Horúci júnový maratón

Za osem rokov som také niečo ešte nezažil. 31 dní nepretržite v sedle bicykla. Občas to boli výjazdy krátke, často klasika ktorá neomrzí a napokon sa našiel čas aj na skutočné horské a vytrvalostné výzvy. Našli sa dokonca aj dva dni v júnovom kalendári keď som bicykel vytiahol viac ako jeden krát za deň. Aj vďaka tomu som najazdil pre mňa rekordných 1252,5 km, nastúpal 16846 metrov výškových a v teréne či na cestách som strávil spolu 62 hodín a 22 minút. 

Také čísla už si zmienku v blogu zaslúžia. Zavše, keď u väčšiny výjazdov som mal so sebou aj fotoaparát či kamerku namontovanú na riadidlách. Tak poďme na to!

1. jún - Švancarovci (cestný bicykel) - 41,1 km

Obľúbený tréningový okruh cez Skalité do Oščadnice a nazad cez Čadcu, kde som odfotil Hassana ako si ma nevšíma, lebo nemám piškóty. 

2. jún - Silesia Tour (cestný bicykel) - 101,2 km

Zaujímavý poznávací okruh Sliezskom. Zvlášť keď v mestách ako Ustroň či Wisla som pred tým nikdy nebol. S Jurajom sme si vytrpeli práce na ceste, ktoré nám v okolí Wisly komplikovali život a zároveň sme si vychutnali nádherné stúpanie okolo Zámočku. Sídla poľských prezidentov alebo tak nejak :) Vydarený výlet zavŕšil prejazd Hrčavou.

3. jún - Čadca a Veľký Polom (MTB) - 12,0 + 27,5 km

Po hornatej stovke nemôže byť nič lepšie ako podvečerné regeneračné pivo na Veľkom Polome. Nakoniec z toho nebolo pivo, ale čapovaná malinovka v spoločnosti Juraja, ktorý tentokrát pribral na malý cyklovýlet aj svoju nastávajúcu Ivku. Posedeli sme na chate Severka, ktorá jediná bola otvorená. Druhý, skorší výjazd tohto dňa bol čisto pracovný do Čadce.

4. jún - cez Studeničné na Hrčavu (MTB) - 30,8 km

Obľúbená nenáročná hrebeňovka. Trasa bohatá na pekné výhľady i horské chaty či "hospůdky." Za dve hodiny oddychovým tempom sa dá zažiť toho pomerne veľa aj kúsok od domu.

5. jún - Prielač, Kuchriská a Letovci (MTB) - 30,0 km

Podobne ako v predošlý deň. 30 kilákov oddychovou rýchlosťou do dvoch hodín kúsok od domu. Nádherné technicky jednoduché zjazdy po lúčnych cestách s dokonalými výhľadmi. Navyše tieto lúčne zjazdíky jazdí asi fakt málo ľudí, ešte sa mi nestalo aby som tu niekoho stretol. Jednoducho sa to tak ako na fotke predo mnou otvorí a celá lúka patrí iba mne (a občas ovciam či kravám.)

6. jún - okolo Jurošáka (MTB) - 21,3 km

Bez fotky, pretože tento tréningový okruh jazdím veľmi často a fotiek som tu narobil v minulosti fakt veľa. 

7. jún - Závršie (MTB) - 18,4 km

Normálne by fotka nebola asi ani tu, kedže panelovku cez Závršie jazdím pravidelne a často. Tentokrát som však stretol Marcina na jeho strastiplnej ceste z Poľska cez Rumunsko do Portugalska. Dnes (30. júna) sa nachádza pravdepodobne niekde v Rumunsku alebo už Bulharsku. Jeho príbeh je možné sledovať tu: http://eurobyvelo.eu/ K popisu na fotke: Stretol som ho na Čiernom ako študuje tabuľu s mapou. Oslovil ma že kade ísť, keď sa chce vyhnúť hlavnému ťahu. Tak som ho zobral do viac ako 20% stúpania za Črchľu :) Jeho bicykel vážil cez 50 kg, ale ani to mu nezabránilo aby to pri kadencii pod 50 dal celé v sedle. Potom sme spolu ešte celú panelovku prešli aby sme sa nakoniec pri odbočke na Milošovú rozlúčili a zvečnili sa pri tejto hnusnej kope asfaltu. Precvičil som si angličtinu a bola to bieda. Rozumel som síce temer všetkému, ale môj jazykový prejav: des a hrôza.

8. jún - Stará Bystrica (cestný bicykel) - 53,8 km

Po sérii krátkych no ťažkých stúpaní sa mi zažiadalo roviny na cestnom bicykli. Smer Stará bystrica je v tomto ideálna, hoci aktuálne celkový dojem kazí na viacero miestach rozkopaná cesta.

9. jún - Štramberk a Hukvaldy (cestný bicykel) - 101,4 km

Tradičná cykloparta prvýkrát tohoto roku pohromade. Navyše jedným z mojich najobľúbenejších cestných okruhov. Špeciálne to bolo aj vďaka tomu, že sme konečne všetci traja už na cesťákoch. Toto trvalo!

Ak niekedy budete chcieť ísť na výlet (a nemusí to byť na bicykli), tak Štramberk Vám toho vie ponúknuť veľa. Trúbu, uši, Šípku, Národní sad, Bílú horu, mestský pivovar a jednu z najlepších sviečkových na smotane :)

10. jún - Horní Lomná (cestný bicykel) - 32,4 km

Bicykel na strechu auta, 20 minút jazdy cez Jablunkovský priesmyk a som v Lomné. Tam hodinu vytáčať nohy v nízkych tepoch do mierneho stúpania a späť. Ideálne na regeneráciu!

11. jún - Čadca (MTB) - 12,0 km

Čisto pracovný výjazd, je to rýchlejšie ako kolóna od Svrčinovca. Inak dnes majú nohy voľno, lebo zajtra...

12. jún - Lysá hora a Biely Kríž (MTB) - 53,7 km

Mám samozrejme aj fotky z Lysej a z Kríža, ale tie dávam často a tak to chce zmenu. A zmenou je niekedy aj to, že hlavným cieľom nemusí byť zdolanie kopca zdola nahor, ale v mojom prípade výnimočne aj zhora nadol. Prešiel som takto konečne po červenej a zároveň po štátnej hranici z Bieleho Kríža až do Klokočova konečnej. Bola to strasť i slasť zároveň. Ale ľúbilo sa mi, nie že nie :)

13. jún - Čadca u Buty (MTB) - 19,1 km

Pôvodne to mal byť len pracovný výjazd do Čadce, ale prečo nezájsť pozrieť kamaráta a dať s ním kávu a kus reči na terase, keď je to tak blízko?

14. jún - Veľký Polom (cestný bicykel) - 36,7 km

Pre mňa veľmi špeciálny výjazd. Obvykle Polom jazdím viac menej už len tréningovo, alebo keď mám chuť na horské pivo. Je to na oba účely ideálny kopec. Viem tam byť za hodinku až hodinku a štvrť a dá sa tam ísť viacerými cestami, takže to rád striedam. Prvý krát som tu však vyšiel na cestnom bicykli a bol to celkovo stý výjazd na hrebeň tejto tisícovky. Na cestnom bicykli to navyše išlo rýchlo a tak som si aj osobáky porobil.

15. jún - Jakubovský vrch a Petránky (MTB) - 51,5 km

Nu a sme v polovici mesiaca a ja som ešte nebol na javorníckom hrebeni! Aby som si to spestril, vyšliapol som hore cez brutálnu stenu z Dlhej do Mračkov (fuj, už nikdy!), aby som sa uistil že úsek od Mračkov na Jakubáč je stále nič moc. Navyše tam deň predtým bola lokálna silná prietrž a tak nebolo núdze na obrovské kaluže a blato. Od Jakubovského vrchu to bol už našťastie iný príbeh. Ak sa ma niekto spýta kam na Kysuciach na MTB, tak mu bez váhania doporučím okruh ktorého súčasťou musí byť úsek medzi Jakubáčom a Husárikom. To je neopísateľná nádhera. Kto neskúsil neuverí, ostatní vieme svoje.

16. jún - Široké - ďaleké nad Žarcom (MTB) - 15,8 km

Sa mi ani veriť nechce že tento zarastený singláč bola kedysi pred 30 rokmi najsamlepšia sánkarsko - lyžiarska dráha v galaxii!

17. jún - Javorské a Beskydok (MTB) - 35,0 km

Ďalší super hrebeň cez Javorské. Nohy trochu trpeli, začína toho byť akosi veľa. Stálo to za to. A stálo to za to aj s blúdením so šťastným koncom a bonusovým stúpaním. To je tak, keď sa človek spoľahne na vlastnú intuíciu a zíde z cesty. Aj sa mi zdalo že ten zjazd na Beskydok predsa nie je taký kamenistý a strmý, ale i tak som išiel. Až niekde v spodnej polovici kopca mi docvaklo. Pohľad do mapy a tri možnosti. Vrátiť sa späť - nepripadalo do úvahy. Zbehnúť dole do Oščadnice - možné, ale netušiac akým sklonom a terénom. Odbočiť doľava a dúfať že ma poľná cesta vypľuje niekde kúsok pod Beskydkom. Vypľula ma pri miestnej kaplnke a Beskydok som si musel pekne krásne vyšliapať takmer celý :) Ale nevadí, aspoň mi točená kola v Múzeu na konečnej v Čadečke chutila o niečo málo viac.

18. jún - zakopecká cesta (MTB) - 21,5 km

Ďalšia z rady obľúbených regeneračných oddychoviek. 

19. jún - Hlavice od Turzovky (cestný bicykel) - 51,2 km

Budem sa opakovať, ale je to tak. Ideálne tréningové koliečko pre cestný bicykel. Jedno nenáročné stúpanie, inak samá rovina, kam oko dovidí.

20. jún - Hrčava (cestný bicykel) - 37,4 km

A znovu. Aby som občas mohol riadne horské brutality naložiť, musím nohy, srdce a pľúca držať vo forme. Inak to nejde. Koliečko cez Hrčavu je super na intervaly, kedže je to taká nekonečná húpačka hore - dole.

21. jún - Megoňky kameňolom (MTB) - 10,2 km

Pretočiť nohy po daždi. Asi jediný väčší lejak čo tu za celý jún spadol. Neskutočne suchý a teplý mesiac. A nie, nestratil som fotoaparát, len jednoducho ho na tieto tréningové jazdy už nezvyknem voziť.

22. jún - Nová Bystrica (cestný bicykel) - 70,2 km

Už si to žiadalo dlhší výjazd. Hory ešte musia počkať, ale aspoň krátke stúpanie na hrádzu v Novej Bystrici som si z povinnosti odkrútil. V Starej Bystrici som potom povzbudil účastníkov Kysuckého maratónu.

23. jún - Veľký Polom (MTB) - 27,8 km

Keď nevieš kam, choď na Polom. Lesy ubúdajú, za chvíľu tam nič neostane.

24. jún - Kamenitý, Slavíč a Novina (MTB) - 32,6 km

Aj pre toto bicyklujem a aj pre toto ma to stále baví. Tá pohoda tam hore je k nezaplateniu. 

25. jún - Čadca a Husárik cez Harvani (MTB) - 11,9 + 26,8 km

Ráno pracovne do Čadce a poobede na Husárik (bolo zatvoené, kruci!) Plus ďalšia dokumentárna fotka z cyklu "Krásy kysuckých lesov."

26. jún - zakopecké osady (cestný bicykel) - 37,0 km

Tréning, tréning, tréning. Zakopecká cesta pekne v tempe a osobnom rekorde. Ale je fakt že na čas som tu išiel v minulosti vyložene fakt len raz, takže aj tento by sa dal ešte vylepšiť.

27. jún - Prachniarovci a Turkov (cestný bicykel) - 52,3 km

Aj počas tréningu sa dá zastaviť a pochutnať si na sladkom :)

28. jún - Kasárne (cestný bicykel) - 100,1 km

Tak už aj stovka môže byť tak trochu tréningová. Dlhá rovina popri Kysuci až na Makov a potom na dve časti rozdelené nie príliš ťažké stúpanie na Kasárne. Na vytrvalosť fakt super. Môže sa zdať že tých tréningov je nejako veľa, ale v skutočnosti slov tréning je asi dosť prehnané. Jazdím v prvom rade pre radosť a v druhom pre zdolávanie kadejakých výziev. Môžu to byť preteky, môže to byť Lysá hora z domu, prípadne nejaká 130+ km cestná nakladačka cez kopce. Aby tie druhé menované udalosti boli dosiahnuteľné tak treba jazdiť. Je jedno kde, na čom a ako dlho, ale jazdiť. Tak jazdím. Sadze dúfam buchnú v období júl - september, keď by mali na radu prísť tie najväčšie výzvy tohoto roka.

29. jún - Hluchánka, Bobek a Korňa (MTB) - 38,3 km

Nakoniec bol z toho fantastický MTB výjazd po červenej z Kelčovského sedla cez Bobek a ďalej na Klokočov konečnú a dole do Korne, ale na Hluchánku som liezol hlavne kvôli Beskyd Tour, 25. ročníku. Povzbudiť Juraja, ktorý sa účastnil priamo a porobiť pár fotiek pre radosť. Ako prvý sedlom prešiel Jarda Kulhavý a bolo to práve tu, kde si vytvoril rozhodujúci náskok a pretek na strednej trase napokon aj vyhral.

30. jún - Švancarovci (cestný bicykel) - 41,5 km

Tam kde to začalo tam to aj končí. Cez Skalité do Oščadnice už zase v tréningovom nasadení.

A to je všetko! Takto nejak to vypadá, keď Vám to prerastie cez hlavu :)

Čadčianske mestské kopce II.

Pred pár dňami to boli tri roky čo som písal o čadčianskym mestských kopcoch Briave a Jurošovskom vrchu. Tu je odkaz na celý článok. Blog to je úspešný, drží sa dlhodobo na druhom mieste návštevnosti z pomedzi všetkým mojich článkov. No a pretože v blízkom okolí mesta Čadca sa nachádzajú ďalšie nesmierne zaujímavé kopce, ktoré som v dobe písania prvého blogu nemal prechodené ani prejazdené, nastal čas aby som venoval pozornosť aj im. Chotárny kopec a Javorské.

Chotárny kopec (906 m n. m.)

Priamo cez Chotárny kopec prechádza legendárna Beskydsko-javornícka bežkárska magistrála. Na túto sa dá pripojiť po viacerých značených chodníkoch. Kopec tvorí prirodzenú hranicu medzi Čadcou, Ochodnicou a Dunajovom.

Samotný vrchol ponúka pekné výhľady na hrebeň Malej Fatry a na Beskydy. Je to ale len "vďaka" tomu že je celý vyrúbaný a rúbanisko to vôbec nie je pekné. Už roky tam hnijú obrovské kopy haluziny a kúsok od vrcholu sa v lese vo vyjazdených rigoloch rada celoročne drží voda a blato. Neviem, možno je to tak pre prírodu lepšie, ale vypadá to škaredo. 

Ak by výhľad z vrcholu bolo to jediné, čo Chotárny vrch ponúka, tak by som váhal, či ho doporučiť navštíviť. Našťastie je tu toho viac. Omnoho viac.

To, kvôli čomu sa sem určite oplatí prísť sú všakovaké prístupové cestičky na vrchol. Zjazdné na bicykli sú takmer všetky. Hoci často sú to prudké stojky v kamenistom teréne. Najznámejšia je spomenutá magistrála označená červenou, ktorá vedie hrebeňom Javorníkov v smere od Petránok cez osadu Blažkovci a pokračuje k hotelu Husárik. Obľúbené sú aj zelené trasy jednak z Ochodnice a samozrejme od sídliska Žarec cez osadu Kýčera. Na všetky tieto trasy nás môžu priviesť aj poriadne strmé žlté chodníky. Hneď dva sú zo Zákopčia časti Holých, ďalšie potom z mestskej časti Rieka -Vojty, ktoré vedú buď do osady Kýčera, alebo na druhú stranu do Grieči. Okrem značených chodníkov je tu aj veľké množstvo chodníkov neznačených a tie takisto stoja za to! Peším turistom by som rád odporučil zimnú túru. Sneh dokonale prikryje bordel po lesákoch, kaluže a blato sú zamrznuté a teda lepšie schodné. Tiež sneh všade na stromoch a strechách dreveníc vypadá jednoducho kúzelne. Cyklisti sa musia po zvyšok roka spoľahnúť na dobré počasie a dúfať v to, že deň či dva pred výjazdom sa nezvážalo drevo. 

Pridám ešte pár fotiek z môjho obľúbeného cyklo úseku po hrebeni Javorníkov od Jakubovského vrchu, cez osady Jurdovci, Petránky a Blažkovci. Od Bažkov je možnosť vydať sa priamo cez vrchol Chotárneho kopca, alebo tento podísť po nenápadnej zvážnici ku kaplnke u Burdov. Od nej potom pokračovať cez Črchľu po zelenej až na sídlisko Žarec. Garantujem, že srdce každého pravoverného horského cyklistu sa tu rozbúši blahom. Hlavne v období babieho leta je tento úsek asi to najlepšie čo horné Kysuce môžu ponúknuť. 

Desať fotiek povie viac, ako tisíc slov. Chotárny kopec je špecifický v tom že vrchol samotný nestojí za veľa, ale cesty po ktorých sa naň ide stoja za všetku vynaloženú námahu.

Javorské (860 m n. m.) a Horelická Kykuľa (753 m n. m.)
V nadpise spomínam aj Horelickú Kykuľu, ale beriem ju ako súčasť Javorského a nebudem jej preto venovať extra pozornosť. Zo všetkých čadčianskych mestských kopcov je Javorské jednoznačne cyklistami najvyhľadávanejším vrchom. Presnejšie by bolo treba povedať, že okolie Javorského. Cyklotrasy tu totiž vedú v hojnom počte všade popod Javorské, ale samotný chodník cez vrchol je úplne iná liga. Je dobré preto rozlíšiť príjemné asfaltové a šotolinové cestičky od poctivej a náročnej kamenno-hlinenej hrebeňovky. 

Javorské je zo všetkých čadčianskych mestských kopcov taktiež najviac divoké. Neviem ako lepšie to pomenovať. Na Jurošáku stojí vysielač, vedie tu vysoké napätie. Na Briave kúsok pod vrcholom sú osady a veľký hotel, hore tiež  stoja vysielače. V tesnom okolí Chotárneho kopca je viacero menších osád, človek tu často vidí odstavené autá. Javorské pôsobí inak. Stačí chvíľa aby sa človek vymotal z civilizácie a je jedno z ktorej strany. Či od Oščadnice, Bukova, Drahošanky, alebo Čadečky. Akonáhle začne cesta výraznejšie stúpať, zmiznú rýchlo všetky domy, všetky elektrické vedenia a ostane len príroda a staré neudržiavané cestičky slúžiace lesákom, ktorých tu zatiaľ príliš často nestretávam. 

Predstavme si najprv všetky hlavné príjazdové cestičky ktoré nás dovedú na veľkú križovatku pod Horelickou Kykuľou a odkiaľ začína (alebo končí) hrebeňovka vrcholom. Hoci som Javorské označil za čadčiansky mestský kopec, musím toto tvrdenie teraz mierne korigovať. Samotný vrchol a značná časť hrebeňa leží už v katastri obce Oščadnica. A práve z Oščadnice tu vedie hneď niekoľko trás. Okolo kaštieľa a obory, tiež z centra popod kalváriu do osady Kubušovci, alebo cez Rovné prudko hore na Beskydok. 

Ale späť do Čadce. Tu sa najčastejšie jazdí cez chatovú oblasť Bukov. Ja najčastejšie pod Javorské prichádzam z Čadečky a je tu ešte možnosť cez osadu Drahošanka, do ktorej vedie strmá asfaltka plná serpentín. Je to také malé kysucké Alpe d'Huez.

S výnimkou výstupu cez osadu Kubušovci a z Rovných na Beskydok sú všetky príjazdové cesty pod vrchol celkom ľahké a po spevnenom povrchu. Keď sa človek zahĺbi do máp, dokáže nájsť pár ďalších cestičiek. Obľúbil som si napríklad lesno-poľnú cestu z Čadečky konečnej vedúcej kúsok nad Beskydok, ale nie je v mojich silách prejsť a pofotiť ich všetky a tak som tu spomenul aspoň tie najdôležitejšie. 

Tak a sme konečne pod vrcholom a čaká na nás zdolanie hrebeňovky. Mal som tú možnosť ísť ju v oboch smeroch a zábavnejšie je určite ísť v smere od vrcholu smerom na Horelickú Kykuľu, ale v podstate je to jedno, pretože zdolať vrchol z hociktorej strany je veľká výzva. Vrchol samotný už tradične ponúka nádherné výhľady všetkými smermi. Zas a znova dominuje všetkému hrebeň Malej Fatry a beskydský masív s Lysou horou.

Vrchol zdolaný, môžem to ukončiť. Nie, veru nie. Bola by škoda nespomenúť jeden veľmi príjemný cyklookruh cez Javorské, Beskydok, Lieskovú a Stankovo. Posledné dva sú kopce nad Skalitým. Z Javorského sa spustíme na Beskydok, ktorý som už bol spomínal. Z neho potom pokračujeme na Lieskovú a Tri kopce. Celý čas od Horelickej Kykule sa pritom držíme červenej turistikcej značky. Na Troch kopcoch sa červeného značenia buď držíme a pokračujeme dole do centra Skalitého, alebo ostaneme na hrebeni a pokračujeme po zelenej až na Stankovo, skadiaľ potom zídeme na Črchľu a po parádnej panelovke cez Závršie sa môžeme doviesť až do mestskej časti Podzávoz. Pre predstavu prikladám pár fotiek.

A teraz je to čo sa týka mestských kopcov v Čadci definitívne všetko. Nedá mi však záverom trochu "nahlas" zauvažovať. Čadca je malé mestečko obklopené nádhernými a pomerne vysokými kopcami. Všetky spomenuté vrcholy sú od centra mesta vzdialené nie viac ako 6500 metrov (to v prípade Chotárneho kopca, ostatné sú do 5 kilometrov vzdušnou čiarou od Mestského úradu). To znamená že všetky vrcholy sú pomerne ľahko dostupné peším i cyklistom z centra prípadne zo železničnej stanice. Je až z podivom že tento skrytý turistický potenciál tu je totálne bez záujmu kompetentných a nevyužitý. Áno, my miestni a pár nadšencov to tu pozná, ale bežný turista, čo Čadcu a Kysuce chce objavovať a hľadá zaujímavé miesta nemá ani najmenšieho poňatia o tom aké nádherné kopce s ešte krajšími výhľadmi tu máme na dosah "nohy." Kopce sú devastované ťažbou dreva. Iste, sucháre nech zrežú a odvezú, ale prečo po sebe firmy za to zodpovedné nedajú do pôvodného a schodného stavu turistické chodníky? Prečo na to nikto nedozrie? Chcieť tu po niekom aby sa najväčšie rigole a jamy zaviezli zeminou by bolo asi už veľa, nehovoriac o tom že aspoň jeden z mestských kopcov by si zaslúžil malú decentnú rozhľadňu, či aspoň drevený prístrešok s táborákom. Jednoducho miesto ku ktorému si urobíme túru, cieľ nášho snaženia. Chodníky sú označené perfektne, orientačné tabule sú osadené, ale čo z toho keď sa na niektoré miesta v podstate dá dostať na bicykli už len náhodou a s veľkým sebazaprením, len keď je 10 dní v kuse sucho a lesná technika operuje zrovna niekde inde. Nebolo by super mať napríklad špeciálne označený cyklo-turistický okruh vedúci cez všetky štyri vrcholy, začínajúci a končiaci v Čadci?