Uphill MTB 2017

Horúco, na oblohe ani mraku. Nie práve ideálne podmienky na preteky do vrchu. Keď o jedenástej vypisujem registračný lístok, dúfam, že si nevyžrebujem vysoké štartovné číslo. Atmosféra na štarte je vždy výborná, ale mám radšej keď som hore skôr a cestou dole potom môžem povzbudiť ľudí čo sa ešte len driapu hore. Tohto roku sa nežrebovalo, takže som vyfasoval číslo dva. Do ruky čip, akúsi RAW tyčinku (tieto moderné podivnosti nemusím) a vidíme sa za ani nie tri hodinky na rampe. 

Sadám do auta a domov cez Korcháň si ešte autom prejdem už vyznačenú trasu. Značky namaľované na každej odbočke a cez lúku na Dolinu napichané smerové tabuľky. Nikto nezablúdi. 

Tento úsek je toho roku nový, vraj aby sa na štarte neobjavovalo toľko cestných plášťov. Nadšený z toho nie som, chcel som si zase o kúsok zlepšiť osobák na starej trati, ale čo už. 

O pol druhej už sa motám okolo štartovacej rampy, s číslom 2 štartujem 30 sekúnd po druhej hodine. Chvíľu po mne prichádza zvyšok nášho malého ansáblu. 

Dávam si trochu rýchleho cukru, ako nejaký kôň pred dostihom. Tep stúpa, štart sa blíži. Tik-tak, tik-tak. Minúta do štartu prvého borca. Hľadím mu na fialový dres a pýtam sa sám seba, či ho na trati ešte niekde uvidím, alebo až v cieli. 

foto: Sylwester Mirowski

Tik-tak, už je číslo jeden preč. 29-28, 27... Nikdy by som nepovedal, že pol minúty môže trvať tak dlho. päť, štyri, tri, dva, jeden- štart! Odrážam sa a už letím rampou dole. 

foto: Juraj Lučan

foto: Sylwester Mirowski

Pedál sa mi darí zapnúť až za prvou vážnou prekážkou. Betónové polgule, medzi ktoré sa je treba dosť tesne trafiť. Podarilo sa, teraz ten pedál ešte. Je tam, hurá! A už na mňa chlapík vo veste kýva, tuto odboč, tam tým smerom. Na parkovisku pred Jednotou zmätený šofér, nevie či môže ísť , či má ostať stáť, tak tým autom divne cukne, našťastie ma to veľmi nerozhodilo (inštinktívne som ale spomalil) a už som u železničného priecestia. Prvých pár stoviek metrov je za mnou. 

Každý rok si hovorím, hore Korcháňom po asfalte neleť, poď si tempo, sleduj tepy a nepúšťaj ich nad 155 úderov za minútu aby ti sily ostalo keď sa cesta dvihne do prvého vážneho stúpania. Ale kdeže, už tu mám svojich 160, anaeróbny prah a viem že menšie číslo uvidím až hore v cieli, keď to budem rozdychávať, V tomto teple to bude krutý boj s dychom. Nohy točia, ide sa mi dobre, dokonca vidím v diaľke borca čo štartoval predo mnou.  Obzriem sa dozadu, nikde nikto. Zatiaľ. Prvých 5,5 kilometra po novučkom asfalte ku Jednote na Korcháni ubehlo príjemne rýchlo, nestačím sa diviť. Dávam si energetický gel aj keď nohy držia, tepy stále na 160 úderov za minútu. Obehol ma jeden človek, ale v prvom poriadnom stúpaní z Korcháňa smerom na Megoňky sa ho prekvapivo držím ako kliešť. Dokonca som zmazal dieru medzi nami a teraz mu dýcham na chrbát, ba chvíľu ideme aj bok po boku. Tepy vystrelili nad 165 a tak sa krotím, zvoľňujem, pretože viem čo bude nasledovať. 

Lúka na Dolinu. Úsek veľmi zvláštny. Je tam taká krátka stojka, v maxime tesne nad 30%. 

Nemá zmysel blbnúť v sedle a tak podľa plánu zoskakujem a hybaj nožmo hore. Lenže beh to nie je. Som rád že sa vôbec hýbem. Pod nohami to sem tam pošmykne, nič vážneho, som skoro hore. Sadám na bike a už sa veziem. Je tu takmer rovný úsek. Zmena zo sedla -do sedla mi však neprospela a keď sa cesta dvihne musím ubrať. Dávam ľahší prevod, a hlavne výrazne spomaľujem, aby som skrotil rozvášnené tepy. Celá jazda je o tom čísle. Tlkot srdca, prah ktorý keď prekročím, tak vyhorím ako svieca. Už som znovu na 160, nesmelo pridávam. Kde tu nejaký turista na mňa kričí Davaj, davaj! Povzbudí to, ale som teraz v stave že to prestávam vnímať. To je presne ono, zrazu všetko akoby utíchne, všetky hlasy a ruch vôkol cesty. Pohľad uprený dopredu, kde tu treba škarpu obísť, dokonca tu bola mláka. V podstate sa konečne na 100% sústredím už len na jazdu a to magické číslo 160. 

Serpentína, Krížne cesty, curva di Giorgio. Má to tu viac legendárnych mien. Do cieľa ostáva 1500 metrov, to je strašne blízko ale dá sa tu veľa času stratiť. 

foto: Robert Dovičič

Na rovinke kde sa obvykle kochám výhľadom konečne usrkávam vodu z fľaše a začínam stúpať do vytúženého cieľa. Vlastne ani neviem ako posledný kilometer prebiehal. 

Je to istá forma tranzu. Posledná zákruta a za ňou už cieľová brána! Dávam do toho všetky sily, ale veľa toho neostalo ani nemám pocit že by som ktovieako zrýchlil. Páska, koniec, zastavujem. Chlapík mi strihá štartovné číslo a ja až teraz prichádzam k sebe. Pár ľudí ma obehlo. Nie veľa. Borca čo štartoval predo mnou som stratil z pohľadu niekde na Doline. Teraz ho vidím, sedí v tráve v tom svojom fialovom triku a ťažko dýcha. Ja sa naopak cítim strašne ľahko, čapujem si jonťák s vodou, mohol by som autogramy rozdávať. 

Tak neviem, dal som do toho ozaj všetko? Prichádzajú ďalší borci, kolabujú v cieli a ja tu číham s mobilom v ruke aby som natočil príjazd prvého z dvojice Juraj a Miro. 

Končím na celkovom 73. mieste s časom 38:53,86 min. Tak asi áno, dal som do toho všetko :)

Z vtačej perspektívy:

S batohom na Polom (3. Časť)

Pôvodne som o nich nechcel písať, pretože toto je primárne blog o cyklotúrach. Zranenie ma však na nejaký čas odpútalo od sedla bicykla a ja som mal tak čas skompletovať pešie výstupy po všetkých značených trasách na hrebeň Veľkého Polomu.

Modrá je dobrá.

Nie tak úplne. jedna modrá trasa vedie na Polom zo slovenskej strany kopca, dve ďalšie z tej sliezskej. Tá  „najnudnejšia“ ide na samotný vrchol Polomu z Korcháňa. Ak by som mal po nej ísť niekedy znovu, tak určite má zmysel hore nad Korcháňom na chvíľu odbočiť z trasy a prejsť miestom ktoré som si ja pomenoval ako „Krížne cesty“. Je odtiaľ najkrajší výhľad na milošovskú dolinu, Malú Fatru časť Javorníkov a napríklad aj poľskú Ochodzitu.

Je škoda, že značená trasa sa tomuto miestu úspešne vyhýba, vďaka čomu je človek na hrebeni možno o 10 minút skôr, ale príde o fantastický výhľad. A výhľad je pritom to, prečo sa na tie hory okrem iného lezie, či nie? 

Táto trasa zároveň prechádza nad Korcháňom lesom, kde je chodník kompletne zničený a šialene vyhĺbený lesnou technikou. Prejsť sa to samozrejme dá, ale úprimne nie je to práve najkrajšia časť túry. Trasa ďalej prechádza okolo kaplnky pri Medvedej skale a prudko stúpa až na hrebeň kúsok pod vrchol.

V týchto častiach je už chodník o dosť krajší, sem tam sa otvorí výhľad a žiaľ aj tá horšia stránka Veľkého Polomu a totiž polomy samotné. Môžu tu byť popadané stromy, ale inak je záver výstupu po tejto modrej príjemný a to aj v zime na snehu.

Kúsok za hranicou, z osady Šance vedie na hrebeň modrá trasa cez Motyčanku a Beskyd a na hrebeni potom prechádza cez Kostelky a pokračuje do Dolní Lomné. Z tejto trasy som nadšený! Je pomerne komplikovaná, dá sa tu slušne doblatiť (hlavne na jar), sem tam treba preskočiť horskú bystrinu, ale je za to odmena v podobe peknej prírody a výhľadov. Žiaľ ani tu sa nedá vyhnúť úsekom poznačených lesnou technikou.

Hneď na začiatku stúpania od Šancí sa ide popri Jarošovmu potoku, kde to vypadá náramne.

Po chvíli trasa križuje lesnú asfaltku vedúcu od Mostov u Jablunkova, kde nasleduje viac terénny úsek a záver stúpania na Kostelky odkiaľ sú nádherné výhľady na Sliezsko.

Táto modrá trasa následne pokračuje do Dolní Lomné. Tento úsek som si zamiloval. Stúpanie od Lomné je pomerne náročné, kopec sa zahryzie v 10 až 16% a nepustí až hore. Maximá sú potom okolo 20%.

Škoda že značenie vedie len popod prírodný útvar Skala a nie priamo okolo neho. 

V každom prípade sa ku Skale dá pomerne ľahko dostať, zachádzka je to len veľmi krátka a stojí za to. Chodník ku Skale nie je značený, treba v mape pohľadať :)

Táto trasa je tiež poznačená výrubom, ale zároveň je vidno ako tu lesníci vysadili novú horu, sú tu oplotenia chrániace mladý les pred vysokou zverou, na niektorých stromoch sú pletivá priamo. Nepotrvá dlho a znovu to tu zarastie.

Prejsť po modrej z Lomné do Šancí je určite výborný tip na pravú horskú túru. Táto trasa nie je ani veľmi frekventovaná, takže pocit z divočiny je ohromný.

Strmá žltá

Na Polom nevedie jedna, ale hneď dve žlté trasy. Je tu žltá trasa, ktorú som prešiel z Horní Lomné, časti Prelač.

Vedie prudkým ale krátkym stúpaním k kaplnke na Muřinkovom vrchu. Odtiaľto sa dá pokračovať po hrebeni na samotný vrchol a ďalej ku horským chatám. Značená žltá ale končí pri kaplnke.

Na slovenskej strane tu potom vedie náučný chodník Jozefa Krónera od Staškova. Ako som už spomenul je to od Prelača veľmi krátka trasa, vyšiel som toho 1,5 km ku kaplnke približne za 20 minút. Preto určite má zmysel od kaplnky pokračovať aspoň na vrchol Polomu kde na krátkom úseku je dosť vecí k videniu. Skalnaté útvary, výhľad smerom na Kysuce, Lysú horu a samozrejme zdolanie Vrcholu Veľkého Polomu.

Druhá žltá, ktorú žiaľ prejdenú nemám, vedie z Dolní Lomné od viaduktu a vedie až ku chate Skalka. Tam kde sa napája na šotolinovú cestu to už poznám. Je tu pekný výhľad na Lysú horu, len som nevedel že je tu aj značený turistický chodník.

Októbrový update:
Pohodová žltá
V októbri, keď už stromy vyhrávajú všetkými farbami, som konečne absolvoval túru aj po žltej trase vedúcej od viaduktu v Dolní Lomné. Stúpanie je nenáročné, vedie lesom, rúbaniskami, ale aj Veľkou lúkou. Píšem Veľkou s veľkým "V," pretože sa to miesto oficiálne tak volá. 

Musím žiaľ konštatovať že aj tento úsek je ťažko poznačený ťažbou. Sú tu preto vyjazdené koľaje plné vody a bahna a čo vidím ako problém najväčší, tak miesta ktoré kedysi viedli fotogenickým lesom dnes vypadajú škaredo. Za pár rokov to isto bude lepšie, aktuálne je to však na zaplakanie. Našťastie je tu stále zopár úsekov (vrátane Veľkej lúky), kde les vypadá ako z detskej knižky a kde to vonia podhubím.   

Kráľovská červená

Červenou sú značené dlhé trasy, viacdňové, väčšinou hrebeňovky. Tá ktorá prechádza hrebeňom Polomu začína niekde v Třinci a končí až niekde pri Uhorskom Brode, čo je de facto kúsok od Trenčína :) Na Polom vedie z Mostov u Jablunkova okolo chaty Zuzana a privedie nás príjemným lesným úsekom cez osadu Podlesí ku chate Skalka.

Tu samozrejme prechádza okolo všetkých chát, cez vrchol Polomu a okolo Muřinkovej kaplnky a pokračuje smerom na Malý Polom a Biely Kríž. Stúpanie je pomerne jednoduché, žiadna prudká stena ani terénne prekážky tu na turistu nečíhajú. Výborne sa po nej išlo aj v zime, dokonca by som povedal že práve v zime bol ten výstup o čosi krajší. Cestička bola dobre prešlapaná, pretože je dosť frekventovaná a hore dobre padne čaj na zahriatie.

Čo dodať záverom? Že určite stojí za to na Polom si vyšliapnuť. Je jedno z ktorej strany, všetky trasy majú svoje čaro. Má tiež zmysel zdolať aj samotný vrchol, od Kamennej chaty či Muřinkovej kaplnky to už nie je zase tak ďaleko. No a zimná, alebo skorá jarná na troche snehu je fantastická. Určite treba skúsiť.

Mapy trás ani vzdialenosti tu na obrázkoch nedávam, je jednoduché si ich dohľadať. Navyše trasy sú fakt dobre značené, nie je možné zablúdiť.

Každý rok v lete býva hore na chatách tzv. "Borůvkový víkend" a ak nie inokedy, tak cez tento špeciálny víkend túra na Veľký Polom stojí za to!

1. časť Veľký Polom, alebo ako to všetko začalo
2. časť Všetky cesty vedú na Polom

Všetky cesty vedú na Polom (2. časť)

Ak nie všetky, tak určite všetky tie, o ktorých bude tento blog. 


Veľký Polom
Najprv pár zaujímavostí o Veľkom Polome samotnom a lokalitách na hrebeni, ktoré stoja za túru. Masív Veľkého Polomu sa nachádza v Beskydoch. Vrchol samotný dosahuje 1067 metrov nadmorskej výšky a prechádza ním štátna hranica medzi Slovenskom a Českou Republikou. 

Masív Veľkého Polomu vystupujúci z inverzie

Vo východnej časti vystupujú z hrebeňa vrcholy Kostelky a Skalka. Na západe sa hrebeň zvažuje smerom k Muřinkovému vrchu. V týchto miestach sa nachádzajú horské chaty Skalka, Severka a Kamenná chata s rozhľadňou Tetřev. Na úpätí Muřinkového vrchu stojí kaplnka. Významná časť hrebeňa je z juhu chránenou prírodnou oblasťou Kysuce a od severozápadu prírodnou rezerváciou Velký Polom. 

Prírodná rezervácia Velký Polom

Hrebeň Veľkého Polomu tvorí rozvodie medzi Dunajom a Odrou. Toľko by na úvod hádam aj stačilo.

Polom pešo

Zo Slovenska aj Českej Republiky na hrebeň vedie hneď niekoľko značených peších turistický trás. Modré a žlté z Korcháňa, z Megoniek a z Dolní i Horní Lomné. Červená trasa potom vedie z Mostov u Jablunkova, prechádza celým hrebeňom a pokračuje ďalej cez Muřinkový vrch, Burkov vrch a Malý Polom až na Biely Kríž, kde nekončí, ale pokračuje ďalej smerom na Bumbálku. 

značenie na vrchole

Polom na dvoch kolesách
Nás však viac zaujímajú prístupové cesty vhodné pre horské, ale aj cestné bicykle. Pre skúsených polomistov asi zbytočné čítanie, ale ak by ste chceli ísť na Veľký Polom a netušíte kadiaľ, nech Vám popis týchto trás slúži ako sprievodca. Dúfam že to nebude príliš zmätočné čítanie.


Raková (MTB / Cross)
Z Rakovej na Korcháň je to pomerne jednoduché stúpanie po asfalte, ktorý žiaľ už niečo pamätá. Nad Korcháňom sa začína prvé významnejšie stúpanie, zároveň so vstupom do lesa sa mení aj asfalt na šotolinovú lesnú cestu, ktorá nás dovedie až na miesto v mapách značené ako "Pod Polomom," ja mu však radšej hovorím "Krížne cesty," pretože sa tu napája trasa od sliezskych Šancí a zároveň sa nachádzame na ceste, ktorá vedie až do Olešnej. Toto miesto je výnimočné vďaka výhľadu na milošovskú dolinu, vidieť rybník a kostol a v diaľke tiež Veľkú Raču a masív Malej Fatry.

milošovská dolina a Veľká Rača z Krížnych ciest

Po kratšom rovinatom úseku odbočíme doprava, kde začína prudšie stúpanie vedúce až k Medvedej skale. Tu od roku 2014 stojí skromná kaplnka zasvätená sv. Hubertovi, patrónovi poľovníkov. 

kaplnka na Medvedej skale

Tento úsek z Rakovej až ku kaplnke bol v roku 2015 oficiálnou trasou medzinárodných pretekov Uphill MTB Beskydy. V roku 2016, konkrétne 24. júla sa na nej bude pretekať opäť. Kedže som sa vlani zúčastnil, môžem tento pretek úprimne doporučiť všetkým cyklistom. Trasa nie je technicky náročná.

počas pretekov, foto: Barbara Dominiak

My pri kaplnke nekončíme, krátky lesný zjazd nás privedie k serpentíne pod záverečným stúpaním. Kto čítal prvú časť tohoto blogu o Veľkom Polome tak už asi tuší, že bude nasledovať "Smrťák." Približne jeden kilometer dlhé stúpanie po asfalte, v polovici rozdelené krátkou "rovinkou." Stúpanie má priemer cez 9%, vo svojom maxime však dosahuje až 18%. 

profil záverečného kilometra, Smrťák

Konečne prichádzame na hrebeň Veľkého Polomu. Asi 200 metrov vľavo už vidno Kamennú chatu a novú rozhľadňu Tetřev. 

pri Kamennej chate

Ak pôjdeme rovno po širokej lesnej ceste, prídeme ku chatám Severka a Skalka. Z Rakovej na hrebeň je to 11,2 km.

trasa a profil stúpania z Rakovej na hrebeň, 
všetky mapy zdroj: www.bikemap.net

Alternatívne trasy:
Cestou na Korcháň je možné odbočiť z hlavnej cesty smerom na Kykuľu, Prielač, Sagatku, a Kukolanku a prísť tak na Megoňky, odkiaľ tiež vedú cesty na hrebeň. Tieto alternatívne trasy sú však už dosť náročné. Strmé úseky v zložitejšom teréne preveria aj skúsenejších bikerov.

osada Kukolanka pod Veľkým Polomom

Olešná (MTB / Cross)
Keď na Staškove odbočíme na Olešnú, prídeme po hlavnej asfaltovej ceste až do Jelitova, kde je kúsok od cesty po pravej strane kaplnka sv. Anny a zdroj výbornej pitnej vody. 

kaplnka sv. Anny v Jelitove

Kúsok za odbočkou ku kaplnke začína asfaltová lesná cesta. Je to 6 km dlhé nenáročné stúpanie lesom po takmer dokonalom asfalte. Cesta vedie okolo lesníckej chaty Backová. Privedie nás až na rázcestie kúsok pod Muřinkovým vrchom. My pokračujeme doprava po mierne rozbitej rovinatej ceste. 

výhľad na Korcháň a Kýčerku

Prídeme až ku prudkej ľavotočivej odbočke za lesom, ktorá vedie ku Medvedej skale a teda na trasu zhodnú s tou z Rakovej. Tieto miesta sú poznačené kalamitným výrubom, kvôli ktorému sa nám otvára výhľad do krajiny. 

veterná kalamita umožnila úchvatný výhľad

Od odbočky na Olešnú na hrebeň je to 18,0 km.

trasa a profil stúpania z Olešnej na hrebeň

Alternatívne trasy:
Na rázcestí pod Muřinkovým vrchom je možné pokračovať do kopca ku kaplnke na hrebeni. Je tu križovatka niekoľkých trás. 

kaplnka na Muřinkovom vrchu

Nájdeme tu hneď dva zdroje pitnej vody, jeden cestou ku kaplnke, druhý priamo pri nej.

studnička cestou ku kaplnke na Muřinkovom vrchu

Od kaplnky sa vydáme doprava po hrebeni, buď cez samotný vrchol Veľkého Polomu, alebo po nenápadnej zvážnici pod hrebeňom. Prídeme tak až ku Kamennej chate. Prechod hrebeňom medzi kaplnkou a Kamennou chatou je technicky náročnejší, nevyhneme sa ani nezjazdným úsekom. Môžu tu byť aj popadané stromy cez cestu. Detailnejšie tento úsek popíšem neskôr.

Megoňky (MTB / Cross)
Z Megoniek máme niekoľko možností ako sa dostať na hrebeň. Ako začiatok stúpania označme odbočku na Milošovú. Ideme necelých päť kilometrov po hlavnej ceste, potom odbočíme k Milošovskému rybníku. Po úzkej ceste pomedzi domy nad rybníkom sa dostaneme až na Vyšné Megoňky. 

Milošovský rybník

Tu určite stojí za návštevu lom Padyšák s výskytom známych kamenných gulí. V lome samotnom už je dobre viditeľná len jedna veľká guľa, za ktorou trčí zo zeme ešte kúsok druhej. Ďalšie gule sú v hore nad lomom, kde sa žiaľ s bicyklom nedostaneme. 

Kamenné gule na Megoňkách

Krátka kamenistá cesta nás prevedie cez štátnu hranicu do osád Filůvka a Motyčanka, za ktorými sa napojíme doľava na veľmi kvalitnú lesnú asfaltku stáčajúcu sa na západ, kopírujúc štátnu hranicu a Milošovský potok. 

Milošovský potok

Na konci asfaltky, na hraničnej čiare, nás čaká klasická lesná cesta, často vlhká, alebo výnimočne aj jemne rozbahnená, ale i tak dobre zjazdná. 

medzi lesnou asfaltkou a Krížnymi cestami

Približne 600 metrov dlhé mierne stúpanie nás privedie na Krížne cesty (predstavené pri trase z Rakovej), odkiaľ pokračujeme po už známej trase k Medvedej skale a Kamennej chate. Od odbočky na Milošovú na hrebeň je to 15,6 km.

trasa a profil stúpania cez Megoňky

Alternatívne trasy:
Nad rybníkom, na Vyšných Megoňkách sa môžeme vydať doľava, kde prídeme až na Korcháň. Tam pokračujeme po rakovskej trase. Nie je nutné spúšťať sa až ku kostolu, ale za krížikom môžeme pokračovať strmým kopcom cez lúku pri osade Bednárka až ku Chate Dolina. 

cez lúku do kopca ku Chate Dolina

Ďalší variant vedie z Vyšných Megoniek cez osady Padyšákovci, Bazgerku a cez samotu Lučisko. Cesta vedie lúkami a lesom a profilom patrí medzi náročnejšie, aj preto, že sa na nej drží dlho voda. V každom prípade sa napája na rakovskú trasu kúsok pod Krížnymi cestami. 

lesná cesta nad Lučiskom

Nekončíme. Z Vyšných Megoniek cez osady Filůvka a Motyčanka sa dostaneme na už spomínanú lesnú asfaltku, ale ak z nej odbočíme pri info tabuli CHKO Beskydy na šotolinu doprava, dostaneme sa po asi 1,6 kilometrovom stúpaní na asfaltovú cestu vedúcu z Dolní Lomné resp. z Mostov u Jablunkova, ktorá stúpa až ku Kamennej chate. Túto asfaltovú "magistrálu" si predstavíme o chvíľu.

tabuľa CHKO Beskydy

Ak nechceme ísť okolo rybníka na Vyšné Megoňky, môžeme ísť celý čas po hlavnej milošovskej ceste, ktorá nás bezpečne privedie buď na Megoňky, alebo cez bývalú colnicu do Šancí, kde za základnou školou odbočíme doľava a tra-dá, sme na luxusnej lesnej asfaltke čo kopíruje štátnu hranicu a Milošovský potok. 

Asfaltová magistrála (MTB / Cross / roadbike)
Magistrálou v tomto prípade samozrejme myslím úzku, pomerne kvalitnú asfaltovú cestu s minimálnym výskytom osobných a iných vozidiel. Príležitostne hlavne z jari a na jeseň môže byť znečistená prácami súvisiacimi s ťažbou dreva.

letná búrka na magistrále

Je to jediná cesta na hrebeň zjazdná na cestnom bicykli. Začína v Dolní Lomné, ale v Mostoch u Jablunkova sa dá na ňu napojiť vľavo pred železničným podjazdom. Na križovatke za železničnou stanicou je možné odbočiť doľava k Chate Zuzane, alebo pokračovať rovno. Obe cesty nás napoja na magistrálu. Cesta okolo chaty Zuzany je dosť strmá (pri dĺžke 900 m má priemerný sklon 12%). Na cestnom bicykli je určite príjemnejšie voliť prejazd križovatkou rovno (priemerné stúpanie 8%).

stúpanie okolo Chaty Zuzana

Asfaltová magistrála nás s už príjemným stúpaním dovedie až ku Kamennej chate. Jej súčasťou je aj záverečné kilometrové stúpanie Smrťák (spomenutý vyššie). 

výhľad na Kysuce z magistrály

Od odbočky v Dolní Lomné má magistrála na hrebeň 12,8 km. Od odbočky v Mostoch u Jablunkova potom 9,9 km (okolo Chaty Zuzany 8,3 km). 

trasa a profil stúpania z Dolní Lomné, červenou
vyznačené napojenia v Mostoch u Jablunkova

Alternatívna trasa:
Alternatívna trasa už nie je vhodná pre cestné bicykle. Z magistrály sa dá odbočiť doprava na značenej odbočke ku chate Skalka. Je tu šotolinová cesta v dĺžke 3,3 km, ktorá nás vedie ku chate Skalka. Priemerné stúpanie tohoto úseku je 5%, ale obsahuje, hlavne zo začiatku, aj pasáže cez 10%.

šotolinová cesta ku chate Skalka

V súvislosti s touto alternatívnou trasou je potrebné uvedomiť si, že niektoré trasy je možné nádherne kombinovať. V tomto prípade sa napríklad môžeme cez Vyšné Megoňky, okolo tabule CHKO Beskydy napojiť na magistrálu a z nej po chvíli odbočiť smerom ku Skalke. To je to krásne na zdolávaní kopcov ako Veľký Polom. Možnosť zvoliť si zakaždým trochu inú trasu a nechodiť tam stále po tej istej, ktorá časom zovšednie.

Hrebeňovka po červenej (MTB)
Hneď úvodom priznávam že túto trasu zatiaľ celú prejdenú nemám. Ani pešo ani na bicykli. Je to trasa ktorú som spomenul v úvode v časti Polom pešo. Cyklisti ju jazdia od Bieleho Kríža ku kaplnke na Muřinkovom vrchu a opačne. Treba tu mať zvládnutý jazdecký štýl v náročnejšom teréne. Nepríjemnosťou sú často nezjazdné úseky kvôli spadnutým stromom. Veľký Polom nedostal svoje meno len tak pre nič. Ak by som túto hrebeňovku niekedy absolvoval celú, určite o nej niečo napíšem. 

vľavo vidno popadané stromy cez cestu

Dolní a Horní Lomná (MTB / Cross)
Na hrebeň Veľkého Polomu samozrejme vedie viacero ciest aj zo sliezskej strany kopca. Vyskúšanú v smere zhora na dol mám len jednu. Začína v centre Dolní Lomné. Je tam viacero asfaltových cestičiek ktoré sa napokon spájajú pred lyžiarskym strediskom Ski areál Severka. 

dole je Ski areál Severka

Od tohoto strediska vedie nahor poriadne strmá lesná cesta ku chate Skalka. 

chata Skalka

Do Ski areálu je možné dostať sa aj skratkou z Mostov u Jablunkova po ďalšej lesnej ceste. Keď sa vyberieme po magistrále z Mostov u Jablunkova smerom na Dolní Lomnú, narazíme po chvíli na križovatku v lokalite Pod Skalkou. Tu odbočíme vľavo a pokračujeme až ku zjazdovke. 

pod Skalkou doľava

Z Horní Lomné vedie cez Přelač cesta až ku kaplnke na Muřinkvom vrchu. Je to vlastne úsek po žltom turistickom chodníku. Cyklisti od Horní Lomné ju aj hojne využívajú, ale keď pri kaplnke občas nejakých stretnem, tak zatiaľ všetci hore tým kopcom išli pešo vedľa bicykla. Bude to poriadna stena. Keď píšem o Horní Lomné, je to už celkom zachádzka. Z Čadce od Mestského Úradu po hlavných cestách cez Milošovú a Dolní Lomnú to je cez Přelač ku kaplnke 31 km. 

údolím Lomné vedie pekná cyklotrasa

V každom prípade celodenný cyklovýlet cez údolie Lomné je veľmi pekný a spojený s návratom na Kysuce cez hrebeň Veľkého Polomu môže byť aj lákavý.

okruh z Čadce cez Dolní Lomnú, Přelač a Muřinkový vrch

Hrebeň Veľkého Polomu a jeho vrchol (MTB)
Jedna vec je dostať sa na hrebeň, druhá vec je prejsť si ho od horských chát až ku kaplnke na Muřinkovom vrchu. Viem že jestvuje akási zvážnica popod vrchol, ale nepoznám ju a tak o nej ani písať nemôžem. Myslím, že každý kto rád zdoláva hory jednoducho necúvne pred možnosťou vydriapať sa až na samotný vrchol kopca, hoci to môže byť dosť náročné. Sám som zdolal vrchol Veľkého Polomu na MTB až pri svojom 43 výjazde! A stálo to za to. 

Áno, sú tam aj pasáže ktoré nie sú vizuálne pekné. Popadané stromy, alebo sucháre trčiace zo zeme. Ako v apokalyptickom filme po páde meteoritu. Ale je tu aj veľa fotogenických lokalít, rôznych skalných útvarov a dokonca aj pár výhľadov. 

skaly popri cestičke

Čo na tom že občas treba zosadnúť a bicykel vyniesť či potlačiť. Za ten pocit to stojí. Ten pocit na samotnom vrchole, keď som sa zapísal do vrcholovej knihy, urobil obligátne foto, sadol si a vychutnával kúzlo okamžiku.

v pozadí obrys Lysej hory

trail po hranici ku kaplnke na Muřinkovom vrchu

Úsek medzi horskými chatami mám tiež rád, je to pohodová lesná cesta s jedným krátkym ale prudkým stúpaním. Od všetkých chát je výhľad, najkrajší asi od Severky na Sliezsko. 

výhľad zo zjazdovky pri Severke

Pri Kamennej chate stojí rozhľadňa Tetřev, nesie meno po horskej chate čo tam dlhé roky stála. Rozhľadňa je to pekná, akurát škoda že nie je o pár metrov vyššia, pretože v súčasnosti lepšiemu výhľadu už bránia ihličňany. Napriek tomu je toho vidieť stále dosť. Keď sa zadarí, tak okrem Malej Fatry, Slavíča a Kozubovej vidno aj Lysú horu a dokonca sa mi podarilo zhliadnuť aj Západné Tatry. 

vľavo Tatry, vpravo Malá Fatra

Ktorá je najlepšia
Odpoveď na túto otázku si musí dať každý sám. Mám rád viacero cestičiek vedúcich hore, s obľubou si aspoň jeden či dvakrát do roka prejdem tú trasu, ktorou som sa ku Kamennej chate dostal prvý krát. Koniec koncov, píšem o nej obšírne v prvej časti. Je to variant poza školu v Šanciach, po lesnej asfaltke a lesnom úseku na Krížne cesty a odtiaľ cez Medvediu skalu a Smrťák ku Kamennej chate. Najviac mám ale najazdené z Mostov u Jablunkova po asfaltovej magistrále. Stúpanie od odbočky v Mostoch ku Kamennej chate má presne 10 km a tak je to vždy pre mňa výzva na pokorenie buď osobného rekordu (42 minút a 17 sekúnd), alebo aspoň snaha zmestiť sa do časového limitu 50 minút. Vtedy som spokojný :)

1. časť Veľký Polom, alebo ako to všetko začalo
3. časť S batohom na Polom