2016: Mojich desať Everestov (1. časť)

S končiacim sa rokom a v sychravom počasí nastáva čas strašnej samochvály a zanechania odkazu budúcim generáciám :) Keď som rekapituloval minulý rok, bolo to formou akejsi kroniky. Keďže aj v tomto roku som väčšinu výletov znovu absolvoval v Beskydoch a Javorníkoch, reálne hrozilo že pri rovnakom štýle by som sa už len opakoval a písal vlastne o tom istom. Tento rok to preto pojmem inak. Rozpíšem sa v desiatich tematických okruhoch - akýchsi vrcholov, ktoré pre mňa najviac charakterizujú končiaci sa rok 2016.

Everest prvý: 6000+ kilometrov

V rokoch 2014 a 2015 som zhodne najazdil približne 5500 km. Po kúpe cestného bicykla na jeseň minulého roka som tušil, že tento rok môže padnúť „šestka.“ 

Aby sa tak stalo, bolo treba aby sa stretlo viacero faktorov. Zdravím počnúc, počasím končiac. A podarilo sa. Aktuálne je počítadlo na méte 6285 km a možno do konca roka ešte zopár čísel pribudne. Viac než kvantita bola pre mňa kvalita. Rok 2016 bol hlavne o bohatom obsahu, o miestach ktoré som nepoznal, kde som nikdy nebol. Biele miesta na mape. Hic sunt dracones.

Everest druhý: Kráľovské etapy

Každý rok sa objaví nejaký výlet, ktorý vyčnieva nad ostatné svojou dĺžkou, prevýšením, prostredím, účastníkmi a hlavne vynaloženým úsilím. Po kráľovskej etape človek musí byť na druhý deň rozbitý! A keď nie je rozbitý, musí byť extrémne spokojný až hrdý. Tento rok štatút kráľovskej etapy obsadili výlety tri. Jeden na cestnom a dva na horskom bicykli:

Beskydy Tour (cestný bicykel)

Okolo Beskýd jazdím od roku 2014 a striedam pri tom smer jazdy ako aj spolujazdcov. Tento rok to vyšlo na jazdu proti smeru hodinových ručičiek a v trojici s Jožom a Mirom. Do itineráru pribudlo zastavenie v minipivovare Kohútka a nechýbal prejazd malebnou obcou Malenovice s výhľadmi na Lysú horu. 

Príjazd do Malenovíc. Vľavo Lysá hora.

Celé to malo 118 km, trvalo to niečo málo cez 5 hodín a nastúpali sme 1700 metrov. Ako sa poznám, tak v zime nevydržím čakať a začnem plánovať trasu beskydskej Tour 2017.

Beskydy MTB Tour (horský bicykel)

To bol výlet, ktorému som venoval samostatný blog. Netreba k tomu už nič ďalšie pridávať, len zopakovať že tam sa zišlo všetko. Dobrá partia, zaujímavé a doposiaľ neznáme miesta, výhľady, viac druhov terénu a nechýbalo ani prudké stúpanie.

Kysucká MTB Tour (horský bicykel)

Koniec augusta bol riadne hektický. 20-tého sme otočili Beskydy MTB Tour a 26-tého sme s Vladom zajazdili okruh, ktorý som v hlave nosil od zimy a predstavoval spojenie dvoch najobľúbenejších lokalít v okolí. Najprv sme vyliezli ku chatám na Veľkom Polome, aby sme následne zbehli na chvíľu do civilizácie a cez Turzovku a Dlhú znova do hôr – na Jakubovský vrch a po hrebeni ďalej ku rozhľadni na Marťákovom kopci. 

Chata Skalka na Veľkom Polome.

Prvý krát s bicyklom na obľúbenom Jakubovskom vrchu.

Odtiaľ potom popod Chotárny kopec ku hotelu Husárik a konečne dole do Čadce. Možno to nebol najťažší ani najdlhší výlet, ale malo to v sebe presne to, kvôli čomu ma to baví. Radosť z jazdy a vlastne radosť zo života. Keď nejde o čas, kilometre, ale len o ten pocit. Keď človek len tak zastaví na lúke uprostred ničoho a päť minút sa kochá výhľadom. 

Kolega Vlado na spomínanej lúke.

Keď prejde kolesom cez ovčie hovno a nevadí mu to. Keď od smädu v hostinci u Lilly vypije liter kofoly a sediac na lavičke z ktorej vidí Lysú horu, debatuje s krčmárom o guľáši, dreve a turistických chodníkoch.

Everest tretí: Lysá hora trikrát inak

Aj keby som na jej vrchole v roku ani raz nestanul, aj tak o nej budem písať. Pretože ju je odvšadiaľ vidno. Kráľovnú. Som na Jakubovskom vrchu či Petránkach – vidím ju. Som na Veľkom Polome – vidím ju. Hľadím do diaľky niekde medzi Pustevnami a Radhošťom – vidím ju. Takisto z Bumbálky, Kasární, hoci aj z Briavy – furt vidím „tú“ horu. A vždy je ten pohľad úchvatný. 

Výhľad na Lysú horu niekde medzi
Bielym Krížom a Malým Polomom. 

No nechoď tam. To sa nedá. Aspoň raz za rok, povieš si. Lenže dáš ju v júni a čakať rok?! Tak ju dáš aj v auguste. A potom príde september so svojou jesennou inverziou. Spomenieš si ako si bol takto pred rokom na Lysej a aký neskutočný výhľad si mal. Tak ju dáš znova. Len pre ten výhľad, keď doliny sú zaliate hustou bielou hmlou a hore svieti zubaté horské slnko, je tam tak akurát teplo a už len zopár turistov. A zase čakáš do júna, zase chceš cítiť ťažobu v nohách na siedmom kilometri, dať si cesnačku v Bezručovej chate a urobiť si fotku pri obelisku na vrchole. 

Na vrchole

Tento rok som vyskúšal okrem asfaltky ďalšie prístupové cesty. Od priehrady Šance a od Visalají cez Vyšní Mohelnice. A vždy to malo niečo do seba. Tá chvíľa keď pri stúpaní hľadím pred seba a zrazu sa vynorí vrchol hory s vysielačom. Zrazu je tak blízko! 

To človeka nakopne, do nôh príde nová energia a zrýchli. Pravda nie na dlho, hlavu a nohy oklameš, srdce a pľúca nie :) Alebo keď sme išli hore po asfalte od Papežova a v pre mňa najťažšom úseku, kde prichádza prvá kríza, kráča tam asi 50 malých turistov. Tí vytvoria koridor popri ceste a povzbudzujú, tlieskajú a dokonca chvíľu bežia popri mne. Desaťročné deti s batôžkami a svačinkou v ruke. Atmosféra ako na Alpe d‘Huez! Kríza je razom preč a ja tento ťažký úsek zdolávam v osobnom rekorde. Taká je Lysá hora. No nechoď tam. To sa nedá...

Lesná cesta od nádrže šance na Lysú horu.

Everest štvrtý: Hrebeňovky

Konečne! Konečne som pojazdil viaceré známe beskydské a javornícke hrebene. Vyhýbam sa náročnému terénu, hlavne zjazdom. Horské hrebene som mal, ani neviem prečo, vždy spojené s tým, že je to tam samá roklina, korene, skaly cez cestu a za každým stromom číha medveď, alebo aspoň divá sviňa s mladými.

hrebeň Veľkého Polomu.

Skutočnosť je taká, že všetky hrebene ktoré som zdolal boli veľmi dobre zjazdné (s výnimkou Veľkého Polomu) a z divých zverí som natrafil akurát na srnky a zajace. A turistov. 

Srnka cestou na Petránky.

Tradičné lokality ako beskydsko-javornícku magistrálu a Radhošť doplnili novinky v podobe prechodu vrcholom Veľkého Polomu, po hrebeni Veľkého Javorníka, cez vrchol Javorového vrchu až na Slavíč a tiež od Bumbálky do sedla Hluchánka nad Kelčovom. Konečne padli aj čadčianske hrebene Briava a Jurošovský vrch.

Na Jurošovskom vrchu.

Z Bumbálky ku chate Kmínek.

Peši sme boli na prieskume nádhernej hrebeňovky od Soláňa na Bumbálku, budúci rok som tam určite aj s bicyklom.

Soláň.

Everest piaty: Stokilometrové dobrodružstvá

Zatiaľ čo hrebeňovky a Lysá hora boli doménou horskej cyklistiky, ostal tu trochu zanedbaný segment cyklistiky cestnej. A pritom je toho toľko o čom písať. Cestný bicykel otvoril úplne novú dimenziu poznávania známych aj neznámych ciest a cyklotrás. Jednoducho preto, že ísť sto kilometrov na horskom bicykli po asfalte je nezmysel. Sto kilometrov je už poriadna nakladačka hoci aj po rovine, nieto ešte cez kopce. Pri tejto vzdialenosti sa dá dostať už celkom ďaleko od domu a pritom samotná jazda netrvá zas až tak dlho. Počas roka som otočil osem stokilometrových výletov. Vyzdvihol by som hlavne dva okruhy. Prvý cez Vreščovku do Poľska a cez horský prechod Novoť – Glinka na Oravu a cez bystrickú dolinu domov. 

Druhý bol poznávaním Valašska. Z Bílé do Horní Bečvy a odtiaľ po príjemnej cyklotrase cez Rožňov až do Valašského Meziříčí. Späť do Bílé potom cez Frenštát, Čeladnú a Ostravici. 

Okrem toho som raz sám a raz s Mirom vybehli do Vrátnej doliny. Výjazd s Mirom bol zároveň najdlhším výjazdom roku 2016. Kvôli pravým terchovským haluškám pod Veľkým Rozsutcom sme otočili 125 kilometrov.

Halušky pod Rozsutcom.

K tomu dvakrát makovské Kasárne a tiež cez obľúbený Soláň.

Hotel Soláň a jeho výborná kuchyňa.

Koniec prvej časti. Zvyšných päť Everestov bude následovať v období Vianoc, keď skončí aj pešia turistická sezóna :) A o čom to bude? O pretekoch, o neznámych miestach, o tisícovkách, o pešej turistike a o Dubrovníku!

2. časť >>
3. časť >>

Beskydy MTB Tour 2016

Hlavne to musí mať vznešený a hrdý názov! Odohráva sa to v Beskydoch, je to na horských bicykloch, a je to okruh. Podmienky splnené, je to Beskydy MTB Tour 2016. 

Tá myšlienka sa zrodila vlastne už vlani. Zdolať tisícovku už nerobilo problém, ale zdolať v rámci jedného výjazdu dve? To je skutočná výzva. Pre mňa určite. Prvýkrát to bolo v júli 2015, keď sme s Jožom urobili 84 kilometrový okruh z Čadce cez Turzovku na Biely Kríž, odtiaľ dole na Morávku a znovu hore až na Slavíč. Cez Dolní Lomnú potom späť do Čadce. V septembri sme potom dali kombináciu Veľký Javorník (ten pri Frenštáte) a Pustevny a koncom toho istého mesiaca ešte Javorový vrch a Ostrý. Skúsenosti by teda boli a tie sú také že pri tom vždy trpím a zároveň ma to veľmi baví. A nebolo tomu inak ani tento rok.

Trasa sa rodila skoro týždeň, vymýšľalo sa či sa pôjde cesta, či terén. Kam vlastne pôjdeme, či moje obľúbené Valašsko, alebo oblasť doteraz nepoznaná -Visalaje pod Lysou horou.. Keď sme sa konečne ustálili deň pred výjazdom na Visalajoch, blyslo mi hlavou urobiť z toho niečo extra. Škrtli sme preto dlhú asfaltovú pasáž okolo Morávky a pridali sme prejazd Grúňom nad vodnou nádržou Šance. 

absolvovaná trasa

Aby sa to mohlo uskutočniť, bolo treba dvakrát zdolať Biely Kríž (920 m n.m.). Lenže tentokrát to nebolo všetko. Do cesty sa nám postavili ešte Smrček a Lhotská! 

profil trate

Odjazd autom z Čadce sme naplánovali na 8:10 ráno, s tým že necháme auto v Bílé a vo dvojici vylezieme na Biely Kríž kde sa spojíme s kamarátmi čo zvolili odvážnu variantu že to celé absolvujú na bicykloch už z domu. Výborné bolo v tomto prípade načasovanie, keďže na dohodnutom mieste stretnutia pri chate Sulov sme sa čakali nie viac ako dve minúty. 

zľava Juraj a Mirec tesne po dojazde k chate Sulov

Prvý výjazd na Kríž bol pohodový. Človek má veľa sily, je motivovaný a navyše sme išli neznámou cestou hore, takže sa bolo aj čím kochať. Asfaltový koberec lesom chvíľami skôr pripomínal parkovisko pred obchodným domom, pričom ľudia tu nakupovali do prútených košíkov obrovské dubáky. 

košíky plné pravákov

Od Kríža dole na Visalaje sme to vzali zvážnicou popod Malý Polom, odkiaľ sa pred nami kde tu otvárala krajina s výhľadom na Lysú horu a zároveň tu na nás čakalo jedno stúpanie. 

výhľad ktorý lieči

Úsmevnou prekážkou bola páska cez cestu hlásajúca zákaz vstupu kvôli prebiehajúcej ťažbe dreva. Miestny drevokaz nás jemne vyhrešil. Tento opáskovaný úsek nemohol mať viac ako 50 metrov a očividne tam nebolo nič život ohrozujúce. Hádam si nikto nemyslel že to tam otočíme a pôjdeme domov :) 

Nasledoval dlhší zjazd na konečnú v Morávke kde sme stočili opäť do hôr smer Visalaje. Tam sme sa nezdržiavali a napojili sa hneď na modrú turistickú značku vedúcu späť na Biely Kríž. Čakal nás najtechnickejší úsek celého dňa. Nie len že sa to celé odohráva vo vlhkom kamenistom teréne pomedzi stromy s trčiacimi koreňmi, ale je to po celej dĺžke jeden a pol kilometra permanentné stúpanie s priemerom okolo 9%. Neuveriteľný výkon tu podal Mirec na krosovom bicykli, pretože ustál všetky výmole a dal to spolu s Jožom celé v sedle. Priznám sa, ja som na dvoch miestach zosadol a tlačil, hoci len pár metrov. Aj Juraj bojoval na svojich hladkých plášťoch statočne, ale tieto podmienky si už nerozumeli s jeho cestne ladenými kolesami. Bolo to jediné stúpanie kde sme ho dokázali zdolať, inak bol v kopcoch vždy ďaleko pred nami. Jurajov blog o tomto výlete, kde popisuje aj tento konkrétny kopec:) V tomto druhom stúpaní na Biely Kríž sa už ozvali nohy. Bolo to také neškodné uvedomenie si, že to dnes bude ešte dlhé a nebude to ľahké. 

spoločné foto pri Bielom Kríži

Hore pri Kríži sme si urobili spoločnú fotku a vydali sa na Grúň, čo je kopec nad vodnou nádržou Šance a je známy pre horské chaty a výhľady smerom na Malú Fatru. S výhľadom sme veľa šťastia nemali, bolo do diaľky akosi hmlisto, sparno či ako to nazvať a na Grúni samotnom sa nám aj zatiahlo, ochladilo sa a začal pofukovať vietor. 

výhľad z Grúňa smerom na Kysuce

Urobili sme prvú dlhšiu zastávku u Švarnej Hanky. Ak mám byť úprimný, čakal som od tejto usadlosti viac. 

Švarná Hanka

Hlavne čo sa kuchyne týka, ale dali sme aspoň čočkovú a po kofole. Na chate panovala taká divná pseudohumorná atmosféra. Všade samé "veselé" upozornenia typu "Konzumace vlastních jídel = 30 Kč," alebo "Držte si své haranty a psy na vodítku." 

naše mašiny predpisovo zaparkované

Na jednu stranu rozumiem že majiteľ môže mať občas hlavu v smútku z malých detí čo stále niečo olamujú, behajú a kričia, ale myslím že to k prevádzkovaniu horskej chaty patrí. Keď chce aby mu tam výletníci chodili, musí predsa znášať, že tam prídu s deťmi a tie neposedia. Cítim sa ako rebel, keď pri stole ujedám z banána. No dosť filozofovania, opustili sme toto bizardné miesto cez Prírodnú rezerváciu Poledňana, kde sa na rovnomennom potoku majú vyskytovať vodopády, ale v tom zjazde akosi nebol čas na krútenie hlavou smerom do škarpy popri ceste. 

Prírodná rezervácia Poledňana

Napojili sme sa na cestu vedúcu okolo nádrže Šance a odtiaľ to bol už len malý kúsok do Ostravice, kde sme si dali v Hospode u Řeky poriadny obed a ďalšiu kofolu. Milá obsluha a chutné jedlo urobili dobrý dojem. Pred nami boli ešte 2 (resp. 3) stúpania. To prvé popod Smrček, malo 3,5 kilometra s priemerom 7% a išlo sa mi prekvapivo dobre. Asi zapracovali zjedené a vypité cukry. Pod Smrčkom sme sa napojili na peknú horskú cestu vedúcu okolo Čeladenky do priesmyku Lehotská (833 m n. m.). A toto bol kopec ktorý tomu nasadil korunu. Kráľovskú korunu. Ak by sme ho išli ako prvý, tak by mi neprišiel zas tak komplikovaný, ale takto ku konci výjazdu to už bol boj. Tu sa v jednom úseku (asi 15% stúpanie) vyplavili tie správne endorfíny, keď už nohy regulérne bolia, ale hlave to nevadí. Idem si s úsmevom na najľahšom prevode, pot mi steká po tvári a kvapká na rám bicykla, pričom obieham bandu cyklistov čo to nedávajú a idú pešo. Pre pocity ako tento ma to baví! 

stúpanie do Lhotskej sprvu nebolo náročné

Obiehal som tu jedného cyklistu, ktorý ma rozosmial. Popíšem čo som videl. Borec drtí pedále v šialene pomalej kadencii asi 20 metrov predomnou. Zrazu zastavuje, odhadzuje bicykel do škarpy, preskakuje ju, zakopáva o koreň stromu, zatacká sa štvornožky, vstáva a odchádza za stromy. Čo sa vlastne stalo? Zjavne ho dostihla nejaká telesná potreba. Zosadol a ako bol asi už vyčerpaný a chcel bicykel v jarku pri ceste oprieť, tak s ním tak nemotorne praštil. v cyklistických tretrách preskočil onen jarok pričom v zápätí zakopol o koreň a položil sa na ruky. Som myslel že práve končí s cyklistikou a odchádza do hôr žiť iný život :-)

príjazd do Lhotskej s úsmevom na tvári, foto: Juraj Lučan

Hore v sedle už na mňa čakajú spokojní parťáci, prehodíme pár slov a vydáme sa na záverečný zjazd do Bílé. Teda záverečný ako pre koho, chalani z Rakovej ešte musia absolvovať prejazd cez Hluchánku do Kelčova a potom predlhú rovinu popri trase makovskej strely. To ja a Jožo už nakladáme bicykle na strechu auta a ucuciavame kofolu, čo sme si nechali načapovať do bidonov v Bílé. 

Jedno dobrodružstvo za nami, 

tento rok nás dúfam ešte nejaké čaká. 

Tisíc májových kilometrov

1008,8 km, 48 hodín a 20 minút, 13334 výškových metrov počas jedného mesiaca. Šialené čísla? Vlastne ani nie. Keď si to človek zpriemeruje, tak je to hodinu a pol dlhý výjazd každý deň vo vzdialenosti 32,540 km s nastúpanými 430 metrami. A to už nie sú žiadne megalomanské čísla. Najlepšie na tom je, že som to vôbec tento mesiac nemal v pláne a ani som nemyslel že takú vysokú métu môžem pokoriť už na jar. Ako cieľ sezóny som to síce mal, ale čakal som že to klapne v auguste či septembri, keď už je natrénované a kilometre naskakujú ako šialené. Že môžem prekonať tisíc kilometrovú métu mi došlo až 29. mája, keď som zistil že mám hotových 876 km a za ostávajúce dva dni stačí najazdiť 124 km, teda 62 na deň. Nič zložité, ak je čas a počasie. Oboje bolo a tak teraz chvalenkársky vypisujem ako som dal tisícku za mesiac :)

Nebol to len taký nemastný-neslaný tréningový mesiac, keď človek bicykluje len po blízkom okolí. Absolvoval som dva celodenné výlety na Oravu a na Radhošť. Ďalej Petránky, úspešné hľadanie Jestřábiho vodopádu, alebo okruh z Jablunkova cez Bukovec na Hrčavu. Nechýbajú ani dva výstupy na Veľký Polom, Husárik a poriadna MTB jazda hrebeňom cez Prielačský vrch, čo je nenormálne strmý kopec za Jurošákom, medzi Korcháňom a Milošovou.

Keďže stále so sebou vozím fotoaparát a občas aj kameru, tak tu je výber toho najlepšieho z mesiaca máj 2016:

1. máj, cesta na Kýčerku od osady Škrabákovci

4. máj, pešo na Briave

7. máj, cez sedlo Vreščovka do poľského Sól a ďalej na Oravu

8. máj, Kalvária v Oščadnici

9. máj, hrebeň za Prielačským vrchom

9. máj, Prívarovci a Šance z Prielačského vrchu

11. máj, cesta k Jestřábimu vodopádu

11. máj, Jestřábí vodopád nad Dolní Lomnou

11. máj, prírodný úkaz Skala pod hrebeňom Veľkého Polomu

12. máj, obľúbený výhľad od Kamennej chaty na Veľkom Polome

19. máj, Jaworzynka

19. máj, selfie :)

19. máj, Hrčava

21. máj, folklórne slávnosti na Kamenitým

21. máj, Kubo zjazduje z Kamenitýho :)

22. máj, rieka Ostravice napája vodnú nádrž Šance

22. máj, na Radhošti

22. máj, čučoriedková bomba na hoteli Radegast

22. máj, drevený kostolík v Bílé

23. máj, stúpanie do Griečov, fotené za jazdy :)

23. máj, zo Zákopčia na Husárik treba zdolať tento "kopček"

26. máj, stretnutie so srnkou cestou na Petránky

26. máj, alergikova nočná mora :)

26. máj, rozhľadňa na Marťákovom kopci

Dodatok:

16. mája som si bol zabehať. 5 km za 31 minút. Nič extra čas, ale bolo to hore kopcom :) Nasledovala trojdňová svalovica. Bol to jednoducho výnimočný mesiac!

a takto vypadá máj 2016 v porovnaní s minulými májmi :)