Jeden deň v Beskydách

Všetko podstatné je vidieť a počuť vo videu, tradičný blog však nemôže chýbať.

Video nájdete tu: 

youtube

Video má 15 minút a popri atraktívnych záberoch :) obsahuje aj hovorené slovo!

Na úvod o čosi obšírnejšie. Jazdu naprieč Moravsko-sliezskymi Beskydami absolvujem každý rok. V rokoch 2018 (Prvýkrát na Lysú horu z domu) až 2020 som na Lysú horu jazdil z domu, čo predstavovalo na MTB značný objem kilometrov po asfaltových cestách. Navyše som to tri roky plánoval z kadejakými umelo vytvorenými zachádzkami vždy tak, aby z toho bol minimálne stokilometrový výlet. 

Tento rok som sa to rozhodol koncepčne posunúť viac do terénu, alebo aspoň do lesa (pretože v Beskydách je neskutočné množstvo lesných asfaltových ciest, ktorým sa úplne vyhnúť nedá a vlastne na to ani nie je dôvod). Takže aj preto ráno o ôsmej nakladám horský bicykel na auto a vyrážam do 15 km vzdialeného údolia rieky Lomná, kde pre mňa oficiálne začína (aj končí) tohtoročná poctivá, horská nakladačka.

Ranné stúpanie tichým lesom na Kamenitý si, rovnako ako každý rok, nesmierne užívam. Zastavujem až nad rovnomennou horskou chatou, aby som si z povinnosti cvakol výhľad na Kozubovú, prales Mionší a hrebeň Veľkého Polomu. 

Prvé zo štyroch významnejších stúpaní pre mňa končí pri Kolářovej chate na Slavíči. Keď som Lysú jazdil v minulosti z domu, práve tu som si zvykol dopriať aspoň krátke posedenie aj s chladeným nápojom. Tentokrát mám v nohám asi len 12 kilometrov a tak sa zdržím len toľko, kým zjem banán a pokračujem v zjazde po červenej turistickej trase smerom na rázcestie Okrouhlice. Striedajú sa tu na sedem kilometrovom úseku hádam všetky možné povrchy. Od asfaltu, cez široké hlinené zvážnice až po úzke lesné singletracky. Na Okrouhlici sa potom z červenej odpájam na modrú trasu. Je to zánovný lesný asfalt, po ktorom rýchlo zjazdujem do malebných horských osád Lúčky a Bebek. V zapätí však znovu stúpam. Tentokrát na Visalaje.

Je to horské stredisko s pomerne veľkým parkoviskom, na ktorom začína červená turistická trasa vedúca na vrchol Lysej hory. Práve tejto trasy sa budem viac-menej pridŕžať po celý čas výstupu na kopec. Od obrovskej križovatky turistickým ciest, Ježánky, sú to 4 kilometre po nádherných lesných cestách často pomedzi udržiavané drevenice. Je to úsek, po ktorom jazdím fakt veľmi rád. Zo dvakrát sa spoza hory na okamih ukáže vysielač na Lysej hore. Je to predzvesť toho, čo ma čaká najbližšiu trištvrte hodinu. Stúpanie na Lysú. Stúpanie po známej asfaltovej ceste, ktoré začína v Papežove. Napájam sa na ňu na treťom kilometri z osem a pol celej jej dĺžky.

V nadmorskej výške 1323 metrov nad morom sa to v túto letnú nedeľu hemží zástupmi ľudí. Napriek tomu sa mi darí obsadiť hádam posledný prázdny stôl pred chatou Maratón. Do nedávna som nedal dopustiť na Bezručku, ale tento rok začínam prichádzať na chuť aj tejto o poznanie väčšej chate. 

Jem a dopĺňam tekutiny s výhľadom na Beskydy a časť rodnej hrudy. Týmto smerom je dnes viditeľnosť akási slabšia. Pretože som tu však s kamerou, robím tradičný vrcholový okruh. Výhľad na severovýchod ešte nikdy nesklamal. Vrcholová fotka pri obelisku, na ktorú som si musel vystať malú radu sa tiež podarila a tak po približne 40 minútach môžem pokračovať do druhej polovice výletu.

Zjazd po možno aj najkrajšej cyklotrase, ktorá privádza turistov na vrchol mi ubehne neuveriteľne rýchlo. Zastavujem až na mostíku, kde sa Řečice vlieva do vodnej nádrže Šance. 

Hneď za mostíkom odbočujem doľava, aby som pokračoval popri spomenutej riečke hádam najkrajším údolím Beskýd. Cesta celý čas kopíruje vodný tok, na ktorom sú hádam desiatky miniatúrnych vodopádov. Charakteristický zvuk tečúcej vody perfektne dotvára celkovú atmosféru tohto miesta. Navyše tých možností kam všade (a po akých cestách či chodníkoch), sa dá z Masarykovho údolia dostať. Kto to tu nepozná, ľahko by zablúdil, toľko tu je všakovakých odbočiek. Ja postupujem neomylne, už to tu dobre poznám. Začínam kúsok po žltej z miesta zvaného Těšiňoky, aby som po chvíli odbočil na zvážnicu, ktorá ma oblúkom dovedie až na Biely Kríž. Vo štvrtom a poslednom väčšom stúpaní, tu strávim približne 40 minút. 

V horskom stredisku sa nezdržujem a napájam sa na hrebeňovú trasu vinúcu sa po štátnej hranici smerom na Malý Polom. Čaká ma prejazd neskutočnou scenériou drsných beskydských hôr. O úzke singletracky, či mierne kamenisté úseky tu nie je núdza. Kto chce, môže sa pristaviť a obdivovať výhľady, ktoré sa tu na pár miestach dajú tiež objaviť. 

Od kaplnky na Bielom Kríži do sedla pod Malým Polomom je to len päť kilometrov. Stoja však za to. Ďalšie štyri kilometre zjazdujem kúsok po modrej a kúsok po zvážnici do Horní Lomné ku hotelu Pod Kyčmolem. Som späť v civilizácii. Už žiadne ďalšie odbočky a lesné cesty, záver dnešného výletu trávim na hlavnej ceste v údolí rieky Lomné. Nastúpal som 2060 výškových metrov, prešiel 80 kilometrov a v sedle som strávil bez mála šesť hodín. S prestávkami potom celkovo sedem hodín a 17 minút k tomu. Bol to dokonalý deň!

Vlado

Mapa celej trasy tu: mapy.cz

Sedem rokov na Polome

Bolo to v pondelok, 13. júna 2011 keď som prvýkrát v sedle vystúpal na Veľký Polom ku chatám. Prečo som tam išiel a ako to vypadalo som zhrnul v tomto blogu. Dnes je streda, 13. jún 2018 a ja som bol hore pri chatách znovu. Osemdesiatydruhýkrát. I napadlo ma urobiť pár fotiek presne na tých istých miestach ako pred siedmimi rokmi a ukázať ich svetu :) Vtedy som si to vytrpel na starom bicykli, hoci ten aktuálny už má tiež svoje roky, kedže som ho kúpil približne mesiac po tomto prvom veľkopolomskom dobrodružstve.

Nejaké tri kilometre pod hrebeňom je toto už hádam legendárne miesto s výhľadom na milošovskú dolinu. Vtedy som musel hľadať vhodné miesto na fotku, aby pomedzi stromy bolo vidieť rybník. Teraz tam stromy sú tiež, len sa unavili a ľahli si :(

Hádam najlepšie je to patrné z tejto fotky. Kým vtedy od Korcháňa ku Medvedej skale viedla cesta lesom, dnes vedie z veľkej časti rúbaniskom.

Kamenná chata sa príliš nezmenila, okolie zkultivovali, zmizla stará rozhľadňa a drevenice, pribudli nová rozhľadňa a drevenice :) A dnes mali náhodou otvorené, takže som sa občerstvil lahodným mokom tu a nie na susednej Severke.

Výhľad od Severky ostáva po rokoch rovnaký, akurát dnes na českej strane panovala nízka oblačnosť.

Sú veci čo sa menia viac a sú veci čo sa menia menej. Záverečný "Smrťák" pod Kamennou chatou sa nemení vôbec! Stále má svoje percentá a cesta je lemovaná rovnakými stromami. Zmenila sa ale zásadne kondička, dnes by som ten brdek smrťákom nenazval :)

Poslednou fotkou na porovnanie je serpentína kilometer pod hrebeňom. Vtedy mi neúmyselne zapózoval neznámy cyklista, dnes som si musel vystačiť sám.

Ešte však nekončím, fotiek sa mi podarilo urobiť dnes viac a tak sa rád podelím.

Takto skoro som čučoriedky pod Polomom ešte nezbieral. Obvykle sa chodím pásť niekedy po 15. júli. Mesačný predstih je vážne rekord!

Možno ešte pár dní potrebujú aby dozreli úplne, ale niektoré (a nebolo ich málo) už jedlé boli :)

Po toľkých čučoriedkach človekovi ľahko vysmädne. A keď je v ponuke Radegast 10° tak nejde odolať.

A už len zjazd, tak hlavne opatrne (vysvetlím o chvíľu).

Lesná cesta ma privádza do Šancí. Toto je také zvláštne miesto, často tu stretávam lesnú zver, ale ešte som tu za tie roky žiadne zviera nestihol odfotiť.

Až doteraz. Tento týpek najprv skákal smerom ku mne, zatiaľ čo ja som si v pokoji z batohu aparát vyťahoval. Keď som ho zapol, pošteloval, tak týpek takto zapózoval, otočil sa a odskákal zase niekam dole po ceste. Viem že to znie ako nejaká vymyslená historka, ale stálo sa to presne tak a mám aj dôkaz, lebo som ho stihol cvaknúť aj keď skákal ku mne, aj keď skákal odomňa :D

Už som fakt zažil hocičo, jeleňa na asfaltke, divé svine pri chalupách v Zákopčí, stáda danielov i srniek, ale vždy keď ma zvetrili tak davaj preč, nikdy nie ku mne a nieto ešte pol minúty pózovať. 

Aby som pôvodnú trasu zachoval úplne tak som nielen že vybehol aj hore ku chate Severka, ale vrátil som sa aj cez Filůvku na Megoňky.

Je to taký malý zázrak že som sa dnes bicykloval na Polom. Takto pred šestnástimi dňami som tam bol tiež. Išiel som aj cez samotný vrchol ku kaplnke na Muřinkovom vrchu.  Netušil som ale, že idem s deň starou zlomeninou rebra (včera to boli dva týždne čo som skončil na urgentnom príjme a podstúpil som RTG + sono). Dnes som bol na chirurgii na kontrole a doktor nechápal ako je možné že po dvoch týždňoch ma vôbec nič nebolí, nemám žiadne problémy a nehltám žiadne lieky od bolesti. Neveril mi dokonca tak, že som mu musel predviesť pár cvikov namahajúcich hrudník. Potom sa konečne usmial, pokrútil hlavou a povedal: "Ste veľmi šťastný človek!" Nuž hádam som to nezariekol a môžem pokračovať v zdraviu šetrivom zbieraní letných kilometrov.

PS: Rebro som nezlomil na bicykli :)

S batohom na Polom (3. Časť)

Pôvodne som o nich nechcel písať, pretože toto je primárne blog o cyklotúrach. Zranenie ma však na nejaký čas odpútalo od sedla bicykla a ja som mal tak čas skompletovať pešie výstupy po všetkých značených trasách na hrebeň Veľkého Polomu.

Modrá je dobrá.

Nie tak úplne. jedna modrá trasa vedie na Polom zo slovenskej strany kopca, dve ďalšie z tej sliezskej. Tá  „najnudnejšia“ ide na samotný vrchol Polomu z Korcháňa. Ak by som mal po nej ísť niekedy znovu, tak určite má zmysel hore nad Korcháňom na chvíľu odbočiť z trasy a prejsť miestom ktoré som si ja pomenoval ako „Krížne cesty“. Je odtiaľ najkrajší výhľad na milošovskú dolinu, Malú Fatru časť Javorníkov a napríklad aj poľskú Ochodzitu.

Je škoda, že značená trasa sa tomuto miestu úspešne vyhýba, vďaka čomu je človek na hrebeni možno o 10 minút skôr, ale príde o fantastický výhľad. A výhľad je pritom to, prečo sa na tie hory okrem iného lezie, či nie? 

Táto trasa zároveň prechádza nad Korcháňom lesom, kde je chodník kompletne zničený a šialene vyhĺbený lesnou technikou. Prejsť sa to samozrejme dá, ale úprimne nie je to práve najkrajšia časť túry. Trasa ďalej prechádza okolo kaplnky pri Medvedej skale a prudko stúpa až na hrebeň kúsok pod vrchol.

V týchto častiach je už chodník o dosť krajší, sem tam sa otvorí výhľad a žiaľ aj tá horšia stránka Veľkého Polomu a totiž polomy samotné. Môžu tu byť popadané stromy, ale inak je záver výstupu po tejto modrej príjemný a to aj v zime na snehu.

Kúsok za hranicou, z osady Šance vedie na hrebeň modrá trasa cez Motyčanku a Beskyd a na hrebeni potom prechádza cez Kostelky a pokračuje do Dolní Lomné. Z tejto trasy som nadšený! Je pomerne komplikovaná, dá sa tu slušne doblatiť (hlavne na jar), sem tam treba preskočiť horskú bystrinu, ale je za to odmena v podobe peknej prírody a výhľadov. Žiaľ ani tu sa nedá vyhnúť úsekom poznačených lesnou technikou.

Hneď na začiatku stúpania od Šancí sa ide popri Jarošovmu potoku, kde to vypadá náramne.

Po chvíli trasa križuje lesnú asfaltku vedúcu od Mostov u Jablunkova, kde nasleduje viac terénny úsek a záver stúpania na Kostelky odkiaľ sú nádherné výhľady na Sliezsko.

Táto modrá trasa následne pokračuje do Dolní Lomné. Tento úsek som si zamiloval. Stúpanie od Lomné je pomerne náročné, kopec sa zahryzie v 10 až 16% a nepustí až hore. Maximá sú potom okolo 20%.

Škoda že značenie vedie len popod prírodný útvar Skala a nie priamo okolo neho. 

V každom prípade sa ku Skale dá pomerne ľahko dostať, zachádzka je to len veľmi krátka a stojí za to. Chodník ku Skale nie je značený, treba v mape pohľadať :)

Táto trasa je tiež poznačená výrubom, ale zároveň je vidno ako tu lesníci vysadili novú horu, sú tu oplotenia chrániace mladý les pred vysokou zverou, na niektorých stromoch sú pletivá priamo. Nepotrvá dlho a znovu to tu zarastie.

Prejsť po modrej z Lomné do Šancí je určite výborný tip na pravú horskú túru. Táto trasa nie je ani veľmi frekventovaná, takže pocit z divočiny je ohromný.

Strmá žltá

Na Polom nevedie jedna, ale hneď dve žlté trasy. Je tu žltá trasa, ktorú som prešiel z Horní Lomné, časti Prelač.

Vedie prudkým ale krátkym stúpaním k kaplnke na Muřinkovom vrchu. Odtiaľto sa dá pokračovať po hrebeni na samotný vrchol a ďalej ku horským chatám. Značená žltá ale končí pri kaplnke.

Na slovenskej strane tu potom vedie náučný chodník Jozefa Krónera od Staškova. Ako som už spomenul je to od Prelača veľmi krátka trasa, vyšiel som toho 1,5 km ku kaplnke približne za 20 minút. Preto určite má zmysel od kaplnky pokračovať aspoň na vrchol Polomu kde na krátkom úseku je dosť vecí k videniu. Skalnaté útvary, výhľad smerom na Kysuce, Lysú horu a samozrejme zdolanie Vrcholu Veľkého Polomu.

Druhá žltá, ktorú žiaľ prejdenú nemám, vedie z Dolní Lomné od viaduktu a vedie až ku chate Skalka. Tam kde sa napája na šotolinovú cestu to už poznám. Je tu pekný výhľad na Lysú horu, len som nevedel že je tu aj značený turistický chodník.

Októbrový update:
Pohodová žltá
V októbri, keď už stromy vyhrávajú všetkými farbami, som konečne absolvoval túru aj po žltej trase vedúcej od viaduktu v Dolní Lomné. Stúpanie je nenáročné, vedie lesom, rúbaniskami, ale aj Veľkou lúkou. Píšem Veľkou s veľkým "V," pretože sa to miesto oficiálne tak volá. 

Musím žiaľ konštatovať že aj tento úsek je ťažko poznačený ťažbou. Sú tu preto vyjazdené koľaje plné vody a bahna a čo vidím ako problém najväčší, tak miesta ktoré kedysi viedli fotogenickým lesom dnes vypadajú škaredo. Za pár rokov to isto bude lepšie, aktuálne je to však na zaplakanie. Našťastie je tu stále zopár úsekov (vrátane Veľkej lúky), kde les vypadá ako z detskej knižky a kde to vonia podhubím.   

Kráľovská červená

Červenou sú značené dlhé trasy, viacdňové, väčšinou hrebeňovky. Tá ktorá prechádza hrebeňom Polomu začína niekde v Třinci a končí až niekde pri Uhorskom Brode, čo je de facto kúsok od Trenčína :) Na Polom vedie z Mostov u Jablunkova okolo chaty Zuzana a privedie nás príjemným lesným úsekom cez osadu Podlesí ku chate Skalka.

Tu samozrejme prechádza okolo všetkých chát, cez vrchol Polomu a okolo Muřinkovej kaplnky a pokračuje smerom na Malý Polom a Biely Kríž. Stúpanie je pomerne jednoduché, žiadna prudká stena ani terénne prekážky tu na turistu nečíhajú. Výborne sa po nej išlo aj v zime, dokonca by som povedal že práve v zime bol ten výstup o čosi krajší. Cestička bola dobre prešlapaná, pretože je dosť frekventovaná a hore dobre padne čaj na zahriatie.

Čo dodať záverom? Že určite stojí za to na Polom si vyšliapnuť. Je jedno z ktorej strany, všetky trasy majú svoje čaro. Má tiež zmysel zdolať aj samotný vrchol, od Kamennej chaty či Muřinkovej kaplnky to už nie je zase tak ďaleko. No a zimná, alebo skorá jarná na troche snehu je fantastická. Určite treba skúsiť.

Mapy trás ani vzdialenosti tu na obrázkoch nedávam, je jednoduché si ich dohľadať. Navyše trasy sú fakt dobre značené, nie je možné zablúdiť.

Každý rok v lete býva hore na chatách tzv. "Borůvkový víkend" a ak nie inokedy, tak cez tento špeciálny víkend túra na Veľký Polom stojí za to!

1. časť Veľký Polom, alebo ako to všetko začalo
2. časť Všetky cesty vedú na Polom