou poľnou kuchyňou, ďalej vynovená chata Poľana, tiež Kozubová a kúsok ďalej ešte Ostrý. Ba aj minipivovar pod Kyčmolem.

Pasienky pod chatou Slavíč

Kozubová bola poslednou do zbierky, na ktorej som nebol. V auguste konečne padla. 

Biely fľak na kopci je strecha chaty Kozubová

Viem že z Kozubovej sa dá inou cestou dostať na Kamenitý, odtiaľ zase viacerými spôsobmi na Slavíč, zo Slavíča vedie niekoľko ciest na Ostrý a tak ďalej až smerom na Javorový, alebo ešte ďalej na Ropičku či Prašivú. Všetky chaty prepojené jednou báječne dlhou hrebeňovkou.

Chata Ropička

Pár tých ciest som už prejazdil v minulých rokoch, zopár tento rok a stále v mape vidím, že ďalšie kilometre na mňa čakajú. Samotné údolie Lomné má od Jablunkova na konečnú nejakých 10-12 kilometrov. V takto relatívne malom priestore je nakopená neskutočne veľká pavučina ciest, chát a hrebeňoviek. A nechýba ani prales Mionší! Ten musím dať niekedy aspoň pešo.

Výhľad na Mionší z Kamenitýho

Everest siedmy: Preteky, osobné rekordy a iné zaujímavosti

V roku 2015 som sa zúčastnil dvoch pretekov. Ten prvý bol v Terchovej a bol o to vlastne len otváranie sezóny, neurčovalo sa poradie v cieli, nedávali sa ceny. Neskôr v auguste sa na Rakovej konal medzinárodný pretek Uphill Raková. Tento rok som sa Uphillu zúčastnil znova a bol to zážitok ešte o čosi väčší než vlani. Celé to skomplikovalo počasie, keď asi hodinu pred štartom sa prihnala búrka a ja s číslom 101 som čakal ukrytý pred lejakom na parkovisku pri Jednote na Rakovej v aute, s bicyklom na streche a s kamarátmi z cykloklubu na telefóne :) Prvý účastníci fičali okolo mňa v tom daždi a ja som si hovoril, že toto mi fakt nie je treba. Keď v tom zrazu dážď utíchol a o chvíľu som sa už motal okolo štartu a  čakal či zase nezačne liať. Nezačalo.

Na štarte. Foto: Juraj Lučan

Vypálil som po vode smerom cez Korcháň, až hore k Medvedej skale, kde bol tradične cieľ a dokonca na chvíľu aj slnko preblyslo. Voda špliechala od kolies, tep permanentne nad 160 úderov za minútu, kúsok pod mojim anaerobným prahom. 99. miesto a čas o viac ako 5 minút lepší než rok predtým! Navyše sme sa tam znovu stretli -naša cyklobanda, takže ani nuda pri čakaní na výsledky nebola.

V cieli. Foto: cyklo-tj-tu-trinec

Tohto roku som si urobil viacero osobných rekordov v stúpaniach. Za všetky aspoň jeden spomeniem. Na Lysú horu z Papežova (8,3 km stúpanie) to mám aktuálne za 1h 2min 30s. A mám trochu obavy že s pribúdajúcim vekom už s týmto časom veľmi nepohnem. Aj keď méta dať to tam pod jednu hodinu je veľmi motivujúca a určite to ešte skúsim :)

Po asfalte je to ku vysielaču ešte skoro kilometer,
ale je tu aj skratka :)

Rok 2016 bol pre mňa výnimočný aj v tom, že som hneď v troch mesiacoch dokázal najazdiť viac ako tisíc kilometrov. Išlo to až nečakane hladko, akurát vždy koncom daného mesiaca, keď som videl koľko málo chýba, tak som zámerne volil dlhšie výjazdy aby tisícka určite padla. Rekord drží september (1069,9 km) pred júnom (1010,5 km) a mesiacom máj (1008,8 km).

Ako zaujímavosť uvediem ten náš "maličký" cykloklub na STRAVE. To čo pred dvoma či tromi rokmi začínalo ako žart sa rozrástlo do nečakaných rozmerov. Máme už 37 členov! Aktívnych z toho je viac ako 30. Čo som pozeral ďalšie kluby v okolí, sme najväčší! 

Everest ôsmy: Gradac, Dubrovník & Modra

K letným mesiacom sa už niekoľko rokov po sebe vždy viaže dovolenka na Jadrane, ktorú tento rok spestril jednodenný výjazd do Dubrovníka a tiež síce krátky, ale zato nádherný výjazd na biku z požičovne po pobreží v mestečku Gradac.

Na promenáde v Gradaci

Dubrovník je ozaj perla Jadranu. Síce preturistované des a hrôza, ceny vysoké a horúčava v lete pekelná, ale i tak. Z tých starých barákov dýchala mocná atmosféra. 

Koukam na ty baráky, to jsou supr baráky ne? Co je to za město?

V jednej z mnohých úzkych uličiek

A ak by tam niekto išiel, dám aj jeden tip: Netreba predraženú vodu kupovať, stačí mať so sebou prázdnu fľašu a pitná voda tam na viacerých miestach doslova tečie zo steny. Vyskúšali sme, nepotentovali sme sa, takže môžem odporučiť.

Pitná voda zadarmo

Dubrovník za návštevu určite stojí a z takej Makarskej to už vôbec nie je ďaleko, navyše sa ide celý čas po nádhernej jadranskej magistrále vysoko nad morom.

Pri vjazde do Dubrovníka sme mali výhľad na Queen Victoria

Koncom augusta sme si ešte strihli takú temer Woodstock akciu pod holým nebom na hrade Červený kameň kúsok od Modry, kde koncertoval Jarek Nohavica. Na dobrodružnú túru sa zmenil už samotný príchod na hrad. 

Rýchly presun lesom na koncert

Bol to trojhodinový hudobný maratón so všetkými peckami aj novšími vecami a vyšlo to náramne, pretože toho večera bola najteplejšia noc tohto roku.

Na Červenom kameni chvíľu pred koncertom

Everset deviaty: Pešia turistika

Keď koncom novembra zazimujem bicykle, nastáva dilema čo s voľným časom. V lete sa za tú hodinku či dve dá otočiť celkom slušné koliečko, ale čo v zime? Tak som začal tuto okolité kopce objavovať. Miesta kam sa s bicyklom nedostanem vôbec, alebo len veľmi komplikovane. Nerobím žiadne 20-kilometrové túry niekde v Malej Fatre či Tatrách, bohato si vystačím so Zákopčím a pár ďalšími kopcami v blízkom okolí. Je to zvláštne. Hoci som na Petránkach či Jakubovskom vrchu bol už nespočet krát, neprestáva ma to baviť. 

Kúsok za Dejovkou je takýto výhľad na Veľký Polom 

A keď sa vydriapem z hmly len kúsok vyššie a naraz všade bielo a slnečno, tak je to skoro ako na tej Lysej hore v septembri. Bez bicykla je aj viac času na zastavenia a blbnutie s fotoaparátom. Zrazu vidím veci, ktoré si pri nejakom náročnom výšlape na dvoch kolesách ani nevšimnem.

Pod Jakubovským vrchom

Everest desiaty: Skutočných desať Everestov

Desať Everestov? Nuž áno. Jedna webová stránka, ktorá robí rôzne štatistiky z výjazdov nahraných do STRAVY ma takto v novembri nenápadne upozornila, že mám tento rok našliapaných 9 Everestov (1 Everest = 8848 m) a niečo k tomu. Tak si hovorím, nechýba veľa a škrelo by ma dlho, nedať tam tú desiatku. Počasie nebolo priaznivé, tak som to aj po mokrých cestách pri siedmych Celziových stupňoch tuto na Megoňky točil, len aby to tam padlo. Takže áno, mojich skutočných desať Everestov je obyčajná štatistika na jednej fajn stránke. 

Mojich desať Everestov

Rok 2016 v jednej fotke? Asi takto:
Na Veľkom Polome s výhľadom na Lysú horu :)

Bol to jednoducho výnimočný rok!

O pár dní ešte bude 3. časť, v podste len fotopríloha. Mám za rok okolo 1000 fotiek, musím sa podeliť :)

<< 1. časť 3. časť >>