Čadčianske mestské kopce II.

Pred pár dňami to boli tri roky čo som písal o čadčianskym mestských kopcoch Briave a Jurošovskom vrchu. Tu je odkaz na celý článok. Blog to je úspešný, drží sa dlhodobo na druhom mieste návštevnosti z pomedzi všetkým mojich článkov. No a pretože v blízkom okolí mesta Čadca sa nachádzajú ďalšie nesmierne zaujímavé kopce, ktoré som v dobe písania prvého blogu nemal prechodené ani prejazdené, nastal čas aby som venoval pozornosť aj im. Chotárny kopec a Javorské.

Chotárny kopec (906 m n. m.)

Priamo cez Chotárny kopec prechádza legendárna Beskydsko-javornícka bežkárska magistrála. Na túto sa dá pripojiť po viacerých značených chodníkoch. Kopec tvorí prirodzenú hranicu medzi Čadcou, Ochodnicou a Dunajovom.

Samotný vrchol ponúka pekné výhľady na hrebeň Malej Fatry a na Beskydy. Je to ale len "vďaka" tomu že je celý vyrúbaný a rúbanisko to vôbec nie je pekné. Už roky tam hnijú obrovské kopy haluziny a kúsok od vrcholu sa v lese vo vyjazdených rigoloch rada celoročne drží voda a blato. Neviem, možno je to tak pre prírodu lepšie, ale vypadá to škaredo. 

Ak by výhľad z vrcholu bolo to jediné, čo Chotárny vrch ponúka, tak by som váhal, či ho doporučiť navštíviť. Našťastie je tu toho viac. Omnoho viac.

To, kvôli čomu sa sem určite oplatí prísť sú všakovaké prístupové cestičky na vrchol. Zjazdné na bicykli sú takmer všetky. Hoci často sú to prudké stojky v kamenistom teréne. Najznámejšia je spomenutá magistrála označená červenou, ktorá vedie hrebeňom Javorníkov v smere od Petránok cez osadu Blažkovci a pokračuje k hotelu Husárik. Obľúbené sú aj zelené trasy jednak z Ochodnice a samozrejme od sídliska Žarec cez osadu Kýčera. Na všetky tieto trasy nás môžu priviesť aj poriadne strmé žlté chodníky. Hneď dva sú zo Zákopčia časti Holých, ďalšie potom z mestskej časti Rieka -Vojty, ktoré vedú buď do osady Kýčera, alebo na druhú stranu do Grieči. Okrem značených chodníkov je tu aj veľké množstvo chodníkov neznačených a tie takisto stoja za to! Peším turistom by som rád odporučil zimnú túru. Sneh dokonale prikryje bordel po lesákoch, kaluže a blato sú zamrznuté a teda lepšie schodné. Tiež sneh všade na stromoch a strechách dreveníc vypadá jednoducho kúzelne. Cyklisti sa musia po zvyšok roka spoľahnúť na dobré počasie a dúfať v to, že deň či dva pred výjazdom sa nezvážalo drevo. 

Pridám ešte pár fotiek z môjho obľúbeného cyklo úseku po hrebeni Javorníkov od Jakubovského vrchu, cez osady Jurdovci, Petránky a Blažkovci. Od Bažkov je možnosť vydať sa priamo cez vrchol Chotárneho kopca, alebo tento podísť po nenápadnej zvážnici ku kaplnke u Burdov. Od nej potom pokračovať cez Črchľu po zelenej až na sídlisko Žarec. Garantujem, že srdce každého pravoverného horského cyklistu sa tu rozbúši blahom. Hlavne v období babieho leta je tento úsek asi to najlepšie čo horné Kysuce môžu ponúknuť. 

Desať fotiek povie viac, ako tisíc slov. Chotárny kopec je špecifický v tom že vrchol samotný nestojí za veľa, ale cesty po ktorých sa naň ide stoja za všetku vynaloženú námahu.

Javorské (860 m n. m.) a Horelická Kykuľa (753 m n. m.)
V nadpise spomínam aj Horelickú Kykuľu, ale beriem ju ako súčasť Javorského a nebudem jej preto venovať extra pozornosť. Zo všetkých čadčianskych mestských kopcov je Javorské jednoznačne cyklistami najvyhľadávanejším vrchom. Presnejšie by bolo treba povedať, že okolie Javorského. Cyklotrasy tu totiž vedú v hojnom počte všade popod Javorské, ale samotný chodník cez vrchol je úplne iná liga. Je dobré preto rozlíšiť príjemné asfaltové a šotolinové cestičky od poctivej a náročnej kamenno-hlinenej hrebeňovky. 

Javorské je zo všetkých čadčianskych mestských kopcov taktiež najviac divoké. Neviem ako lepšie to pomenovať. Na Jurošáku stojí vysielač, vedie tu vysoké napätie. Na Briave kúsok pod vrcholom sú osady a veľký hotel, hore tiež  stoja vysielače. V tesnom okolí Chotárneho kopca je viacero menších osád, človek tu často vidí odstavené autá. Javorské pôsobí inak. Stačí chvíľa aby sa človek vymotal z civilizácie a je jedno z ktorej strany. Či od Oščadnice, Bukova, Drahošanky, alebo Čadečky. Akonáhle začne cesta výraznejšie stúpať, zmiznú rýchlo všetky domy, všetky elektrické vedenia a ostane len príroda a staré neudržiavané cestičky slúžiace lesákom, ktorých tu zatiaľ príliš často nestretávam. 

Predstavme si najprv všetky hlavné príjazdové cestičky ktoré nás dovedú na veľkú križovatku pod Horelickou Kykuľou a odkiaľ začína (alebo končí) hrebeňovka vrcholom. Hoci som Javorské označil za čadčiansky mestský kopec, musím toto tvrdenie teraz mierne korigovať. Samotný vrchol a značná časť hrebeňa leží už v katastri obce Oščadnica. A práve z Oščadnice tu vedie hneď niekoľko trás. Okolo kaštieľa a obory, tiež z centra popod kalváriu do osady Kubušovci, alebo cez Rovné prudko hore na Beskydok. 

Ale späť do Čadce. Tu sa najčastejšie jazdí cez chatovú oblasť Bukov. Ja najčastejšie pod Javorské prichádzam z Čadečky a je tu ešte možnosť cez osadu Drahošanka, do ktorej vedie strmá asfaltka plná serpentín. Je to také malé kysucké Alpe d'Huez.

S výnimkou výstupu cez osadu Kubušovci a z Rovných na Beskydok sú všetky príjazdové cesty pod vrchol celkom ľahké a po spevnenom povrchu. Keď sa človek zahĺbi do máp, dokáže nájsť pár ďalších cestičiek. Obľúbil som si napríklad lesno-poľnú cestu z Čadečky konečnej vedúcej kúsok nad Beskydok, ale nie je v mojich silách prejsť a pofotiť ich všetky a tak som tu spomenul aspoň tie najdôležitejšie. 

Tak a sme konečne pod vrcholom a čaká na nás zdolanie hrebeňovky. Mal som tú možnosť ísť ju v oboch smeroch a zábavnejšie je určite ísť v smere od vrcholu smerom na Horelickú Kykuľu, ale v podstate je to jedno, pretože zdolať vrchol z hociktorej strany je veľká výzva. Vrchol samotný už tradične ponúka nádherné výhľady všetkými smermi. Zas a znova dominuje všetkému hrebeň Malej Fatry a beskydský masív s Lysou horou.

Vrchol zdolaný, môžem to ukončiť. Nie, veru nie. Bola by škoda nespomenúť jeden veľmi príjemný cyklookruh cez Javorské, Beskydok, Lieskovú a Stankovo. Posledné dva sú kopce nad Skalitým. Z Javorského sa spustíme na Beskydok, ktorý som už bol spomínal. Z neho potom pokračujeme na Lieskovú a Tri kopce. Celý čas od Horelickej Kykule sa pritom držíme červenej turistikcej značky. Na Troch kopcoch sa červeného značenia buď držíme a pokračujeme dole do centra Skalitého, alebo ostaneme na hrebeni a pokračujeme po zelenej až na Stankovo, skadiaľ potom zídeme na Črchľu a po parádnej panelovke cez Závršie sa môžeme doviesť až do mestskej časti Podzávoz. Pre predstavu prikladám pár fotiek.

A teraz je to čo sa týka mestských kopcov v Čadci definitívne všetko. Nedá mi však záverom trochu "nahlas" zauvažovať. Čadca je malé mestečko obklopené nádhernými a pomerne vysokými kopcami. Všetky spomenuté vrcholy sú od centra mesta vzdialené nie viac ako 6500 metrov (to v prípade Chotárneho kopca, ostatné sú do 5 kilometrov vzdušnou čiarou od Mestského úradu). To znamená že všetky vrcholy sú pomerne ľahko dostupné peším i cyklistom z centra prípadne zo železničnej stanice. Je až z podivom že tento skrytý turistický potenciál tu je totálne bez záujmu kompetentných a nevyužitý. Áno, my miestni a pár nadšencov to tu pozná, ale bežný turista, čo Čadcu a Kysuce chce objavovať a hľadá zaujímavé miesta nemá ani najmenšieho poňatia o tom aké nádherné kopce s ešte krajšími výhľadmi tu máme na dosah "nohy." Kopce sú devastované ťažbou dreva. Iste, sucháre nech zrežú a odvezú, ale prečo po sebe firmy za to zodpovedné nedajú do pôvodného a schodného stavu turistické chodníky? Prečo na to nikto nedozrie? Chcieť tu po niekom aby sa najväčšie rigole a jamy zaviezli zeminou by bolo asi už veľa, nehovoriac o tom že aspoň jeden z mestských kopcov by si zaslúžil malú decentnú rozhľadňu, či aspoň drevený prístrešok s táborákom. Jednoducho miesto ku ktorému si urobíme túru, cieľ nášho snaženia. Chodníky sú označené perfektne, orientačné tabule sú osadené, ale čo z toho keď sa na niektoré miesta v podstate dá dostať na bicykli už len náhodou a s veľkým sebazaprením, len keď je 10 dní v kuse sucho a lesná technika operuje zrovna niekde inde. Nebolo by super mať napríklad špeciálne označený cyklo-turistický okruh vedúci cez všetky štyri vrcholy, začínajúci a končiaci v Čadci? 

Lysá hora - 3. zimný výstup

Tak ako vlani, aj tento rok som zvolil trasu okolo Malenovického kotla. Má to viacero výhod. Jednak je to okruh, takže sa človek vracia k autu inokade, než išiel hore a zároveň lokalita Malenovického kotla ponúka veľké množstvo zaujímavostí. Počnúc Satinským vodopádom, osadou U Veličků, Ondrášovimi dírami, končiac krížom pod Malchorom či mohylou Ivančena. To všetko v stúpaniach a klesaniach tak hustým lesom ako aj nádhernými miestami s výhľadmi. Pred rokom som hore išiel okolo hotela Bezruč a cez Ivančenu, tento rok som to vzal opačne a hore som išiel cez Ondrášove díry. Týmto smerom hore je to o niečo kratšie, zato však strmšie. No ale dosť bolo rečí, je čas na fotky.

Cestou hore som dlho išiel v tieni lesa a v poriadnom mraze. Slnko vykuklo až na červenej od Ostravice, za Ondrášovimi dírami. Tam som aj prvý krát zmerčil bikera so psom. Najprv som myslel že ide na baterke, ale keď som ho míňal, tak išiel poctivo bez pohonu a na poriadne širokým plášťoch. Kúsok pod vrcholom už visela na stromoch silná vrstva zmznutého snehu a v kombinácii s azúrovo modrou oblohou to teda fakt bolo niečo! Pod horou sa stále držala nízka oblačnosť. 

Po zdolaní vrchola nasleduje obvyklé fotenie panorám, kochanie sa výhľadmi a samozrejme fotka pri obelisku. Výhľad na Malú Fatru a západné Tatry je v tomto mraze bežný, na českej strane sa k tomu pridala spomínaná nízka oblačnosť, ktorá tam vydržala celý deň. V Bezručke bolo plno, ale jedno miestečko pri okne s výhľadom práve na Tatry sa našlo. Cesnačka, bryndzové halušky a pol litra zeleného čaju. Prezliecť sa do suchého trika a môžem ísť dole. 

Cesta dole bola o niečo dlhšia, ale i tak to odýspalo príjemne rýchlo. Snehu bolo neskutočne veľa. Informačné cedule ktoré obvykle siahajú takmer do úrovni očí boli kompletne pod snehom a dali sa prekračovať. Pod snehom zmizli aj všetky drevené zábradlia ale zablúdiť sa nedalo, kedže som sa držal dobre prešlapaných chodníkov a samozrejme značiek. Na trase je viacero skratiek, ale nebol dôvod sa niekam ponáhľať. Urobil som približne 12 a pol kilometrový okruh, tento by sa dal skratkami osekať určite o kilometer až dva. Takýto zimný výšlap zvládne aj menej zdatný netrénovaný turista, pokiaľ zvolí správne oblečenie, dobre si rozloží sily a osobne môžem vrelo dopručiť tzv. nešmyky čo sa dajú kúpiť v športovom obchode za pár euro a na topánky sa nasadia behom pár sekúnd. Tentokrát pridávam aj mapu, ak by sa chcel niekto inšpirovať.

trasa na mapách: link