Lysá hora - 4. zimný výstup

Stalo sa pekným zvykom že sezónu na blogu začínam fotkami z výstupu na Lysú horu. Nebude tomu inak ani tento rok. Ani sa mi veriť nechce, že je to už štvrtý zimný výstup. Tentokrát priniesol hneď dve novinky. Nebol som sám a bolo vidieť okrem západných Tatier aj niečo viac. Ale o tom o chvíľu.

Ako vidno, na Lysej je možné v zime stretnúť ozaj od všetkého trošku. Starých, mladých, mužov i ženy, cyklistov, psíčkarov, naobliekaných, aj borcov v kraťasoch. Dnes aj rodinku s upraveným kočíkom, kde miesto predného kolesa mali krátku lyžu :) No proste ako píšem, od každého rožku trošku.

Cestou hore je pri Kríži ideálne miesto urobiť fotku a dať si čaju z termosky.

Hoci dole to na zimu už nevypadá, tak nad tisíc metrami nad morom stále panuje zimná idylka. 

Veľká, ba priam gigantická výhoda viac početnej túry tkvie okrem iného aj v tom, že mám zrazu dvorného fotografa :) 

To je on. Tibor. Fotografia ho zachytáva v momente dve sekundy po tom ako zbadal strmú stenu, ktorú bolo treba vyšliapať. Kolorované :)

Kilometer pred vrcholom sa najprv ukázala veža vysielača aj so záverečným cik-cak chodníkom, ktorý ale dobrí ľudia prešľiapali poväčšinou kolmo hore, takže nakoniec to bola slušná zaberačka.

Potom sa ukázali západné Tatry. Bolo jasné že na výhľady to dnes bude viac než dobré.

Konečne hore. Tu to ešte tak nevidno, ale tam úplne vzadu, tam sa niečo dvíha k oblohe!

Prizrime sa tomu bližšie. To nie je mrak, to je Rumb... Jeseníky! Skutočne! Dnes okrem klasiky v podobe Malej Fatry a Tatier, prvý krát som z Lysej hory pozoroval najvyššiu horu Moravy - Praděd. Jednoducho dnes to vážne stálo za to! Kto netuší o čom meliem, tak tu jedna staršia reportáž z toho ako sme ho onehdá zdolávali na dvoch kolesách: Ako sme zdolávali neviditeľnú horu. Už len dodám, že ak to tento rok všetko klapne, tak ho plánujeme dať znovu! Záujemci, hláste sa na vrátnici u súdruha Žinčicu! Alebo píšte rovno mne, nech to na poriadok naplánujeme :)

Na obľúbenej severovýchodnej vyhliadke nesmie chýbať aspoň jedna panoráma.

No a samozrejme nechýba ani fotka pri obelisku, veď ma poznáte. Musí byť!

Cestou hore faj vyhládlo, takže sme si poctivo odstáli akademickú štvrťhodinku u Bezruča. Pečená krkovica bola ako vždy dobrá, k tomu pol litra čaju a greporadler. Tak sa mi to ľúbi, tak to mám rád.

Keď už teda tie Tatry vidno, tak aspoň jednu fotku poprosím :)

Čo sa počasia týka, dnes to bol fakt asi najkrajší deň tejto zimy. Nefúkalo, nešmýkalo. Aj preto ľudí bolo ako maku, ale nevadilo, lebo všetko to boli milí a usmievaví turisti. Teda samozrejme až na jedného borca v chate, starého protivu :) Ale tak nie sme v raji, aby bolo všetko dokonalé, že :)

Ideme spokojní dole. Z červenej diaľnice po chvíli točíme na pokojnejšiu žltú (alebo zelenú?) cez Ondrášove diery a po pekelnom klesaní, okolo konečne otvorenej hospody u Veličků, valíme ku autu. Za mňa 10/10 dnes!

Frajer na záver:

Je možné že išiel na baterke, neviem isto. Ale potom sme ho stretli ešte raz. Obiehal nás kúsok za dierami a zjazdoval veľmo pjekně!

A to je všetko, tá dydady dááá, alebo takňák... 

Lysá hora - 3. zimný výstup

Tak ako vlani, aj tento rok som zvolil trasu okolo Malenovického kotla. Má to viacero výhod. Jednak je to okruh, takže sa človek vracia k autu inokade, než išiel hore a zároveň lokalita Malenovického kotla ponúka veľké množstvo zaujímavostí. Počnúc Satinským vodopádom, osadou U Veličků, Ondrášovimi dírami, končiac krížom pod Malchorom či mohylou Ivančena. To všetko v stúpaniach a klesaniach tak hustým lesom ako aj nádhernými miestami s výhľadmi. Pred rokom som hore išiel okolo hotela Bezruč a cez Ivančenu, tento rok som to vzal opačne a hore som išiel cez Ondrášove díry. Týmto smerom hore je to o niečo kratšie, zato však strmšie. No ale dosť bolo rečí, je čas na fotky.

Cestou hore som dlho išiel v tieni lesa a v poriadnom mraze. Slnko vykuklo až na červenej od Ostravice, za Ondrášovimi dírami. Tam som aj prvý krát zmerčil bikera so psom. Najprv som myslel že ide na baterke, ale keď som ho míňal, tak išiel poctivo bez pohonu a na poriadne širokým plášťoch. Kúsok pod vrcholom už visela na stromoch silná vrstva zmznutého snehu a v kombinácii s azúrovo modrou oblohou to teda fakt bolo niečo! Pod horou sa stále držala nízka oblačnosť. 

Po zdolaní vrchola nasleduje obvyklé fotenie panorám, kochanie sa výhľadmi a samozrejme fotka pri obelisku. Výhľad na Malú Fatru a západné Tatry je v tomto mraze bežný, na českej strane sa k tomu pridala spomínaná nízka oblačnosť, ktorá tam vydržala celý deň. V Bezručke bolo plno, ale jedno miestečko pri okne s výhľadom práve na Tatry sa našlo. Cesnačka, bryndzové halušky a pol litra zeleného čaju. Prezliecť sa do suchého trika a môžem ísť dole. 

Cesta dole bola o niečo dlhšia, ale i tak to odýspalo príjemne rýchlo. Snehu bolo neskutočne veľa. Informačné cedule ktoré obvykle siahajú takmer do úrovni očí boli kompletne pod snehom a dali sa prekračovať. Pod snehom zmizli aj všetky drevené zábradlia ale zablúdiť sa nedalo, kedže som sa držal dobre prešlapaných chodníkov a samozrejme značiek. Na trase je viacero skratiek, ale nebol dôvod sa niekam ponáhľať. Urobil som približne 12 a pol kilometrový okruh, tento by sa dal skratkami osekať určite o kilometer až dva. Takýto zimný výšlap zvládne aj menej zdatný netrénovaný turista, pokiaľ zvolí správne oblečenie, dobre si rozloží sily a osobne môžem vrelo dopručiť tzv. nešmyky čo sa dajú kúpiť v športovom obchode za pár euro a na topánky sa nasadia behom pár sekúnd. Tentokrát pridávam aj mapu, ak by sa chcel niekto inšpirovať.

trasa na mapách: link

Lysá hora - 2. zimný výstup

Dnes to nebude ani tak o texte, ako o fotkách. Zima 2017/2018 bola skromná čo do počtu pekných slnečných dní a tak som až do 19. februára trpezlivo čakal na ideálne podmienky pre vysokohorskú turistiku. Keď som si potom v to pondelkové ráno privstal, čakala ma jasná obloha a webkamera na Lysej naznačovala že aj hore sú geniálne svetelné podmienky. Trasu som tentokrát zokruhoval, tak ako som ju mal pôvodne vymyslenú už vlani, ale nakoniec som sa vtedy vracal po tej istej trase, pretože bez nešmykov som nechcel riskovať v komplikovanom zľadovatelom teréne. Tentokrát už s nešmykmi v ruksaku, vyrazil som z Malenovic od hotela Bezruč smer mohyla Ivančena, poza Malchor a cestou dole najprv po červenej "diaľnici" a neskôr okolo Ondrášovych dier a osady u Veličků. Nič extra sa počas túry neprihodilo, ľudí bolo nezvykle málo, človeka som stretol v priemere možno každú piatu minútu a aj na vrchole bol nečakaný pokoj. V "Bezručke" mali výborné bryndzové halušky so slaninou a vonku panovalo úplné bezvetrie pri -4°C. Toľko sprievodný komentár a teraz už fotky, ktorých bude vďaka fakt dobrým svetelným podmienkam veľa:

Už pri stúpaní na Ivančenu párkrát vykukla veža

Vpravo dole Hotel Bezruč a zasnežené svahy po ktorých som išiel dole.

Kúsok pred Ivančenou, vzadu je Kykulka (996 m n. m.).

Mohyla Ivančena

Za Ivančenou znovu vidno vežu, tu niekde začína
strmšia časť túry.

Ešte jeden zoom na vrchol.

Úsek po modrej medzi Ivančenou a Malchorom
je už v slušnom sklone.

Zo stromu mi do záberu pekne sneh spadol.

Cesta hore bola stále proti slnku,
ktoré sa príležitostne schovávalo poza stromy.

Krížik pod Malchorom s výhľadom na Ondřejník.

Chodník občas viedol statným lesom.

Rovinka za Malchorom a už dobre vidno aj záverečnú stenu.

Najstrmší úsek na trase, vrchol je blízko.

Kopec uprostred je viackrát spomínaný Malchor (1219 m n. m.),
v diaľke vidno smog na Ostravsku.

Záverečné metre a zmrznutá chata patriaca asi horskej službe.

Tieto práporky vo mne evokujú Himaláje a Nepál :)

Priblíženie krajiny a dobre zreteľný smog, toto dýchame priatelia.

A zase ten vysielač, z bližšia ho už odfotiť nešlo.

Chaty za vysielačom, Desítka a Maratón.

Obľúbený pohľad od vysielača, smer Kysuce,
v diaľke aj Malá Fatra a dokonca Tatry.

Tatry!

Minimum ľudí pred chatou Maratón.

Na úplnom vrchole Lysej hory, za mnou meteostanica.

Lysá hora (1323 m n. m.)

Južný pohľad od obelisku.

Kde sa vzal, tu sa vzal, cyklista. Sú tam jednoducho
v každej ročnej dobe.

Stretol som ho aj cestou dole, keď okolo mňa frknul cez
 Ondrášove diery.

Jedno otočenie za obeliskom
a hurá do Bezručky na halušky.

Ako v rozprávke.

Jednoducho nádhera.

Ani pred Bezručkou sa to ľuďmi nehmýrilo,
vnútri nás bolo asi desať.

Serpentína cestou dole, s nešmykmi na nohách pohoda.

Cestička bola poriadne vyšliapaná.

Nešmyky, galoše a palice.
Výbava bez ktorej by som v zime hore neliezol.

Ani tu živej nohy, bolo tam ozaj nezvykle ľudoprázdno.

"Naháčov" som stretol asi troch, ten najznámejší tu na fotke - Ján Čupa.

Zimná idylka.

Slnko kúzlilo aj poobede.

Posledný pohľad na vežu.

Nešmyky -pre tých čo to nepoznajú,
jedná sa o návleky s kovovými hrotmi.

Ondrášove diery boli zasnežené, len kde tu skala trčala.

A už som takmer dole, osada s hostincom u Veličků

Posledná fotka a záverečný kilometer ku autu.

Takto ma hore cvakla webkamera
aj s mojim dočasným fotografom :)

Profil celej trasy

Videoprezentácia trasy:

Relive 'Lysá hora z Malenovic'

 Tak a je to, kto tam nebol, nech tam beží, ostatní vieme svoje :)